WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Akcie

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
... a nezabudni na labute!

... a nezabudni na labute!

Peter JuščákRok vydania: 2014Po úspešnom dokumentárnom románe Odvlečení sa Peter Juščák vracia k téme osudov ľudí násilne odvlečených do pracovných táborov v povojnových rokoch. Vo svojom najnovšom románe sa však upriamuje na detailné vykreslenie jedného konkrétneho osudu. Príbeh Ireny Kalaschovej, ktorý vychádza zo skutočných udalostí, je zosobnením osudov tisícov ľudí odvlečených do pracovných táborov v bývalom Sovietskom zväze z územia vtedajšieho Československa.   Prečítajte si recenziu Mariána Hatalu: http://kultura.sme.sk/c/7435578/a-hlavne-neplac-ked-nemusis.html
Žofia a iné básne

Žofia a iné básne

Valentín BeniakRok vydania: 2012Valentín Beniak (1894 - 1973) patrí k vrcholným básnikom vojnového a povojnového Slovenska. Vo svojej poézii dokázal výnimočným spôsobom spojiť osobný aj nadosobný postoj, písať s osobným zaujatím nielen o témach súkromnných, ale aj v mene národa, keď si to vyžadovala dramatická situácia Slovákov v pohnutom 20. storočí. V. Beniak sa stal jedným z posledných básnikov, ktorým sa podarilo naplniť inštitút básnika ako svedomia národa. Básnický výber Žofia a iné básne prináša Beniakovu poéziu z autorovho prvého vrcholného obdobia (1936 - 1947). Predkladáme celé zbierky, v pôvodnom poradí, ako ich pre dobových čitateľov pripravil autor: Poštový holub (1936), Bukvica (1938), Vigília (1939), Žofia (1941), Popolec (1942) a zbierku Igric v jej rozšírenom vydaní (1968). Zámerom je ukázať Beniakovu vrcholnú tvorbu reprezentovanú predovšetkým básnickými skladbami Žofia a Popolec, ktoré dopĺňajú ďalšie výrazné zbierky tohto obdobia. Prítomné sú aj ukážky z Beniakovej publicistickej knihy Sebe i vám (1943). Básnikov ľudský a autorský profil dopĺňajú rukopisné a časopisecké články, listy, rozhovory a obrazový archív.   "Akokoľvek sa V. Beniak opakovane potvrdzoval ako básnik rodu, vždy bol vzdialený od úzkoprsého postoja kultúrne izolovaného nacionalistu, ktorý nevidí, nepozná a nedocení duchovnú kultúru iných národov. Aj záverečná štúdia Jána Gavuru sa dotýka citlivých miest spojenia básnictva a politických osudov národa. A dotýka sa ich citlivo. Vyhýba sa vyexponovanej dvojpólovosti: nadšeného "za" alebo odmietavého "proti", za ktorými by sa opäť dala tušiť ideológia alebo ignorovanie zložitosti historického obdobia. Ostatne, takto potvrdzovaný i zatracovaný bol básnik počas svojho života a oba ideologicky motivované postoje spoločnosti si vyžiadali následnú "korekciu deformovanej predstavy o živote a diele V. Beniaka". Ján Gavura pristupuje k otázke nadosobného poslania básnictva najprv zvonku, cez básnikov iných národov, T. S. Eliota alebo Cz. Milosza. Následne sa vecne, s vedome budovaným odstupom a so snahou o porozumenie pokúša o fenomenologickú interpretáciu tejto ťažiskovej polohy Beniakovej poézie v súhre s presvedčeniami básnika a s jeho životným svetom. J. Gavura nechce zahládzať disonancie, ktoré pritom vyvstávajú." Edita Príhodová
Básne a starožitnosti

Básne a starožitnosti

Samo ChalupkaRok vydania: 2014Samo Chalupka (1812 - 1883) je známy predovšetkým ako básnik, autor skladby Mor ho! a ďalších hrdinských básní - "spevov", ako ich nazval v titule jediného knižného výberu zo svojej básnickej tvorby. Jeho prózy, rozprávky, historické astate, etnologické, etnografické a jazykovedné poznámky, ktoré (okrem rozprávok) v druhom vydaní doteraz neboli publikované a mnohé z nich (predovšetkým jazykovedné) sú iba v rukopisoch, zostávajú čitateľskej i odbornej verejnosti takmer neznáme, roztrúsené v dobovej tlači. Naším zámerom v aktuálnej edícii je sprístupniť popri básňach aj tieto "nebásnické" texty a ukázať Sama Chalupku ako autora rôznorodého, ale vnútorne mimoriadne homogénneho diela.   "Dielo Sama Chalupku vyšlo doposiaľ v mnohých vydaniach a napriek jeho neveľkému rozsahu i v rôznych výberoch, pričom úplným vydaním spisovateľovej poézie bola publikácia Samo Chalupka: Básnické dielo (Bratislava: Tatran, 1973), ktorú editorsky pripravil Rudo Brtáň. Keďže Chalupka je všeobecne vnímaný predovšetkým ako básnik (hoci písal i prózu a zaoberal sa i históriou a jazykovedou), dosiaľ žiadny editor nezaradil do svojho vydania jeho nebásnické texty. Výber Jany Pácalovej pojíma i túto časť básnikovho diela, a to vôbec nie okrajovo, ale ako texty porovnateľného významu, ktoré básnické dielo navyše podstatne osvetľujú a uvádzajú do úplnejšieho kontextu. V doslove Hlas barda editorka vníma Chalupku ako básnika odmietajúceho popolvárovské riešenia osudu slovenského národa a vyzývajúceho k aktívnemu romantickému činu. Veľký dôraz kladie na recepciu Chalupkových básní, dobovú, ktorú umožňovali periodiká, zborníky a čítanky, i neskoršiu. Zaujímajú ju konvencie, ktoré sa v tejto oblasti vytvorili, i konštanty, ktoré objektívne dominujú pri hodnotení jeho poézie. Dôležité je tiež upozornenie na zmeny v interpretácii básnikovho diela v závislosti od dobového a neskoršieho chápania termínov ľudový a prostonárodný. Predkladaná edícia znamená prínosný prístup k publikovaniu i interpretácii Chalupkovho diela, ktoré je tu po prvýkrát predstavované v celkovom kontexte - poézia i próza, beletria i náučný text."   Ľubomír Kováčik
Krátka próza druhej polovice 19. storočia

Krátka próza druhej polovice 19. storočia

autorov KolektívRok vydania: 2012Antológia Krátka próza druhej polovice 19. storočia predstavuje žáner krátkej prózy (poviedka, besednica, fejtón, kresba, črta, žánrový obrázok, humoreska), ako sa rozvíjal v slovenskej literatúre druhej polovice 19. storočia. Autori zaradených próz poväčšine (s výnimkou G. K. Zechentera-Laskomerského a M. Kuzkučína) za sebou nezanechali rozsiahlejšie dielo, mnohokrát sa dostali na okraj literárnohistorického záujmu, ich tvorba však v dobovom kontexte znamenala tematické a výrazové inovácie žánru, ktorý aktuálne prechádzal fázou prehodnocovania. Z hľadiska témy sa ako určujúci javí protiklad dediny a mesta, riešenie otázky nacionálnej identity (odrodilstvo verzus národovectvo), modernizácia života, vyhraňovanie sa tzv. malomestskej témy. Sledovanie žánru krátkej prózy v rozpätí piatich desaťročí ukazuje postupný presun hodnotových ťažísk v oblasti témy a postupné posilňovanie subjektivity v umeleckej výpovedi.    Žáner prózy bol od polovice 19. storočia významným priestorom pre realizáciu vývinových a poetologických zmien, ktoré sa diali v línii na prechode od romantizmu k realizmu a neskôr od realizmu k moderne. Nové žánrové vyhraňovanie sa súviselo s premenou vzťahu medzi objektom a subjektom, ako ho nastolila ideológia romantizmu a realizovala romantická poetika. Postupne sa zosilňovali pozícia a význam subjektu. Od päťdesiatych rokov 19. storočia stúpa tendencia k spoločenskej próze, ktorá stvárňuje prítomnú realitu a aktuálne fakty zo spoločenského života. Hoci stále bol záujem o historické žánre, autori už v takej šírke nereagovali na potrebu národného agitovania prostredníctvom historických tém. Novo sa formujúci žáner spoločenskej poviedky, so zvýraznenou funkciou fragmentu a detailu, rezignoval na monumentálnosť histórie a sústredil sa na prítomnosť. Jej príťažlivosť spočívala v tom, že naproti historickej nekonkrétnosti sa zamerala na výsek aktuálnej prítomnosti, ktorý zobrazila s jeho konkrétnymi faktami, živo a dynamicky. Keďže hlavným publikačným priestorom boli v tých časoch noviny a časopisy, krátke žánre prvotne vychádzali z prostredia žurnalistiky. Súčasne však presahovali do beletrie a posúvali ju do nových polôh. Povedané spolu s Oskárom Čepanom, "krátke formy prózy, najmä besednica, naznačili v tomto období jednu zo schodných ciest jej ďalšieho vývinu".
Básnické dielo

