WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Polčlovek a iné prózy

Polčlovek a iné prózy

Gejza VámošRok vydania: 2016Výber Polčlovek a iné prózy prináša prierez knižne i časopisecky vydaných prác slovenského autora medzivojnového obdobia Gejzu Vámoša. Vo svojich poviedkach priniesol do slovenskej literatúry nové témy a postavy, ktoré narúšali predstavu o ideálnosti stvoreného sveta. V románe Atómy Boha (1928) rozvíjal tému spoločenskej a kozmickej revolty. Odkazovanie na antickú filozofiu i monoteistické náboženstvo (judaizmus) súvisí so sporom náboženstva a vedy, v ktorom sa autor – vzdelaním lekár a filozof postavil na pozíciu vedy. Azda najznámejší Vámošov román Odlomená haluz (1934) sa zaoberá židovskou asimiláciou v stredoeurópskom priestore a témou dospievania. Viažu sa naň mimoliterárne súvislosti: okrem súdnej žaloby na autora aj následné diskusie o autonómnosti literatúry a umeleckej slobode (otázka vzťahu medzi realitou a fikciou a právo spisovateľa na vyjadrenie názoru). V románe i v novele Jazdecká legenda (1932) Vámoš využíval karikatúru a realitu groteskne deformoval. Okrem ukážok z týchto knižne publikovaných diel výber obsahuje aj menej známe Vámošove práce z tridsiatych rokov, napríklad úryvky z románu Hrušovianski hriešnici a viaceré časopisecky vydané prózy so sociálnou témou.   Vydaním výberu z diela Gejzu Vámoša chce vydavateľstvo Kalligram upozorniť na výraznú „pozabudnutú“ osobnosť medzivojnovej slovenskej literatúry a apelovať za návrat k tvorivým osobnostiam, ktoré presahovali teritoriálne či dobové obmedzenia…
Autonómie v Európe

Autonómie v Európe Riešenia a výzvy

autorov KolektívRok vydania: 2015Autonomies in Europe: Solutions and Challenges – pod týmto názvom vyšla publikácia Výskumného ústavu národnej politiky v Maďarsku, ktorá je výsledkom medzinárodnej výskumnej spolupráce a obsahuje rozšírené príspevky z konferencie v roku 2013. V slovenčine vydávame preklad tejto publikácie, aby sme si názor na takú komplexnú a zaujímavú tému, akou je právo na sebaurčenie, neutvárali na základe spravodajských kanálov. Veď keby sme sa mali rozhodovať napr. podľa správ v televíznych novinách, nikdy by sme nenastúpili ani do lietadla či auta: pozitívne a úspešné príklady zostávajú práve vďaka svojej tichosti v úzadí. To platí aj o téme autonómie, ktorá je príliš zaujímavá a konštruktívna na to, aby sme ju nepovažovali za hodnú diskusie. Kniha chce svojím spôsobom prispieť k diskusiám, rozhovorom a úvahám a nastolené myšlienky predostrieť Slovákom aj v podobe otvorených otázok: Prečo by sa v Európe a vo vyspelom svete nemohlo hovoriť o kolektívnych právach? Prečo by sa uplatňovanie menšinových práv malo nepriaznivo dotknúť majoritnej spoločnosti – nie je to len hmlistá emócia bez konkrétneho problému? Máme územnú alebo inú autonómiu skutočne vnímať ako dezintegráciu – nejde skôr o jemné dolaďovanie integrácie? A v neposlednom rade – ako a v akej forme sa dá o týchto otázkach reálne diskutovať? (Z predslovu Istvána Kollaiho)
Slovenské kargo

Slovenské kargo

Peter ZajacRok vydania: 2016Kniha Petra Zajaca Slovenské kargo tvorí premyslený a kompozične pevne zviazaný celok, čo z nej, spolu s koncíznym obsahom, robí vedeckú prácu monografického charakteru. Jej východiskom je reflexia o idei a zmysle akadémie a univerzity a v tomto rámci aj reflexia o zmysle humanitných vied. Zajac formuluje presvedčenie, že zmysel a podstata humanitných a spoločenských vied je a bude v stále väčšej miere spočívať v rozvíjaní kultúrnosti, lebo to im dáva základnú spoločenskú legitimitu. Zajac pregnantne upozorňuje na oscilovanie literárnohistorických javov, čo mu umožňuje narušiť lineárne konštruovanie dejín literatúry a nahradiť ho pulzačne založeným rekonštruovaním, teda mapovaním literárnohistorických udalostí a stôp ako situácií, v ktorých sa texty a ich autori ocitali a ktoré mali raz latentnú, inokedy zasa patentnú povahu a podobu a niektoré zo svojej „skrytosti“ vychádzajú „na svetlo“ až dnes, a to aj vďaka zmenenej metodologickej optike. Do centra autorovej pozornosti sa dostáva problematika zrodu modernej slovenskej kultúry, neoddeliteľne spätého so zrodom modernej slovenskej literatúry, so zárodkami slovenskej vedy o dejinách a súčasne aj časom vzniku slovenskej národnej politiky. Na každej z týchto úrovní či v každom z týchto rozmerov zvolenej témy vnímame ako podstatnú črtu autorovho prístupu k nej snahu zbaviť ju mýtického nánosu a pátosu. Tento demýtizačný efekt Zajac dosahuje precíznou prácou s dobovým textovým materiálom s cieľom ukázať, že etickou direktívou práce kultúrneho historika je Assmanovo „približovanie sa k pravde“. Aj preto tvorí integrálnu súčasť tejto metodologickej iniciatívy s preukázateľnými historiografickými výsledkami jej étos. Pravdivé vypovedanie o dejinných udalostiach je v jeho chápaní veci aj spravodlivé, čo samozrejme podčiarkuje známu skutočnosť, že pravda niekedy bolí.   René Bílik
Mramor a granit

Mramor a granit

Dušan ŠimkoRok vydania: 2015Obsahom nového románového projektu slovenského exilového autora je zachytiť deformujúci tlak dobových politických a spoločenských okolností na osobnosť umelca; v knihe porovnáva postoje a správanie známych sochárov v období baroka a v ére vrcholiaceho stalinizmu, pričom zdôrazňuje nadčasovú hodnotu mravných princípov a ideálov. Mladá reštaurátorka Barbora žije v Prahe v čase vrcholiaceho stalinizmu. Cestou do práce míňa stavbu pomníka J.V. Stalinovi na Letnej, ktorého autorom je sochár Otakar Švec (1892-1955). Pamiatkový ústav ju poverí výskumom barokových sôch v Kukse pri Dvore Králové. Geniálny sochár Matyáš Bernard Braun (1684-1738) je autorom celej plejády sôch v sídle čudáckeho grófa Františka Antona Šporka (1662-1738). Sochár dostal za úlohu vytesať monumentálne plastiky do pieskovcových skalísk v Novom lese na Šporkovom panstve. Torzá Braunovych plastík, ničené po viac ako dve storočia vetrom, dažďom a nezáujmom ľudí sú pre Barboru príležitosťou presunúť sa z tiesnivej reality diktatúry do snového sureálneho sveta vrcholiaceho baroka.   Recenziu Petra Zajaca o knihe Mramor a granit uverejnenej na stránke http://www.medziknihami.sk/ si môžete prečítať tu.
Cesta za skutočnosťou bez metafyziky

Cesta za skutočnosťou bez metafyziky S Nietzschem a proti nemu

Teodor MünzRok vydania: 2015Nietzsche ma zaujal už dávno, mal som proti nemu výhrady vždy, ale ma aj strhol, obdivoval som ho a obdivujem ho dodnes. Pokladám ho za veľducha, ktorý sa nerodí ani raz za sto rokov. Je viac než dôstojným nástupcom a pokračovateľom môjho niekdajšieho vzoru Feuerbacha. Nietzsche jeho dielo poznal, nevyjadril sa o ňom lichotivo, pokladal ho za teológa medzi viacerými inými, no prebral od neho veľmi mnoho, ale ho aj domyslel a prekonal. S Feuerbachom som sa dodnes nerozlúčil, ale už ustúpil, lebo mi neodhalil takú rozsiahlu noetickú problematiku a neponúkol mi možnosť tak hlboko nahliadnuť do nej ako Nietzsche – vo všetkom, v čom s ním súhlasím i nesúhlasím. Už v mojej knižke Listy filozofom, v ktorej som dva listy písal aj  Nietzschemu, som hovoril, že bude mojím osudom, čo sa aj stalo. Ako v predchádzajúcej knižke, ani teraz sa nevzdávam racionálnej viery nielen v existenciu od nás nezávislej skutočnosti, ale ani dnes už vo filozofii takmer neaktuálneho názoru, že ju môžeme aj poznávať, a to dokonca stále lepšie. Úsilie obhájiť toto stanovisko je ústrednou témou tejto práce. Teodor Münz
Deväť životov

Deväť životov Rozhovory o preklade a literárnom živote

autorov KolektívRok vydania: 2015Projekt tohto typu som v podstate od začiatku považovala za dôležitý a potrebný, možno o to viac, že mám v živej pamäti rozhovory s prekladateľmi publikované v zložitých 80. rokoch. Viacerí z nich medzi riadkami už vtedy všeličo prezradili…Už keď som prečítala prvý z dnes publikovaných dialógov, uvedomila som si význam rozprávaní, ktoré sprostredkúvajú konkrétne osobné príbehy prekladateľov s rôznymi peripetiami, úskaliami, vzopätiami i pádmi na ich životnej ceste. V predloženom výbere ide napospol o prekladateľov, ktorých aktivity sú spojené s druhou polovicou 20. storočia a ich výpovede sú zároveň sondami do rozličných literatúr a kultúr (anglofónnych – J. Vilikovský, J. Kot, J. Samcová, frankofónnych – M. Jurovská, nemecky písaných – L. Šimon, do ruskej – V. Hegerová) i do ďalších geograficky a mentalitou blízkych (J. Andričík, K. Wlachovský, E. Charous). Publikovanie rozhovorov považujem za príklad „oral history“ aplikovanej cez relevantné osobnosti slovenskej kultúry vo sfére prekladu a z knižky jasne vystupuje význam takéhoto prístupu. Ukazuje sa, že práve prostredníctvom rozprávania priamych účastníkov súdobého literárneho procesu si môžeme naplniť mnohé pojmy označujúce javy charakteristické pre slovenský kultúrny priestor druhej polovice 20. storočia (tzv. požičiavanie mien, rozličné podoby pôsobenia ideologického faktoru pri prekladoch „západnej“ i „ne-západnej“ literatúry a pod.).Čitateľskú príťažlivosť týchto textov nepovažujem za náhodnú, veď k veci sa vyjadrujú ľudia denne pracujúci so slovom, a tak vlastne dostávame – dnešným jazykom povedané – 2 v 1: jednak rozširovanie poznania  lovenskej kultúry, jednak paletu pestrofarebných osudov a príbehov. Mária Kusá
Piesok v presýpacích hodinách

Piesok v presýpacích hodinách Antológia poľskej literárnej eseje 20. storočia

autorov KolektívRok vydania: 2015Reprezentatívny výber z poľskej esejistiky dvadsiateho storočia zachytáva texty najvýznamnejších autorov, pričom v celej tematickej škále prezentuje základné spoločenské, historické či filozofické problémy tejto spoločnosti v búrlivých dobových premenách. V úvodnej časti sa majú čitatelia šancu oboznámiť s pálčivou otázkou národnej identity či vytvorenia národného štátu (Brzozowski, Boy Żeleński), vyrovnania sa s vojnovými stratami a traumou po kataklizme prvej svetovej vojny. Medzivojnové obdobie je v antológii zastúpené abstraktnejšou polohou – esejami o telesnosti, teóriách hlbinnej psychológie, kultúre nových komunikačných prostriedkov, filmovej estetike. Záverečná, ťažisková časť zahŕňa povojnové obdobie až po súčasnosť – roky socializmu aj podzemného zápasu so socializmom, do ktorého sa zapojili také významné osobnosti ako Leszek Kołakowski, Czesław Miłosz, Witold Gombrowicz či Stanisław Barańczak. Aktuálny stav poľskej spoločnosti mapujú súčasné silné tvorivé individuality ako Adam Michnik, Tadeusz Komendant či Michal Paweł Markowski. Hlboké tradície i novátorské tendencie poľského myslenia môžu byť pre nás bezpochyby inšpiratívnym podnetom i v takejto výberovej vzorke.
Divadlo SKRAT

Divadlo SKRAT Kryptotyp

autorov KolektívRok vydania: 2015Táto kniha má dve časti, ktoré možno stručne charakterizovať pojmami „práca“ a jej „výsledok“. V prvej časti ponúkajú autori vhľad do vlastnej metódy divadelnej tvorby založenej sčasti na performatívnom princípe „obnoveného správania“ , tak ako ho podrobne opísal americký režisér, divadelník a antropológ Richard Schechner. Autori – herci, performeri, ktorých spája dlhoročná spolupráca a priateľstvo, sa v spontánnych rozhovoroch vracajú k skúsenostiam a zážitkom, ktoré podvedome chápu ako kultúrne a existenciálne dôležité. Ich prerozprávaním, predvádzaním pred ostatnými si overujú mieru súhlasu a odmietania vlastných hodnôt a postojov, pričom akt porovnávania umožňuje prisúdiť týmto skúsenostiam nadindividuálnu platnosť, alebo aj nie. Druhou, nemenej dôležitou súčasťou práce je fikcionalizácia týchto aktov, ich zbavovanie číreho realizmu, opisnosti, záznamu, uplatňovaním stratégií typických pre literárnu tvorbu (hyperbolizácia, mystifikácia, zastieranie, zľahčovanie, subverzia apod.) už v stave zrodu. Keďže autori pracujú s rečovými prostriedkami – spontánne dialógy sa zvukovo zaznamenávajú a následne prepisujú –, a nie s písanou formou jazyka, všetky stratégie sa realizujú v okamihu modelovania dialógu. Svoju tvorbu preto chápu ako akýsi súčasný prejav dávnych „potulných rozprávačov príbehov“.

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy