Je vlahý podvečer, centrum Bratislavy je takmer vyľudnené, na Hlavnom námestí sa pod vlajočkou zhrčila skupina japonských turistov, oproti mne sa páni v oblekoch náhlia kamsi na večeru.

Vtom sa ocitnem pred vysvieteným výkladom s dievčenskými figurínami, smaragdovo zelená a čierna sa striedajú s bielou a červenou, a kde sa donedávna stlali kolekcie kníh, je teraz predajňa španielskej dámskej značky Shana.

A hoci toto niekdajšie kníhkupectvo vydavateľstva Slovenský spisovateľ nevyžarovalo takú atmosféru ako Artforum, Panta Rhei či Shtoor, kde ľudia celé hodiny listujú v knihách, pijú kávu, debatujú, predsa takáto náhla premena zabolí.

Zrýchlim krok a napadne mi, že azda by raz Albert Marenčin alebo Slovart mohli vydať históriu kníhkupectiev, ale to už vstupujem do zaplnenej sály na Mostovej ulici, kde predstavujú produkciu Kalligramu.

Andrej Findor mapuje začiatky národných dejín, Tibor Pichler slovenské a uhorské politické

myslenie; Ľubomír Lipták píše o Slovensku v čase 2. svetovej vojny a Roman Holec o podniku Dynamit Nobel; Tomáš Štrauss odkrýva korešpondenciu z rokov normalizácie a Jürgen Habermas komentuje ústavu Európy; Milan Šútovec ponúka zbierku fejtónov a Daniel Hevier, Márius Kopcsay i Silvester Lavrík nové prózy.

Jedenásť mužov a žien, čo knihy uvádzajú, sú tiež známe autorské osobnosti, vrátane napríklad Pavla Holländera z českého Ústavného súdu, ktorý dokáže predstaviť dielo Thomasa Hobbesa Leviatan, klenot svetovej politickej filozofie za stanovených päť minút.

A keď na záver Márius Kopcsay zahrá na klavíri, mne sa znenazdajky pred očami vynoria desiatky kníh, sypú sa zo všetkých strán a ukladajú do regálov, miestnosť sa mení na bizarné kníhkupectvo, hltám obálky a tituly, dávne edície i dôverne známe mená sa snúbia s výpravnými novými publikáciami, štípem sa do ruky, až kým ma nepreberie pozvanie na víno, radšej o tom nikomu

nepoviem, iba v duchu vzdávam poctu všetkým, čo opatrovali a ďalej sa budú starať o knihy v jazyku, v ktorom sa dá tak krásne písať, prekladať i čítať...