WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Toto nie je fajka

Toto nie je fajka

Michel FoucaultRok vydania: 2010  V Magrittovom obraze, kde je fajka a pod ňou nápis Toto nie je fajka, našiel autor knižky spochybnenie princípu napodobňovania, ktorý dlho vládol v západnom maliarstve a nielen tam. V Magrittovom maliarstve sa podľa Foucaulta dostáva do obehu obraz bez vonkajšieho vzoru, bez imitácie niečoho daného. Takýto obraz Platón nazval simulakrom a jeho tvorcov odsúdil ako výrobcov preludov. A práve pojem simulakra nám umožňuje chápať mnohé fenomény súčasnej vizuálnej kultúry.  Kaligram je teda tautológia. Ale nie taká ako v rétorike. Rétorika ťaží z nadbytku reči; využíva možnosť dvakrát povedať to isté rozličnými slovami; profituje z nadmerného bohatstva, ktoré nám dovoľuje jedným a tým istým slovom povedať dve rozličné veci; podstatou rétoriky je alegória. Kaligram využíva tú vlastnosť písmen, že majú význam ako lineárne prvky, ktoré možno rozložiť v priestore, a zároveň ako znaky, ktoré treba rozvíjať v jednotnej reťazi zvukovej substancie. Znak, písmeno dovoľuje určiť slovo; čiara zasa dovoľuje stvárniť vec. Kaligram mieni teda hravo zotrieť najstaršie protiklady našej alfabetizovanej civilizácie: ukázať a pomenovať; stvárniť a povedať; reprodukovať a artikulovať; napodobniť a označiť; pozorovať a čítať.  
Strýko z Bratislavy

Strýko z Bratislavy Po rakúskych stopách na Slovensku

Dietmar GrieserRok vydania: 2010Dietmar Grieser, rozprávač, fejtonista, hľadač stôp či literárny detektív, autor úspešných bestsellerov, zachytil vo svojej knihe Strýko z Bratislavy mnohé pútavé historky. Kniha vznikla v rokoch 2008—2009, keď autor precestoval Slovensko a hľadal rakúske stopy súvisiace s naším priestorom. Navštívil okrem iného Bratislavu, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Trenčianske Teplice, Gbely i Marianku, kde sa odohrávali mnohé udalosti našej spoločnej histórie, ktorá bola roky vedome potláčaná. Čitatelia nájdu v knihe príbehy z Bratislavského hradu, kde vznikla svetoznáma viedenská galéria Albertina, z Grasalkovičovho paláca, kde sa začala láska následníka trónu Františka Ferdinanda a grófky Žofie Chotekovej, zoznámia sa s históriou rusoveckého kaštieľa, v ktorom po smrti následníka trónu Rudolfa začala nový život jeho manželka Štefánia, s tragédiou v Mayerlingu, kde zahynula baronesa Mary Vetserová, ktorej starý otec žil v v Bratislave. Defilujú pred nimi príslušníci chýrnych prešporských rodín ako vydavateľ novín Pressburger Zeitung Emil Portisch (a jeho populárny syn rakúsky reportér Hugo), slávny architekt Christian Ludwig, projektant Manderláku – prvého slovenského mrakodrapu – a jeho syn známy rakúsky maliar Christian Ludwig Attersee, preciťujú atmosféru cukrárne Cafe Mayer, kde sa stretávala spoločenská smotánka pri káve a preslávených bratislavských rožtekoch atď. Dietmar Grieser však na svojich cestách navštívil aj Liptov a priblížil rakúskym čitateľom výrobu bryndze na salašoch, z ktorej sa pripravovala vo viedenských viechach dodnes obľúbená nátierka Liptauer, milovníkom hudby predstavil Dolnú Krupú, kde Beethoven údajne skomponoval Sonátu mesačného svitu, Želiezovce, kde v esterházyovskom kaštieli pôsobil ako učiteľ hudby mladý Franz Schubert (a kde sa narodil i svetoznámy hotelier Eduard Sacher) či Záhorskú Ves – rodisko opernej divy Lucie Poppovej. Autor odhaľuje fascinujúce životné príbehy osobností z oblasti hudby, politiky a vedy, čo sa narodili v Komárne – vari najslávnejší z nich sú Franz Lehár a zakladateľ teórie stresu János Selye. A celkom na východe Slovenska prebádal i osudy vysťahovaleckých rodín Varcholovcov a Feckovcov, ktorých potomkovia sa preslávili na celom svete – výtvarník Andy Warhol a herec Paul Newman. Hádam najdojímavejší je príbeh pamätníka cisárovnej Alžbete, ktorý jej postavili vďační obyvatelia Bardejova po jej návšteve v kúpeľoch a ktorý prežil vďaka spoločnému úsiliu desiatok zainteresovaných i tie najhoršie obdobia v politických krútňavách 20. storočia. V úsilí priblížiť rakúskym čitateľom susednú krajinu, s ktorou ju spájalo v minulosti oveľa viac ako len povestná prešporská električka, odhaľuje Dietmar Grieser aj slovenským čitateľom veľký kus spoločnej histórie, odohrávajúcej sa na dnešnom území Slovenska.   Recenziu na knihu nájdete tu. http://lorinc.blog.sme.sk/c/326797/Stryko-z-Bratislavy.html
Svet ako vôľa a predstava I. a II.

Svet ako vôľa a predstava I. a II.

Arthur SchopenhauerRok vydania: 2010Svet ako vôľa a predstava – hlavné dielo Arthura Schopenhauera – je výsledkom autorovho celoživotného myšlienkového úsilia a predstavuje ucelený súhrn jeho filozofických názorov a životných postojov. Pozostáva z dvoch zväzkov. Prvý zväzok načrtáva tridsaťročný Schopenhauer s geniálnym rozmachom za jediný rok a podáva v ňom systematický výklad celej svojej voluntaristickej filozofickej koncepcie. Obsah tohto zväzku rozčleňuje do štyroch kníh. Prvé dve sa zaoberajú metafyzikou, tretia estetikou a štvrtá etikou. Záverečnú, piatu časť prvého zväzku tvorí rozsiahly Dodatok venovaný polemike s myslením Immanuela Kanta, na ktorého kľúčové idey Schopenhauer priamo nadväzuje.   Druhý zväzok vzniká pomaly a postupne v priebehu ďalších dvadsiatich piatich rokov Schopenhauerovho života. Prvý raz vychádza v roku 1844 ako súčasť druhého vydania práce. Tvoria ho štyri knihy doplnkov k prvému zväzku, v ktorých podrobnejšie rozpracúva, ilustruje a komentuje nosné idey svojho filozofického systému. Tieto doplnky podobne ako jednotlivé paragrafy prvého zväzku majú charakter samostatných, ucelených filozofických esejí a vyznačujú sa brilantným jazykom a vybrúseným literárnym štýlom.   Poznámka: Predajná cena predstavuje cenu za obe publikácie, ktoré sa dajú objednať len spoločne! (Počet strán: I. diel: 720; II. diel: 848)
Útržky o Slovensku

Útržky o Slovensku

František NovosádRok vydania: 2010Nová esejistická práca významného slovenského filozofa Františka Novosáda sa venuje kritickej analýze aktuálneho stavu slovenskej spoločnosti, zaoberá sa jej integritou a schopnosťou reagovať na výzvy súčasnosti. Moderné spoločnosti stoja pred problémom zvládnutia svojej vlastnej vnútornej dynamiky – octli sme sa pred ním aj my. Autor publikácie ponúka fragmentárnu koláž pohľadov a názorov na stav slovenskej spoločnosti v posledných sto rokoch. Za základný problém považuje vzťah tejto spoločnosti – v jej vnútornej kultúrnej, sociálnej a náboženskej diferencovanosti –  k samej sebe.   Recenziu na knihu nájdete tu.
Guláš z Turula

Guláš z Turula

Krzysztof VargaRok vydania: 2010Krzysztof Varga má otca Maďara a matku Poľku. Narodil sa  roku 1968 vo Varšave, v Poľsku žije a po poľsky píše – je popredným predstaviteľom literárnej generácie, ktorá sa prihlásila o slovo po prevrate z roku 1989. Vydal niekoľko prozaických a esejistických kníh (Chlapci neplačú, Smrteľnosť, Tequilla, Náhrobok z terazza, Bildungsroman), ktoré boli vysoko ocenené. Čerpajú námety z poľského prostredia a sú časťou poľskej literatúry.   Varga však v sebe nesie aj genetické a duchovné príbuzenstvo s maďarstvom – je teda  akoby rozpoltený. Výrazom tejto rozpoltenosti je aj esejistická knižka Guláš z Turula. Maďarská polovica autora vnáša do esejí prvok sympatií k Maďarom a maďarstvu, jeho nemaďarská polovica mu zase umožňuje kritický odstup a väčšiu objektivitu v úvahách o maďarských dejinách, o maďarskom národnom charaktere, historických traumách a ich súčasných  nostalgických, ale niekedy aj agresívnych prejavoch.   Vargova knižka esejí Maďarov ani nezvelebuje, ani nezatracuje – pokúša sa ich chápať. A vzájomné pochopenie je prvým krokom k tolerancii. Eseje sú výborne napísané, čítajú sa na jeden dúšok. V kladoch a záporoch Maďarov spoznávame aj sami seba. Recenziu na knihu nájdete tu.
Afázia

Afázia Diagnostika, klasifikácia, terapia

Anna HrnčiarováRok vydania: 2010PhDr. Anna Hrnčiarová, CSc., klinická logopédka, neuropsychologička, absolventka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Titul PhDr. získala na Katedre pedagogiky FF UK v Bratislave, špecializačnú prípravu absolvovala na Slovenskej zdravotníckej univerzite. Je kandidátkou psychologických vied v odbore medicínska psychológia so zameraním na neuro- a pato­psychológiu, titul obhájila na Fakulte psychológie Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova.Od roku 1972 pracovala na neurologických klinikách bratislavských fakultných nemocníc, na neurologickej klinike postgraduálneho vzdelávania a ako externá asistentka pre afaziológiu na SZU. V roku 1997 založila na Slovensku prvé a dodnes jediné oddelenie klinickej logopédie v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda v Bratislave-Petržalke, kde pracovala ako primárka. Bola dlhoročnou vedúcou afaziologickej ambulancie s celoslovenskou pôsobnosťou. Jej interná štatistika obsahuje viac ako 17 tisíc pacientov afatikov. V súčasnosti prevádzkuje neštátnu Ambulanciu klinickej logopédie v Bratislave-Lamači.Je spoluzakladateľkou Slovenskej asociácie logopédov a bola jej prvou prezidentkou. Pôsobí v mnohých odborných funkciách. Prednáša, publikuje.Od roku 1993 je hlavnou odborníčkou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre klinickú logopédiu.   Často sa stretávame s ľuďmi – bez rozdielu veku, ktorí stratili schopnosť hovoriť a rozumieť reči, stratili vlastne to, čo ich robí ľuďmi – reč. Proces obnovy tejto schopnosti si nevyhnutne vyžaduje vedenie vysoko kvalifikovaných špecialistov.Autorka knihy si uvedomuje túto skutočnosť a v rámci problematiky chce odbornú verejnosť (klinických logopédov, psychológov, neurológov, psychiatrov a ďalších), ale aj laikov oboznámiť s vedeckými základmi školy A. R. Luriju, zakladateľa neuropsychológie, a jeho nasledovníkov (Ľ. S. Cvetkova). Kniha mapuje spracovanie problematiky afázie od diagnostiky cez jej klasifikáciu až po terapiu a jej efektivitu. Obsahuje obrazovú prílohu, ktorá je koncipovaná tak, aby poslúžila pri práci s dospelými aj detskými pacientmi.
Metódy v klinickej dysfagiológii

Metódy v klinickej dysfagiológii

Sönke StanschusRok vydania: 2010Dr. Barbora Bunová pracuje ako klinická logopedička v Neštátnej ambulancii klinickej logopédie v Skalici a v Ústrednej vojenskej nemocnici SNP – FN v Ružomberku na Neurologickej klinike ako afaziológ a dysfagiológ. Od roku 2002 sa venuje oblasti dysfagiológie. Teoretické poznatky a praktické zručnosti v tejto oblasti získala v rámci stáží na Foniatricko-logopedickom oddelení AKH Univerzitnej nemocnice vo Viedni pod vedením prof. Dr. Bigenzahna a na logopedickom oddelení SRH kliniky v Karlsbade Langensteinbachu pod vedením Sönkeho Stanschusa M.A. Tam získala aj certifikát z videofluoroskopie. Ako prvý klinický logopéd na Slovensku začala v roku 2005 vyšetrovať dysfágie videofluoroskopicky na rtg. oddelení v NsP v Skalici. Poskytuje logopedickú intervenciu tak deťom, ako aj dospelým  pacientom s neurogénnou a štrukturálnou dysfágiou. Je členkou Prezídia Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov, zodpovedná za vzdelávanie ambulantných zložiek a je podpredsedníčkou Sekcie klinickej logopédie pri Slovenskej spoločnosti pre otorinolaryngológiu a chirurgiu hlavy a krku.   Dysfagiológia je mladá veda, no záujem o ňu je nebývalý, pretože  množstvu pacientov (dospelých aj detí) s poruchami prehĺtania vracia nádej na komfortnejší život a často im život aj zachráni. Po publikáciách, ktoré by sa zaoberali diagnostikou a     terapiou dysfágie, je v súčasnosti veľký dopyt u nás rovnako ako vo všetkých postkomunistických krajinách. Nie je ich však veľa. Minulý rok vyšla v Čechách v slovenčine aj v češtine prvá kniha, ktorej hlavnou témou sú poruchy prehĺtania. Jej editorom je   Miroslav Tedla.   Publikácia, ktorú držíte v rukách, je v našom prostredí druhá v poradí a je prvotinou nemeckého klinického logopéda a lingvistu Sönkeho Stanschusa, ktorý už medzičasom napísal z tejto multidisciplinárnej oblasti ďalšie knihy. Veríme, že po tejto knihe s nádejou siahnu nielen odborníci (neurológovia, logopédi, psychológovia a i.), ale aj pacienti, ich blízki či široká verejnosť, u ktorej sa rozvíja záujem o kultúru a pestovanie osobného zdravia.
Bruselenie valašiek

Bruselenie valašiek Naša zahraničná politika po novom

autorov KolektívRok vydania: 2010„Cudzie nechceme, svoje si nedáme," vravievali naši predkovia, opierajúc sa pri tom o ostrý argument - sekerku s dlhým poriskom. Cudzie, svoje, naše, ich, oni, my... Miestom, kde sa to slovenské stretáva s európskou rozmanitosťou, je dnes symbolicky Brusel: občas to zaiskrí, občas sa podarí dobre zabrúsiť a občas ostane sekerka tupá. To preto, lebo aj bruselenie valašiek vyžaduje fortieľ. Držíte v ruke zvláštnu knihu. Je to kniha o zahraničnej politike, ale nenapísali ju ani diplomati ani analytici ministerstva zahraničných vecí. Autormi sú ľudia, ktorí sa jej venujú ako tvorcovia ideí a koncepcií, konzultanti, žurnalisti, poradcovia, občianski aktivisti, experti, pedagógovia. Niekedy ju dokonca ovplyvňujú výraznejšie než nejeden zamestnanec oficiálnych štruktúr. Vypestovali si schopnosť pracovať s faktami, majú vlohy na odhaľovanie súvislosti, citlivosť na vnímanie kontextov. A majú tiež schopnosť hľadieť na veci - najmä na slovenské a stredoeurópske záležitosti - z odstupu, či už preto, že viacerí z nich študovali na zahraničných univerzitách, pracujú v zahraničí alebo vďaka tomu, že pôsobia v medzinárodných tímoch. Je to publikácia napísaná ľuďmi ponovembrovej generácie, ktorí mali to šťastie profilovať sa v slobodných pomeroch a ktorí sú presvedčení o tom, že aj malé krajiny majú svoje miesto v budovaní dôležitých inštitúcií - pretože, ako to výstižne napísali, neplatí, že „my sme v EÚ a NATO"; ale platí, že „my sme EÚ a NATO". Únia ani Aliancia „neprežijú bez našej podpory a naopak: ak fungujú dobre, robia nás bohatšími a bezpečnejšími; umožňujú nám v zahraničnej politike „rúbať" oveľa vyššie, ako by inak štát našej veľkosti mohol". Svoje argumenty kladú na stôl korektne a uvážlivo, nie urážlivo. Nie sú to tvrdenia z dielne „reálpolitiky", no nie sú to ani postoje tvrdenia idealistov, ktorí by neprihliadali na mocenské faktory v zahraničnej politike. Definujú kľúčové záujmy Slovenska v jednotlivých oblastiach vychádzajúce z hodnotového prozápadného zakotvenia štátu a vzápätí navrhujú kroky, akými tieto záujmy napĺňať. Nerobia to doktrinárne či apodikticky ako majitelia jedinej pravdy - postupujú skôr dialogicky, ponúkajú svoj pohľad ako pozvanie do diskusie. Texty o „slovenskej zahraničnej politike po novom" by si mali prečítať všetci, kto v žurnalistike, v občianskom sektore, v ekonomike i kultúre alebo v pedagogicko-vzde-lávacej sfére. Nielen preto, že sa z nich v zhustenej a zrozumiteľnej podobe dozvedia o nesmierne zaujímavej a dôležitej oblasti, o zahraničnej politike, o ktorej sa na Slovensku vo všeobecnosti tak veľa nevie. Ale mohli by v knihe zalistovať aj preto, lebo zistia, že aj o komplikovaných otázkach sa dá rozprávať zrozumiteľne, a pritom nie povrchne. Vo svete neuveriteľne zahustenom udalosťami a informáciami nestačíme sledovať prudko sa meniaci vývoj: táto publikácia nám môže poslúžiť ako sprievodca.   Martin Bútora „Túto publikáciu vítam ako ojedinelý úkaz na slovenskej akademicko-expertnej scéne. Konštruktívnou formou, hoci bez ambície byť komplexným návodom pri formulovaní modernej strategickej vízie, nastoľuje najaktuálnejšie témy v danej oblasti. Mená autorov sú už v rámci slovenskej zahraničnopolitickej komunity etablovanou značkou a týmto svojím príspevkom ďalej potvrdzujú svoj odborný kredit."   Miroslav Lajčák, minister zahraničných vecí SR Nečakáme, že zahraničná politika bude mať na Slovensku široké publikum (tak ako ho nemá ani u našich susedov). Je to náročná, zdĺhavá, a pritom čoraz viac dynamická a komplexná disciplína, ťažko pasujúca do útržkovitej a krátkodobej pozornosti dnešnej doby. Jednako aj od kvality našej zahraničnej a bezpečnostnej politiky bude v dlhodobom ohľade záležať "osud krajiny". Aj preto sa spolu s mnohými priateľmi, odborníkmi a diplomatmi mladej generácie hlásime k potrebe túto podceňovanú sféru štátnej politiky na Slovensku ďalej rozvíjať, popularizovať a kultivovať. Na nasledujúcich stranách načrtávame ako by mohla vyzerať naša zahraničná politika pre ďalšie obdobie. Vychádzame pri tom z osobných postrehov a pracovných skúseností z niekoľkých rokov strávených v zahraničí, či už to bol Brusel, Bologna, Kyjev, Londýn, Oslo, Praha, Sarajevo, Stanford, Viedeň či Washington, kde sme mali možnosť pôsobiť alebo stále pôsobíme. Bez nároku na úplnosť ponúkame naše úvahy ako podnety do debaty o formovaní nových predstáv a vízií zahraničnej politiky pre post-integračné Slovensko.     O AUTOROCH   Jozef Bátora je docent na Ústave európskych štúdií a medzinárodných vzťahov, FSEV, Univerzity Komenského v Bratislave (www.iesir.sk). Predtým pôsobil ako vedecký pracovník na Inštitúte pre výskum európskej integrácie, Rakúskej akadémie vied vo Viedni (2006 – 2009), ako vedecký pracovník v Centre európskych štúdií ARENA na Univerzite v Oslo (2006) a ako hosťujúci výskumný pracovník v centre SCANCOR na Stanfordskej Univerzite (2003 – 2004). Získal PhD. v odbore politológia  na Univerzite v Oslo (2006), MPhil v odbore verejná správa  na Univerzite v Bergene (1999) a Bc. v odbore politológia  na Univerzite Komenského (1997). Monografia „Foreign Ministries and the Information Revolution: Going Virtual?“ mu vyšla v holandskom vydavateľstve Brill/Martinus Nijhoff (2008). Jeho vedecké články boli publikované okrem iného v Journal of European Public Policy, The Hague Journal of Diplomacy, Cambridge Review of International Affairs a West European Politics. Pôsobí aj ako externý poradca ministra zahraničných vecí SR. Karel Hirman je sekčný riaditeľ v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre. Študoval ťažbu uhľovodíkov na Inštitúte ropy a plynu v Moskve a Technickú univerzitu v Košicach. Pôsobil ako novinár (ČTK, Rádio Slobodná Európa, Trend), v zahraničnom obchode, na vonkajších vzťahoch SPP, bol členom predstavenstva Teplárne Košice. Otázkam energetiky a energetickej bezpečnosti v medzinárodnej politike sa aktívne venuje od druhej polovice 90. rokov hlavne v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (www.sfpa.sk). Okrem množstva článkov a blogov na danú tému je spoluautorom publikácií: Rusko na konci Jeľcinovej éry (IVO, 1999) a Ruské produktovody a střední Evropa (Eurolex Bohemia, 2003). Balázs Jarábik je riaditeľ regionálnej pobočky Pact, Inc v Kyjeve a zároveň pôsobí ako analytik španielskeho think tanku FRIDE (www.fride.org). Predtým viedol bieloruský program v Nadácii Pontis (2003 – 2006).  Študoval históriu, politológiu a ľudské práva na univerzitách v Bratislave (Univerzita Komenského), v Budapešti (ELTE) a v New Yorku (Columbia University). Pracoval ako poslanecký asistent a neskôr poradca Lászla Nagya (1996 – 1998), v slovenských nadáciách a v medzinárodných organizáciách (Freedom House, OBSE) ako konzultant, analytik a projektový manažér v Belehrade, Kyjeve, Minsku, a Taškente. Jana Kobzová vedie program pre Rusko a východnú Európu v londýnskej pobočke think tanku European Council on Foreign Relations (www.ecfr.eu). Je tiež konzultantkou pre Euclid Network, paneurópsku sieť lídrov tretieho sektora. Predtým pracovala ako koordinátorka bieloruského programu Nadácie Pontis v Bratislave (2006 – 2010). Dokončuje štúdium Ruska a Strednej Ázie na School of Slavonic and East European Studies (University College of London). Predtým vyštudovala politológiu na Univerzite Komenského v Bratislave a na Univerzite Mykolasa Romeria v litovskom Vilniuse. Na Slovensku publikuje články a príspevky o Bielorusku, východnej politike EÚ a rozvojovej pomoci. Milan Nič je rozvojový riaditeľ Nadácie Pontis a analytik viedenskej pobočky think tanku European Stability Initiative (www.esiweb.org). Predtým bol konzultantom Vysokého predstaviteľa v Bosne a Hercegovine Miroslava Lajčáka (2007 – 2009). Študoval medzinárodné vzťahy, politológiu a moderné dejiny na Karlovej univerzite v Prahe, CEU v Budapešti a pobočke americkej SAIS Johns Hopkins University v Bologni. Pracoval ako zahraničnopolitický redaktor Rádia Slobodná Európa (1995 – 2002), v Nadácii Pontis založil a viedol program občianskej diplomacie a rozvojových projektov (2002 – 2006). Je autor množstva článkov a blogov o medzinárodných otázkach, držiteľ Ceny doc. Karola Rybárika za zviditeľňovanie Slovenska pri demokratizácii Balkánu (2004) a externý poradca ministra zahraničných vecí SR. Tomáš Valášek je riaditeľom pre obrannú a zahraničnú politiku v londýnskom Centre pre európsku reformu (www.cer.org.uk). Zároveň je poradcom pre Skupinu expertov pod vedením Madeleine Albrightovej, ktorá píše novú strategickú koncepciu NATO. Takisto je externým poradcom ministra zahraničných vecí SR a členom dozornej rady Slovenskej atlantickej komisie. V minulosti bol zastupujúcim generálnym riaditeľom pre obrannú politiku a medzinárodné vzťahy na Ministerstve obrany SR (2006-2007). Pred pôsobením vo vláde založil a riadil bruselskú pobočku americkej výskumnej organizácie World Security Institute (2002 – 2006). Jeho články sa objavili v mnohých odborných časopisoch a novinách vrátane Wall Street Journal, Financial Times, Jane’s Defence Weekly a Defense News. 

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy