26.01.2010

Filmová projekcia, konferencia, prezentácia knihy

za zúčasti autora Pétera Nádasa

Prečítajte si rozhovory s Péterom Nádasom:

Rozumiem otcovej samovražde -  rozhovor s Péterom Nádasom v denníku SME

Neverte fantómom - rozhovor s Péterom Nádasom v týždenníku .týždeň

 

Ústav svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied a Vydavateľstvo Kalligram Vás srdečne pozýva na podujatia, venované tvorbe maďarského spisovateľa.

 

Péter Nádas

 

Vlastná smrť

26. januára 2010, 18.00 – projekcia filmu maďarského režiséra Pétera Forgácsa Vlastná smrť (Saját halál, 2007, 118 min.), nakrúteného podľa diela Pétera Nádasa. Film sa bude premietať v anglickom znení.

Po projekcii sa uskutoční debata s Péterom Nádasom (tlmočenie do slovenčiny).

 

 

Vedecká konferenciavedecká konferencia:

Stredoeurópsky kontext tvorby Pétera Nádasa.  Lajos Grendel, Adam Bžoch, Krisztián Benyovszky, Csilla Gizińska, Judit Görözdi, Imre Gyenes, Dana Hučková, Mária Kusá, Peter Michalovič, Marta Pató, Elżbieta Szawerdo.

termín: 27. januára 2010, 9:00-16:00

miesto: Bratislava, Kultúrny inštitút Maďarskej republiky,

Palisády 54.

 

 

Prezentácia slovenského vydania románovej trilógie: Paralelné príbehy za účasti autora.

 

Autora privíta Rudolf Chmel. Knihu predstaví Adam Bžoch. Spoluorganizátor podujatia: Vydavateľstvo Kalligram.

termín: 27. januára 2010, 17:00

miesto: Bratislava, Kníhkupectvo Panta Rhei na Poštovej ulici.

 

 

Organizátormi podujatí sú Ústav svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied, Višegradský Fond, Vydavateľstvo Kalligram, Slovenský filmový ústav a FTF VŠMU.

 

 

 

Informácie o knihe Paralelné príbehy: TU

 

Fotografie z podujatia:

 

 

 

Konferencia o tvorbe Pétera Nádasa v Bratislave

 

Po názvom „Stredoeurópsky kontext tvorby Pétera Nádasa (K niektorým aspektom Nádasovho diela)“ sa v stredu 27. januára 2010 v Kultúrnom inštitúte Maďarskej republiky v Bratislave konala medzinárodná vedecká konferencia o tvorbe tohto významného prozaika, esejistu a dramatika. Hlavným usporiadateľom konferencie bol Ústav svetovej literatúry SAV, vedeckými partnermi boli Kabinet hungaroslavistiky Ústavu slavistiky FF Masarykovej univerzity z Českej republiky, Katedra hungarystyki Unywersytetu Warszawskiego z Poľska a Magyar Tudományos Akadémia Irodalomtudományi Intézet z Maďarska. Na organizácii podujatia spolupracoval Kultúrny inštitút Maďarskej republiky, Bratislava, a finančne ho podporil International Visegrad Fund.

 

Autorky a autori príspevkov z Maďarska (Imre Gyenes), Českej republiky (Marta Pató), Poľska (Elżbieta Szawerdo, Csilla Gizińska) a Slovenska (Lajos Grendel, Mária Kusá, Adam Bžoch, Peter Michalovič, Judit Görözdi) načrtli miesto Pétera Nádasa v maďarskej literatúre, venovali sa recepčným a komparatistickým aspektom Nádasovho diela v západnej Európe a v zámorí, v Poľsku, v Českej republike a na Slovensku, ako aj literárnym a mimoliterárnym interpretačným súvislostiam autorovej tvorby.   

 

Na otvorení konferencie sa zúčastnil aj Péter Nádas, ktorý prišiel do Bratislavy, aby v rámci sprievodných podujatí prezentoval svoju tvorbu, najmä slovenský preklad románovej trilógie „Paralelné príbehy“ (preklad: Juliana Szolnokiová, Kalligram 2009). Riaditeľ ÚSvL SAV Adam Bžoch ho uviedol ako spisovateľa, „ktorého význam dávno prekročil hranice maďarskej národnej literatúry“ a „ktorého na Slovensku poznáme z esejí o strednej Európe ako angažovaného intelektuála“.

 

„Je pre mňa poctou, že sa uskutočňuje toto vedecké sympózium,“ povedal v úvode vedeckej konferencie venovanej jeho dielu Péter Nádas. Vyjadril svoju vďaku všetkým, ktorí sa rozhodli „celý deň diskutovať o jeho tvorbe“. Osobitne sa za vôbec prvý preklad svojej románovej trilógie (originál vyšiel v roku 2005) poďakoval nedávno zosnulej prekladateľke Juliane Szolnokiovej, ktorá – ako povedal – „mi prepožičala jazyk, ktorým nedisponujem“. A keďže „predmetom konferencie nie je človek, ale tvorba,“ vzápätí účastníčky a účastníkov konferencie prenechal ich diskusii.     

 

     V prvej časti rokovania predstavil Lajos Grendel, spisovateľ, ktorý prednáša o maďarskej literatúre na Univerzite Komenského, Pétera Nádasa v kontexte maďarskej literatúry. Sústredil sa predovšetkým na autorove romány, ktoré podľa jeho názoru charakterizuje „maximálna dekompozícia a dekonštrukcia románu ako žánru“, a románovú trilógiu „Paralelné príbehy“ označil „za najvydarenejšiu maďarskú adaptáciu otvoreného diela“.

Imre Gyenes zoznámil publikum so zbierkou Pétera Nádasa, ktorej je kurátorom. Táto zbierka existuje od roku 2003 a zhromažďuje preklady Nádasovho diela do cudzích jazykov, ako aj zvukové záznamy z čítaní či rozhlasových vystúpení, informácie o inscenáciách autorových hier, plagáty, fotografie, rukopisy, videá a i. Konštatoval, že podľa množstva prekladov i recenzií sa Nádasovo dielo najväčšiemu uznaniu teší v Nemecku, resp. nemeckej jazykovej oblasti.

Elżbieta Szawerdo sa detailne venovala recepcii Nádasovho diela v Poľsku, ktorej začiatok sa datuje už do roku 1968; v zbierke maďarských krátkych próz bola publikovaná jeho poviedka „Záhradník“.    

     Česká hungaristka Marta Pató načrtla cestu k autorovmu dielu cez Nemecko, konkrétne cez jeho eseje s nemeckou tematikou písané z východnej perspektívy, a cez mimoriadnu kvalitu ocenených českých prekladov. Vyzdvihla aj rolu Nadácie pre maďarskú knihu, ktorá vznik týchto prekladov umožnila.

    

     V druhom bloku sa poľská hungaristka Csilla Gizińska pustila do odvážnej, no veľmi podnetnej komparácie Nádasovho chápania drámy s ritualizovaným „chudobným divadlom“ poľského divadelníka Jerzyho Grotowského, pričom sa zaoberala tzv. rituálnymi hrami „Upratovanie“ (1977), „Stretnutie“ (1979) a „Pohreb“ (1980), ktoré pôsobili v maďarskom divadle, ukotvenom v naturalisticko-realistickom spôsobe videnia, veľmi radikálne. Do poľštiny bolo pre antológiu súčasnej maďarskej drámy preložené až v roku 2003 len „Stretnutie“.  

     Rusistka, translatologička Mária Kusá sa venovala slovenským prekladovým konkretizáciám textov Pétera Nádasa „Koniec rodinnej ságy“ v preklade K. Královej (Kalligram 1999) a „Upratovanie“ v preklade P. Kováča (Kalligram 2003). Posudzovala ich cez prizmu otázky, či môžu fungovať ako samostatný text schopný sprostredkovať relevantnú estetickú informáciu obsiahnutú v pôvodine. Konštatovala napríklad isté „starnutie textu“ v prvom prípade a pozitívny význam doslovu pre čitateľskú orientáciu v druhom prípade.   

 

     V záverečnom bloku zameranom na interpretáciu Nádasovho diela skúmal germanista Adam Bžoch v trilógii „Paralelné príbehy“ rozvetvený systém topoi (ako napr. otcovražda, synovražda, mužské vzťahy, vzťah sluhu a pána), ktorý považuje za skutočné „literárne pozadie“ autorovho diela. V pozadí konfliktu „mocného otca a zmäkčilého syna“, ako aj „úderného psychologického dikta“ identifikoval psychoanalytickú lektúru Freudovej interpretácie Dostojevského, pričom zdôraznil, že dielo obsahuje len veľmi „málo viditeľných freudovských indexov“. Nádasovo písanie charakterizoval ako „postmannovské“; Thomas Mann tu podľa neho „zohráva úlohu vzoru, ktorý treba prekonať“.

     Peter Michalovič z Katedry estetiky Univerzity Komenského analyzoval vo svojom príspevku „kód žánru a jeho (literárnu) subverziu“ v knihe „Koniec rodinnej ságy“. Krv potomkov jedného židovského rodu sa stáva podľa jeho názoru pomyselnou niťou, ktorá prepája to, čo sa prihodilo jednotlivým členom rodiny, a vytvára tak veľký príbeh rodiny. Časy a miesta sa menia, ale ľudia stále znova zažívajú násilie, ktoré sa stáva zdrojom utrpenia. Všetci sú „utváraní tradíciou“, až posledný potomok Peter Šimon túto tradíciu odmietne a vytvára vlastný príbeh. Nastáva „ruptúra medzi veľkým príbehom rodu a jeho vlastným príbehom“.    

     Iniciátorka a organizátorka celého podujatia, hungaristka Judit Görözdi odhalila vo svojom príspevku rôzne vrstvy „naratívnej štruktúry Knihy pamätí“. Toto dielo, ktoré – ako upozornila - začal Nádas písať v roku 1973, v roku 1974 prvú verziu spálil a napokon ho publikoval v roku 1986, vníma ako „text o hľadaní identity rozprávača“, ktoré „v Nádasovom podaní nemá esenciálny, ale naratívny význam“. Príspevok mapuje, ako interpretácia vlastného životného príbehu rozprávača ovplyvňuje textotvorné komponenty.

 

     Účastníčky a účastníci konferencie pozitívne hodnotili rozmanitosť príspevkov aj diskusie. Veľký prínos podujatia spočíval nielen v podnetoch pre zainteresovanú odbornú obec, ale aj v tom, že priblížilo dielo Pétera Nádasa záujemcom z iných jazykových a odborných oblastí. Príspevky z podujatia budú publikované v zborníku.  

 

Jana Cviková    

 

 

 

 Prečítajte si informácie o priebehu konferencie a prezentácii na stranke SAV.

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb a eShop GlobalShop spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.