Básnické dielo

Ján SmrekRok vydania: 2007Ján Smrek vstúpil do slovenskej poézie začiatkom dvadsiatych rokov 20. storočia a dlhé desaťročia si udržiaval renomé najpopulárnejšieho básnika. Svedčia o tom opakovane vo veľkých nákladoch vydávané a ním samým zostavované knižné výbery Moje najmilšie a Maličká je báseň daktorá. Debutoval v roku 1922 zbierkou básní Odsúdený k večitej žízni, v ktorej reálny zážitok (život polosiroty, vojnová skúsenosť) prekryla vôľa napĺňať dobový kánon poetiky symbolizmu a dekadencie. Ozajstný vstup do poézie znamenala až jeho druhá zbierka Cválajúce dni (1925), kde rezignoval na aktuálne vzory a básnické klišé a začal tvoriť z vlastných podstát. Príkry obrat sa netýkal iba poetiky, ale aj životného pocitu. Od bolestínskeho sentimentu prešiel k vitálnemu životnému elánu. Smrekova poézia bola zároveň výrazom optimizmu, s ktorým jeho generácia vstupovala do života v práve zrodenej Československej republike. Nebývalú popularitu získal tým, že dokázal básnický postoj, založený na životných kladoch (viera v budúcnosť, opojenie zo slobody a civilizačného rozmachu, radosť zo životných maličkostí, upínanie sa na ženskú krásu a lásku) vyjadriť ľahkým, spevným veršom, zrozumiteľne a účinne.   Vladimír Petrík
Sondy do slovenskej literatúry 19. storočia

Sondy do slovenskej literatúry 19. storočia

autorov KolektívRok vydania: 2011Čítanie textov kľúčových autorov slovenskej literatúry 19. storočia ukazuje, že ich možno vidieť novou, živou a otvorenou čitateľskou optikou. Zároveň poukazuje na to, že slovenská literatúra 19. storočia je vnútorne oveľa diferencovanejšia a vrstevnatejšia, než sa traduje. Texty slovenskej literatúry 19. storočia možno chápať aj ako proces, smerujúci od synkretizmu rozličných funkcií k literárnej, estetickej funkcii. Možno ju opísať ako cestu od obrodeneckého k modernému chápaniu kultúry a literatúry, od legitimizačnej a reprezentatívnej funkcie literatúry v procese tvorby moderného slovenského politického národa k nastoleniu jej estetickej a poetologickej svojbytnosti. V tomto zmysle možno hovoriť aj o premene normatívneho kánonu slovenskej literatúry 19. storočia na kánon otvorených, živých estetických hodnôt. Slovo sonda pritom zdôrazňuje povahu čítania ako dotyku s textom, neinvazívneho prieniku do jeho tematického, topologického a tropologického tkaniva a pokusu o nenormatívny pohľad na vybraných autorov a diela slovenskej literatúry 19. storočia.
Básnické dielo (dotlač)

Básnické dielo (dotlač)

Miroslav VálekRok vydania: 2014Miroslav Válek (1927 - 1991) ostáva jednou z najkontroverznejších osobností slovenskej kultúry 20. storočia. Na jednej strane básnik, uznávaný kritikmi a obľúbený medzi dospelými i detskými čitateľmi, na druhej strane politik, ktorý takmer plných dvadsať rokov "riadil" slovenskú kultúru v duchu komunistickej normalizácie. I keď o všetkých pohnútkach jeho konania sa už nikdy nedozvieme, táto kniha chce k jeho lepšiemu poznaniu prispieť tým, že umožní čitateľovi zoznámiť sa - po prvý raz v úplnosti - s Válkom-básnikom a v reprezentatívnom výbere textov aj s Válkom-literárnym publicistom s Válkom-politikom. O tomto básnikovi sa vždy veľa diskutovalo a diskusia sa nekončí ani v 21. storočí, ako o jednom i druhom svedčí bohatá panoráma výrokov literárnej kritiky, sprevádzajúca Válkovo dielo od debutu Dotyky (1959) až podnes. Možno aj Vy si po prečítaní knihy poviete, že Válka nemusíme mať radi, ale poznať ho treba.   "Vari najväčším prínosom vydania je sprístupnenie Válkových básnických časopiseckých prvotín, ktoré dnes pozná iba málo jednotlivcov. Mikulovo overovanie doterajších bibliografických údajov v prameňoch prinieslo ovocie v nájdení ďalších básní. Významným prínosom edície je aj časť Ostatné básne a varianty, kde je celý rad pozoruhodných, dnešným čitateľom vlastne neznámych Válkových básní. O básne uverejnené v časopisoch sú skompletizované aj autorove básne pre deti. Časť V zrkadle kritiky je obsažným prierezom kritickej recepcie Válkovho diela. Zahŕňa texty od odkazov na autorove prvotiny po posledné úvahy o jeho poézii. Mikula dáva zaznieť rozličným názorom na problematiku autorovho diela. Takýto prierez je veľmi potrebný najmä pre mladších literárnovedných odborníkov, ktorí sa s väčšinou z uvádzaných textov doteraz nestretli, ale aj pre bežných čitateľov. Mimochodom, potvrdzuje, že Válkova poézia vyvolala aj pozoruhodnú kritickú reflexiu. Podobne ako v predchádzajúcej časti, editor v intenciách svojej koncepcie predstavuje nielen texty, ktoré odolali skúške času, ale aj tie, ktoré sú zviazané s dobovou oficiálnou ideológiou. Hodnotu vydania plne potvrdzujú Komentáre a vysvetlivky. Najmä tie ukazujú, že vydanie svojou úrovňou v súčasnej edičnej praxi vlastne nemá paralelu. Editorove komentáre nás presviedčajú, že vykonal záslužnú prácu pri hľadaní optimálnej verzie básní. Cenné je, že popri vysvetlivkách uvádza aj citácie z interpretácií alebo odkazy na ne. Valér Mikula v našich pomeroch iniciuje edičný prístup, ktorý obdivujeme v kultúrne vyspelých západných krajinách."   Ján Zambor
Romantickí mesianisti

Romantickí mesianisti

autorov KolektívRok vydania: 2010Pomenovanie mesianizmus sa používa ako označenie pasívneho postoja, iracionálneho očakávania rýchlej nápravy neuspokojivého stavu sveta alebo civilizácie, štátu alebo národa prostredníctvom vyššieho zásahu spasiteľa. Považuje sa za druh utopického myslenia, spätého s konkrétnou historickou misiou. Jeho myšlienkové jadro spočíva vo viere v predurčenie, vyvolenie istého spoločenstva vo vzťahu k iným spoločenstvám. Za jeho typické prvky preto možno považovať presvedčenie o predestinácii a sebadefinovanie ako nositeľa dejinnej úlohy spasiteľa, záchrancu sveta, schopného priviesť ho k obrodeniu a regenerácii. Spása je pritom chápaná ako konečná záchrana človeka, a tým ako pars pro toto aj ľudstva, alebo ako prístup k večnej posmrtnej blaženosti. Radikálny zásah spasiteľa do chodu sveta má nastať náhle a jeho predpokladom je naplnenie času v limitnej situácii.   Výber zo slovenských romantických mesianistov, ktorý pripravila Ľubica Somolayová pod názvomRomantickí mesianisti, vychádza z výskumov literárneho historika Oskára Čepana, ktorý (re)konštruoval slovenský romantizmus ako vrstevnatú štruktúru, pričom jednu z jej línií nazval mesianizmom. Antológia prináša konkrétnu literárnu podobu mesianizmu priamio v básnických textoch Viliama Paulinyho-Tótha, Mikuláša Dohnányho, Jána Bottu, Petra Kellnera-Hostinského, Sama Bohdana Hroboňa, Michala Miloslava Hodžu a Janka Kráľa.

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy