10.05.2010

Prezentácia knihy Zajní Barakát

Prezentácia knihy Džamála al-Gítáního Zajní Barakát.

V stredu dňa 12.mája sa uskutočnila prezentácia knihy Džamála al-Gítáního


Zajní Barakát



v kníhkupectve Artforum na Kozej ulici v Bratislave.


Prezentáciu uvádzali

Mgr. Z. Gažáková, doc. J. Drozdíková

a prekladateľ M. Brieška.

 


Prinášame Vám prejav doc. Drozdíkovej, ktorý odznel na prezentácii:

Milí priatelia literatúry, vážení hostia,

            nakladateľstvo Kalligram ma požiadalo, aby som vám predstavila knihu, ktorú nedávno vydali. Je to dielo významného egyptského autora Džamála al-Ghítáního, historický román Zajní Barakát z roku 1974. Táto kniha vyvolala vo svojej dobe v Egypte značný ohlas. Je to totiž historický román iba svojou vonkajšou podobou. Autor v ňom cez prizmu historických udalostí a politických a sociálnych pomerov v Egypte v poslednom období vlády mamlúkov pozoruhodným spôsobom reflektuje dobu vlády prezidenta Násira.

             Prvoradým zámerom autora teda nie je zachytenie historických faktov epochy, ktorú opisuje, aj keď je s nimi dobre oboznámený. Ide mu o analógiu so súčasnosťou. Pohľad autora sa neustále upiera na skutočnosť, ktorú sám prežil a ktorú prežila jeho generácia. Vo svetle histórie podáva umelecký obraz svojej doby, jej atmosféry, jej nádejí a tragédií. Súčasnosť je pre neho história, ktorá práve prebieha.  Neoddeľuje ju od tej časovo vzdialenej. Vychádza pritom z pocitu jednoty ľudskej skúsenosti, ktorá prekračuje jednotlivé historické obdobia.

            Zámerom autora je upozorniť na určité politické a ideologické paralely dvoch epoch, ktoré majú veľa spoločného. Obidve sa končia vojenským kolapsom.

            Dej románu sa odohráva v Egypte za vlády posledných mamlúckych sultánov. Táto epocha sa končí zdrvujúcou porážkou mamlúckych vojsk Osmanmi roku 1517 a okupáciou Egypta. V pozadí týchto historických udalostí je však možné tušiť Egypt násirovský, ktorého koniec predznamenáva zničujúca porážka Arabov vo vojne s Izraelom.  

             V základných rysoch sa autor pridŕža skutočnosti. Historické fakty čerpá z práce egyptského kronikára Ibn Ijása, ktorý uvedené obdobie sám prežil, a berie si z neho celý rad historických postáv: hrdinu knihy – Zajního Barakáta,  mamlúckych sultánov a emírov. Autentickosť dodávajú dielu oficiálne listiny a dokumenty, dekréty, úradné správy a protokoly.

            Titulný hrdina knihy, Zajní Brakát pripomína svojimi rysmi osobnosť Džamála Abd an-Násira. Zastáva vysokú funkciu so širokými právomocami, funkciu muhtasiba, správcu Káhiry. Obyvatelia mesta vkladajú do nového správcu veľké nádeje. Veria, že dokáže nastoliť spravodlivosť a zabrániť výčinom mamlúckych emírov. Barakát skutočne začne presadzovať svoje zásady, no postupne stále viac uprednostňuje štátne záujmy a mocenské pozície. Stará sa o posilnenie obranyschopnosti krajiny proti osmanskému nebezpečenstvu, spolupracuje so šéfom tajnej polície, využíva sieť tajných agentov a ich prostredníctvom sleduje obyvateľstvo a registruje, čo sa deje v celej krajine. Ľudia mu však už prestávajú veriť. Nakoniec je mamlúcke vojsko na hlavu porazené, no Barakát napriek tomu nestratí svoje postavenie. Sultán Selim ho menuje muchtasibom Káhiry.

            Román podrobne opisuje činnosť tajnej polície, ktorá sleduje život každého človeka od narodenia až po smrť. Policajný aparát so všetkými diabolskými metódami samozrejme nejestvoval v takej forme v dobe, ktorú zachycuje Ghítání, teda na počiatku 16. storočia, na sklonku epochy mamlúkov. Existenciu takého aparátu umožňuje až moderná doba, ktorá má potrebné technické a administratívne prostriedky. Autorov chmúrny historický obraz takto pripomenul egyptským čitateľom celkom nedávnu minulosť, atmosféru strachu, neistoty a vzájomnej nedôvery, ktorá v krajine zavládla ku koncu násirovského obdobia.

            Zhodou okolností som zažila násirovský Egypt aj ja. Videla som ho samozrejme ako cudzinka, aj keď cudzinka s istými knižnými vedomosťami o krajine a s akou-takou schopnosťou sa dorozumieť. Vtedajšia situácia v Egypte oprávňovala k istému optimizmu. Prebehla pozemková reforma, modernizovala sa výroba, začalo sa s výstavbou Asuánskej priehrady a prezident Násir sa stal významným predstaviteľom krajín Tretieho sveta. Bol národným idolom, no za touto fasádou sa skrývali diktátorské metódy samovládcu.

             Po rokoch sa mi dostali do rúk spomienky Zajnab Gazálí, významnej aktivistky Muslimského bratstva.  Kniha sa volala Dni môjho života a v angličtine vyšla pod titulom Return of the Pharao (Návrat faraóna). Ten faraón bol samozrejme Násir. Zajnab Ghazálí bola roku 1965  odsúdená na dvadsaťpäť rokov nútených prác, údajne pre pokus o atentát na Násira. Po Násirovej smrti ju r. 1971 prepustili na slobodu. Opisuje neľudské týranie, ktoré nevydržali ani niektorí muži. Zatvorili ju do cely so zúrivými psami. Nútili ju obiehať okolo zapálenej hranice stále bližšie a bližšie k blčiacim plameňom, nenechali ju spať. Väčšinu jej spolupracovníkov z Bratstva násilie nezlomilo. Z násirovských väzníc a koncentračných táborov vyšli mnohí islámski aktivisti ešte odhodlanejší bojovať proti sekularizmu a za islámsky štát.    

            Keď som čítala knihu Džamála al-Ghítáního, v duchu som sa preniesla do mesta, v ktorom sa dej knihy odohráva. Pocítila som ľútosť, že sa do toho mesta ani do tej krajiny už nikdy nevrátim. No zároveň som si uvedomila aj to, ako vymyslené príbehy ľudí dávnej doby  vrhajú na tieto spomienky nové svetlo. Pochopila som, že umelecké dielo môže niekedy povedať viac než celá hŕba odborných štúdií, zvlášť keď ide o dielo také hodnotné ako Zajní Barakát Džamála al-Ghítáního v kvalitnom preklade. Teším sa, že prekladateľská práca z arabského jazyka, ktorej sa dlhé roky venoval môj manžel, profesor Ladislav Drozdík, ktorý nedávno oslávil svoje osemdesiate narodeniny, pokračuje úspešne ďalej.

 

                                                                                  Jarmila Drozdíková

 

Román Zajní Barakát od egyptského spisovateľa Džamála al-Gítáního sa odohráva na sklonku vlády mamlúckej dynastie v Egypte  (mamlúci tu vládli v rozpätí rokov 1250 – 1517). Hoci sa román v mnohom opiera o historické pramene, ako napríklad Muhammad ibn Ijás (1448 – 1522), a nedá sa mu uprieť určitá historická pravdivosť, početné pasáže z knihy sú dielom autorovej fantázie. Upravená história mu slúži ako kulisy, pred ktorými sa odohrávajú deje, ktoré nemusia bezpodmienečne odrážať pomery danej doby. Historický Zajní Barakát bol menovaný na post muhtasiba v roku 1505 a slúžil pod troma sultánmi, pričom dvaja z nich boli mamlúci a jeden Osman. V románe okrem Zajního Barakáta, vystupujú ešte tri ďalšie historické postavy Alí ibn Abí al-Džud, šajch Abú al-Su´úd z Kúm al-Džárihu a Abú al-Chajr al-Muráfí´. Zvyšné postavy sú fiktívne. Dej príbehu sa odvíja ako rozprávanie hlavných postáv. Každá z postáv prezentuje určitý názor a pohľad na krajinu a muhtasiba. Jednotlivé názory si často protirečia a čitateľovi tak poskytujú kontroverzný a mozaikový obraz Zajního Barakáta. Atmosféra románu, ktorá je presiaknutá podozreniami a konšpiráciami, pričom v meste vládne všeobecná a všetko prenikajúca paranoja, sa dá chápať aj ako alegória na moderný porevolučný Egypt, v ktorom bezpečnosť štátu  zabezpečovala sieť tajnej polície nie nepodobná sieti špiónov, ktorej je venovaná značná časť románu.

 

 

 

Román Džamála al-Gítáního Zajní Barakát, sa považuje za zásadné dielo modernej arabskej literatúry. Možno ho vnímať ako historický román alebo pôsobivú alegóriu. Slovenskému čitateľovi poskytne neoceniteľné informácie o časti sveta, ktorá sa ešte stále považuje za exotickú a vzdialenú.

Fotografie z podujatia:

<

 

 

 

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb a eShop GlobalShop spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.