Rankov Pavol

Späť

Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy)

(2008)
Edícia: Mimo edície
Žáner: Próza / domáca
Strany: 328
formát: Viaz., 13,5 x 21,2 cm
ISBN: 978-80-8101-069-9
vypredané:
Pôvodná cena
9,99 €
So zľavou 20%:
7,99 €

Prvý román slovenského spisovateľa Pavla Rankova. Historický príbeh z obdobia rokov 1938 až 1968 je príbehom troch kamarátov, bojujúcich o lásku jednej ženy. Ich individuálne osudy sa stanú vratkými člnkami v divokej búrke dejinných udalostí: Mníchov, viedenská arbitráž, druhá svetová vojna, protižidovské zákony, nemecká okupácia a príchod sovietskych vojsk na konci vojny, povojnové vysídľovanie obyvateľstva, komunistický prevrat vo februári 1948, politické procesy päťdesiatych rokov, pokus o reformy a následná sovietska okupácia v auguste 1968. "Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy)" je román o láske, pokiaľ ju vyššia moc povolila.

 

Ohlasy:

Rankovove prózy sú dôkazom toho, že dobré rozprávanie akosi navzdory kríze príbehov pokračuje: súčasne dokazujú, že môže byť aj nesmierne príťažlivé, môže oslovovať súčasníkov, obsahovať filozofické tajomstvo, ba – čo je na naše provinčné pomery nezvyčajné – môže byť aj mondénne. (Adam Bžoch)

Hľadanie námetu sa stalo akoby hybnou silou Rankovovho spisovateľstva – rozpráva príbehy, ktoré sa rozbiehajú do sveta, aby tam našli svoju pointu. Rankovove texty sú najsilnejšie práve na tých miestach, kde autor nežiada od seba nič iné, ako byť rozprávačom „toho, čo sa stalo". Čitateľ je svedkom pokusu o renesanciu príbehu, rozprávačstva. (Peter Darovec)

"Peter Rónai, Jan Bízek a Gabriel Rosenberg – to sú naše životy, konkrétnejšie: životy našich rodičov a starých rodičov. Pavol Rankov rekapituluje a vzdáva hold. Nekritizuje, na to má svojich hrdinov priveľmi (a vlastne oprávnene) rád." (Zuzana Mojžišová, Týždeň 43/2008)


Úryvok z knihy:

"Na konci tridsiatych rokov dvadsiateho storočia sa len zopár ma−
lých miest v Československej republike mohlo pochváliť vlast−
ným kúpaliskom. Levice k nim patrili.
Keďže prvý september 1938 bol slnečný deň, boli na kúpalisku
takmer všetci. Dospelí s deťmi i bez detí, mládež aj starci, Le−
vičania aj ľudia z okolitých dedín, Maďari, Slováci, Česi, Židia,
Cigáni, rodina Nemca Barthela aj Bulhara Rankova. Boli tu de−
mokrati, liberáli, konzervatívci, monarchisti, socialisti, naciona−
listi, komunisti aj fašisti. Len anarchista Varga bol v Španielsku.
Na kúpalisku nechýbali ani Peter, Honza a Gabriel. S očami pri−
žmúrenými proti lúčom popoludňajšieho slnka sedeli na betóno−
vom múriku a hompáľali nohami. Občas vypľuli hustú slinu, aká
sa tvorí vo vysušených ústach. Tešili sa z voľného popoludnia prvé−
ho dňa školského roku, keď ešte nedostali domáce úlohy, a obdi−
vovali spolužiačku Máriu Belajovú. Malá krásavica sedela s ro−
dičmi a mladším bratom Jurkom neďaleko od nich.
Dievča mávalo zvyčajne vlasy zviazané do mocného copu, ktorý
pripomínal konský chvost, ale teraz sa mu v hustých prameňoch
voľne sušili.
– Vlasy barvy lúčneho medu, – skonštatoval Honza.
Honza občas čítaval zamilované romániky, ktoré si kupovala
jeho sestra. Naposledy to bol príbeh s názvom Záchvěvy srdcí.
Peter s Gabrielom sa už zmierili s tým, že si ich kamarát od spiso−
vateľov požičiava prirovnania, ktorými potom opisuje Máriinu krá−
su. Oni sami by to tak výstižne nevedeli povedať.
Mária vybrala z vrecúška slivku a dlhými prstami si ju vložila
do úst.
– Má nádherné pery, – vzdychol Gabriel.
– Tmavorudé... ruděčervené, – hľadal správne slová Honza.
– Nem piros, vörös, – zahundral Peter.
Ako dievčina prežúvala, pleť na jej lícach sa napínala a uvoľňo−
vala. Potom nabrala vzduch, privrela oči a prudko vypľula kôst−
ku. Tá preletela asi metrovú vzdialenosť a pristála na temene hla−
vy jej brata.
– Mara, hnusná marha! – vykríkol Jurko a hodil kôstku do Márie.
Mama Belajová ani nezdvihla hlavu od háčkovania, len pokoj−
ne povedala:
– Ale deti, buďte na seba dobré.
– Lebo vás vyplieskam po riti, – dodal otec.
Peter, Honza a Gabriel boli zamilovaní. A bolo im jasné, že Má−
riu môže napokon získať len jeden.
– Nemôžeme o ňu bojovať súčasne, – vysvetľoval Honza. – Vie,
že sme kamarádi, a pomyslí si, že si z nej tropíme žerty.
– Butaság! Ako ty môžeš vedieť, čo si ona pomyslí, – odporo−
val Peter.
– Honzík má pravdu. Keď sa okolo nej budeme krútiť všetci
traja, nezaľúbi sa ani do jedného. Kde sa dvaja bijú, tretí vyhráva.
Ale kde sa traja bijú, každý prehráva, – mudroval Gabriel.
– Tak pojďme jako v škole, podľa abecedy, – navrhol Honza, –
Bízek Jan, Rónai Peter, Rosenberg Gabriel. Budem mať rok času,
aby som si Máriu získal. Keď sa mi to nepodarí, nastúpi Peter...
– Nem, nem, – protestoval Peter, – podľa abecedy určite nie.
Musíme zvoliť spravodlivý spôsob, však Gábor?!
– Nie som Gábor! Už som ti to povedal stokrát, – hneval sa
Gabriel.
– Bocsánat, – ospravedlňoval sa Peter.
– Skúste chvíľu nemyslieť na seba, ale na ňu, – začal pokojne
Gabriel. – Mladé dievča potrebuje zrelého muža...
– A to si akože ty?! – hneval sa Peter.
– Som z vás najstarší, – trval na svojom Gabriel."

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb a eShop GlobalShop spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.