WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Retúr do pekla

Retúr do pekla

László BarakRok vydania: 2006László Barak (1953) patrí medzi autorov, u ktorých sa básnické nadanie prelína nielen s novinárskou skúsenosťou, ale aj s novinárskym jazykom. Toto prelínanie je charakteristické pre väčšinu jeho básnických kníh a nie je tomu inak ani pri tejto zbierke. Barakov jazyk je expresívny, až vulgárny, autor sa tvorivo opiera o znalosť slangu dunajskostredského podsvetia.
Mesto dažďa

Mesto dažďa

Éva BánkiováRok vydania: 2006Román Evy Bánkiovej je príbehom dvoch maďarských rodín z južného Slovenska, ktorý ponúka pohľad na jednotlivé generácie v priebehu búrlivých dejinných udalostí minulého storočia. Je to príbeh dvoch bohatých sedliackych rodov, ktoré vyznávajú rôzne hodnoty a svetonázor, ich členovia sa však napriek tomu neustále zaplietajú do ľúbostných vzťahov, ktoré často sprevádzajú záhadné, až mystické udalosti.
Politika

Politika

AristotelesRok vydania: 2006Predslov: Jaroslav Martinka Základné dielo filozofickej a politologickej svetovej literatúry, významná pomôcka pre študentov dejín filozofie, filozofie a politológie, zasvätenie do klasických predstáv o spôsoboch a filozofii politiky, ako ju prezentovala jedna z najväčších osobností antického sveta. Preklad Aristotelovej Politiky rozhodne zapĺňa medzeru vo všeobecnom vzdelaní, prispieva k doplneniu našich znalostí o oblasti poznania, ktorá sa týka každého z nás.„Je teda zrejmé, že štát je prirodzený útvar a že je pôvodnejší ako jednotlivec. Ak totiž jednotlivec sám osebe nie je sebestačný, bude sa mať k štátu ako ostatné časti k celku, ku ktorému patria. Kto však nemôže žiť v spoločenstve a vo svojej sebestačnosti ho nepotrebuje, ten nie je časťou štátu mele je to alebo divé zviera, alebo boh. Všetci ľudia majú teda od prírody pud k takémuto spoločenstvu a ten, čo ho zorganizoval ako prvý, je pôvodcom najväčších dobier. Totiž ako je človek najvznešenejším tvorom, ak je dokonalý, tak je najhorším tvorom, ak žije mimo zákona a práva. Najhoršie je ozbrojené bezprávie. Človek má od prírody ako zbrane rozumovú schopnosť a morálku, a práve tieto veci môže najväčšmi použiť na celkom protikladne účely...“ (Aristoteles)   Ďalšie knihy autora: Aristoteles: Aténska ústava
Trnavská skupina

Trnavská skupina Konkretisti

autorov KolektívRok vydania: 2006Antológia prezentuje básnickú tvorbu Trnavskej skupiny, ktorej kritika prisúdila označenie konkretisti. Zbierka poskytuje po prvýkrát na jednom mieste okrem básní aj podstatné úryvky z článkov a vyjadrení členov skupiny z rokov 1956 – 1973. Poznámkový aparát dokumentuje transformácie jednotlivých básní po ich prvom publikovaní, kalendárium obsahuje návrh na možnú periodizáciu tvorby skupiny. V doslove sa editorka venuje problematike centrálnych pojmov spojených s poéziou Trnavskej skupiny a ponúka stručné sondy do štýlu jej predstaviteľov.
Nadrealizmus - Avantgarda 38

Nadrealizmus - Avantgarda 38

autorov KolektívRok vydania: 2006Antológia podáva obraz jedinej básnickej avantgardy v slovenskej literatúre prvej polovice 20. storočia – surrealizmu, ktorý bol neskôr premenovaný na nadrealizmus. Básnickú tvorbu nadrealistov sprevádzala bohatá literárnokritická a teoretická aktivita, ktorú zbierka sprostredkúva v jej neopakovateľnej intenzite. Medzi avantgardnými básnikmi a mladou generáciou výtvarníkov existovala tesná tvorivá spolupráca, ktorá nikdy predtým ani potom nenašla v slovenskej kultúrnej scéne obdobu. Ťažisko výberu tvoria tri nadrealistické almanachy, v ktorých sa prejavila programová blízkosť literátov s maliarmi a sochármi. Takmer sedemstostranová publikácia okrem pôvodnej tvorby surrealistov obsahuje odborný doslov, štúdiu o výtvarníkoch-nadrealistoch, chronologický prehľad umeleckej činnosti skupiny, bibliografiu a fotografie ich členov.
O prosperujúcej domácnosti

O prosperujúcej domácnosti

XenofónRok vydania: 2007UZNANIE LITERÁRNEHO FONDU ZA ROK 2007 ZA ODBORNÝ PREKLAD V tomto spise Xenofón predstavuje svojho učiteľa Sokrata v neobvyklom dialógu o veciach každodenného života. Sokrates radí, ako si udržať a zveľadiť majetok, ako dohliadať na poriadok v dome či ako rozdeliť prácu medzi manželmi. Podľa názoru moderných bádateľov je Sokratov obraz načrtnutý v Xenofónových spisoch oveľa realistickejší ako jeho náprotivok u filozofa Platóna.
Medea a jej deti

Medea a jej deti

Ľudmila UlickáRok vydania: 2007Román Medea a jej deti ruskej prozaičky Ľudmily Ulickej, známej vo svete aj u nás, patrí k najlepším dielam ruskej prózy konca 20. storočia.Medea a jej deti je príbehom krymskej Grékyne Medey, príbehom, trpkej zrady, očakávaní a rozchodov, krátkeho ženského šťastia a dlhých rokov tiesnivej samoty, no predovšetkým tichej lásky napĺňajúcej ľudské životy. Zároveň je svojráznou ságou rozvetvenej rodiny, ktorej ľudské osudy hlboko poznamenali všetky udalosti v Rusku od začiatku dvadsiateho storočia – násilné vysídlenie Grékov a Tatárov z Krymu, revolúcia, vojny, emigrácia ruskej inteligencie – až po deväťdesiate roky. Ruskí, litovskí, gruzínski a kórejskí príbuzní rôznych osudov Medey, ženy, ktorá ich po desaťročia stmeľovala, sa ustavične vracajú na miesto, ktoré napriek všetkému ostáva ich domovom.„To, čo naozaj hýbe Ulickej postavami, núti ich konať a radikálne meniť svoje životy, sú ich vnútorné pohnútky, z ktorých najsilnejšia je – láska. Láska navzdory režimu, štátu, osudu. A práve to ,navzdory‘ literárne znamená stvoriť silný individuálny príbeh.“ (Ján Štrasser)
Nevesta hôľ a iné prózy

Nevesta hôľ a iné prózy

František ŠvantnerRok vydania: 2007Výber z tvorby najvýznamnejšieho spisovateľa zo skupiny tzv. naturistov zahŕňa väčšinu próz z prvej knihy Malka (1942), román Nevesta hôľ (1946) a zbierku noviel Dáma (1966). Medzi autorovými prvými prácami nájdete aj dve doposiaľ nepublikované poviedky Rozprávajú každému a Suky. Po prvý raz sú tiež zverejnené Švantnerove čitateľské poznámky, výber z listov, úvah a denníkových záznamov. Publikáciu uzatvára štúdia editorky o autorovi a jeho literárnej tvorbe. Švantnerov príklon k iracionalite mu umožnil literárny zostup k pudovému či dokonca archetypálnemu základu človeka. Touto cestou autor invenčným spôsobom prispel k dobovému skúmaniu ľudského vedomia i nevedomia.   Ohlasy: "Metafory nevšedne vášnivej, divokej, ale aj krehkej erotiky v hojdajúcom rytme viet sú skvostné." Mária Fekar Jenčíková, Pravda, 31.5.2008"Osudy Švantnera a jeho diela boli rovnako kruté.", Gabriela Rakúsová, SME/29.5.2008 Úryvok z knihy (z poviedky "Suky"): "Valasi sa istotne štverali už ku skalnému rohu, kade mienili prejsť na túto stranu. Nemohli byť ďaleko od hrebeňa. Ak by bol niekto hádal podľa hlasu, bol by zaiste čakal, že sa ich hlavy majú hneď vynoriť nad hrebeňom, lenže na holiach sa podľa hlasu neodporúča odhadovať, lebo kým hlas prejde od úst k uchu, desaťkrát sa tĺkne o bralá a každé bralo mu pridá sily. Rozhovor nebol veru priateľský: – Opatrnejšie poď! – – Idem tak, ako sám chcem – – Zaškrtím ťa, sopliak! – – Sprobujte, už máte jednu pamiatku odo mňa, nuž bude aj druhá – – Nefrflal by si, ty žobrák, keby sa mi valaška nebola zachytila o konár. – He! – – Mohla si ťa potom tvoja mať zasoliť alebo zaudiť! – – Aj vám sa to mohlo spolachky stať! – – No veď ešte príde na psa mráz, i keď si ma pošpintal – – Neujdem vám – Slová sa rúcali ani skaly a nikde sa nevedeli pristaviť ani na oblohe ani na zemi: ta hore bolo vysoko a ta dolu hlboko. Mohli ľahko opáliť priam po čele. Tí dvaja, čo sa zhovárali, museli mať čelá tvrdé. – Oj, príde, a nie zadlho, ak ťa ešte raz uvidím poňuchávať za mojou ženou – – He! – Zahluším vás oboch ako psov! – – He! – Choď si ešte mater cicať, otca ti! – Nepoznali ste môjho otca, nuž mu dajte pokoj! – – Alebo hoň svoju Kornutu – Lepšia by bola ako vaša žena! – – Baran! – – Nezadierajte už, lebo vás otrepem o tie skaly a nech vás pre mňa potom čerti berú! – Chladné vlny vetra prevalili sa cez ktorési sdelo a otreli sa o hrebeň ani chlpaté chvosty. To boli poslovia brieždenia. – Už som vám povedal, že by som sa s vašou ženou nechcel mazať – – Keby sa ti neprášilo z úst! – – Povedal som a je! – – Tak som ju ja poslal! – – Viete dobre, že som tam z nej neodhryzol – – Nebolo to prvý raz – – Ech, prestaňte už, radšej sa podlapte lepšie, nechcem si ešte pre vás dolámať kosti – Vietor sa ešte divšie oprel o skalisko a zašuchotal ani had medzi suchým lístím. Vtedy sa vynorili hlavy. Boli blízko seba, ako zrastené. Jedna sa vypínala a prehliadala spokojne chrbty hôľ, ktoré sa pred jej oči náhle museli postaviť, druhá bola neprirodzene previsnutá, ako by sa chcela kotúľať po ostrom hrebeni. Toto zoskupenie hláv muselo od ďalej vyzerať divne. Azda v stredoveku zapichovali tak hlavy sťatých zločincov po strechách na výstrahu. Azda za tatarského plienenia trčali tak hlavy do zeme zakopaných úbožiakov. No takáto pripomienka dávnych čias mohla pozorovateľa zaujať len malú chvíľu, lebo hneď potom objavili sa i valasi, ktorým tie hlavy patrili. Boli dvaja. Dve hlavy, štyri ruky. Mali by byť aj štyri nohy a dve postavy, ale boli len dve nohy a jedna postava. Tak sa to aspoň zdalo od koliby. Kto by v tú chvíľu bol sedel ďalej, povedzme na temeni Králičky, bol by videl len jedného človeka, ozrutného, čo vystúpil zo skaly ani z mohyly, čo zodvihol oblohu na svojich pleciach ani vrchnák truhly a chce prekročiť dolinu ani obor. No, kto by sedel blízko, povedzme v neďalekej úžľabinke, bol by rozoznal zreteľne, že na skalný roh vystúpil valach, ktorý niesol na chrbte iného valacha ako mater päťročného chlapca. Ten na chrbte bol starší. Mal previsnutú hlavu a zakrvavené koleno."

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy