WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Akcie

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Sila jazyka

Sila jazyka

Juraj DolníkRok vydania: 2012Klasickým objektom kultúrnych vied sú javy poznačené spontánnosťou, nachádzajúce sa mimo oblasti racionálnej regulácie a vnímané ako prirodzené kultúrne entity v protiklade s „umelými“ objektmi, vytvorenými s istým stupňom uvedomenosti. Významový komponent „pestované“ (rastliny, mikroorganizmy) implicitne odkazuje na to, že kultúra sa týka aj zasahovania človeka do prírody, a evokuje predstavu kultivácie (kultivovania), čo navodzuje znalosť historického koreňa výrazu kultúra, totiž faktu, že stopy vedú k latinským výrazom cultura a cultus: výraz cultura agri sa vzťahuje na obrábanie pôdy a výraz cultus deorum na uctievanie božstva. Z tejto perspektívy kultúra sa ukazuje ako pôsobenie človeka na to, čo je dané prírodou, a to tak, že poriadok prírody premieňa na ním vytvorený poriadok. Keďže k prírode patrí aj to, čo pochádza od prírody u samotného človeka (človek ako biologická bytosť), súčasťou tohto premieňania je aj on sám. V interakcii človeka s prírodou, z ktorej vzchádza náhrada prírodného poriadku poriadkom vytvoreným človekom, je zárodok podnetu k hodnotiacemu vnímaniu kultúry.                                                             (úryvok z textu)
Denníky II.

Denníky II.

Sándor MáraiRok vydania: 2012„Pravda je, že spisovateľ sa dokáže úplne a bezvýhradne vyjadriť iba v rodnom jazyku. Do emigrácie si ho berie ako dajakú tajnú zmluvu, ktorá je zmyslom jeho života, a preto ju musí do cudziny prepašovať v podšívke kabáta. Tam si ju za každú cenu a všetkými možnými spôsobmi chráni, lebo inak nedokáže písať, iba koktať. Pravda je aj to, že v cudzine si veľa spisovateľov nedokáže to magické vedomie, čo si so sebou priniesli, materinský jazyk, lebo v malom gete emigrácie sa jazyk mnohých spisovateľov prispôsobí jazyku geta... Podobne sa doma jazyk niektorých spisovateľov počas studenej vojny zmenil na argot. Sú však veľké vzory: Turgenev, Joyce, Ezra Pound, Lawrence, Thomas Mann a mnoho iných, ktorí si v cudzine mimo atmosféry materinského jazyka zachovali jazykové povedomie a vytvorili plnohodnotné dielo.“
Denníky I.

Denníky I.

Sándor MáraiRok vydania: 2012„Čo je to písať? To nie sú len záblesky geniality, to dokonca najmenej! Je to škrabanie, vstávanie, líhanie, mrmlanie, stimulovanie telesnej vášne, ktorú potom treba upokojiť, aby sa na nejakej príslušnej teplote dalo pracovať, stála pohotovosť, istý typ gangsterstva proti svetu, triezvosť, podozrievavosť, extáza, ktorú treba niekedy umelo vybičovať... To všetko musí byť pre človeka, čo s tým žije, veľmi únavné. Aj mňa písanie vyčerpáva. Nudí ma ten spisovateľ, tá chorobná bytosť s jeho divokou a nekompromisnou vôľou a úmyslami. Čo by sa stalo, keby som sa s ním jedného dňa rozišiel? Poslal ho na dôchodok? A sám by som sa pustil do niečoho iného, začal by som žiť bez písania, s jednou ženou a bil sa so životom... Myslím si, že už to nie je nemožné. Nie je to však ani pravdepodobné.“
Krv svätého Januária

Krv svätého Januária

Sándor MáraiRok vydania: 2012Život chudobných obyvateľov Posillipa – rybárov, obuvníkov, stánkových predavačov – sa do istej miery mení koncom štyridsiatych rokov minulého storočia, keď tam prichádzajú emigranti z východnej Európy. Všetci sú zaujatí istým tajomným starším párom, „učeným pánom“ a jeho spoločníčkou. Naokolo sa rýchlo roznesie správa, že tento cudzinec chce spasiť svet. Chudobní Taliani, ktorých na jednej strane pokúšajú komunisti, na druhej cirkev, sa s veľkou nádejou obracajú na „učeného pána“, lebo sú presvedčení, že vykoná zázrak a zariadi, aby mali lepší život...   „Oficiálny zázrak sa v Neapoli konal každý rok v prvú májovú sobotu, vo večerných hodinách. Potom sa ešte raz konal zázrak devätnásteho septembra a šestnásteho decembra, od deviatej do desiatej ráno. V tom čase začala v dóme, v relikviári, kypieť krv svätého Januária, a v Pozzuoli, na pútnickom mieste, kde vo svätyni uchovávali niekoľko kvapiek svätcovej krvi. O oficiálnom zázraku sa noviny zmieňovali každý rok. Takisto však evidovali aj iné, neoficiálne prípady divých zázrakov. Emigrácia sa vnímala ako zázrak, ale také zázraky sa nestávali často. Každú nedeľu niekto vyhral na športe, na sazke, a aj to bolo čosi zázračné, z viacerých hľadísk. Raz jedna starena v Piemonte vyhrala sedemdesiat miliónov lír, stratila však tiket, a peniaze nemohla prevziať. Aj to bol zázrak, ale prekliaty, nevydarený zázrak. Verili, že zázrak nestačí zažiť. Na zázrak treba mať aj dôvtip, bolo treba byť v strehu, keď sa v ovzduší vznášal pach zázraku, na zázrak bolo treba mať čuch, sluch a ostré oči.“   Na tento titul sa v priebehu mesiaca marec vzťahuje 30% zľava z pôvodnej ceny.
Hlas

Hlas

Sándor MáraiRok vydania: 2012Tridsaťšesťročný Péter Garren je spisovateľ  a práve sa odhodláva napísať prvé veľké dielo, ktoré by obsiahlo všetky problémy života Európy. Jedného dňa  vo svojom parížskom byte začuje z rádia hlas. Neznámy rečník škrekľavo žaluje, odsudzuje, obviňuje, Garren mu však sotva rozumie a čoskoro by naňho zabudol ako na zvláštne divadelné predstavenie. Keď však príde na večierok k priateľovi, postupne zisťuje, že hlas je v spoločnosti prítomný, že už zasiahol každého rozmýšľajúceho človeka, každú oblasť života. Čosi sa začalo – a nastávajúca premena bude hrozivejšia, než by si bol vedel predstaviť, lebo znamená koniec kultúry, koniec dovtedy známeho sveta.   „Ja rozumiem moci a mám ju rád, čítal som Machiavelliho knihu, je to poučný a moderný autor. Lenže nemožno zároveň podvádzať aj vládnuť. Práve to je tragédia sveta, že človek, ktorý teraz prináša premenu, klame. To je veľký problém. Mimoriadne plynulo, dynamicky a presvedčivo klame. Krvilačnosť a dychtenie po moci sú zakaždým poznávacími znakmi veľkých beštií, a to s krvilačnosťou a túžbou po moci sa ešte dajú uzatvárať dohody. Aj Richard Levie srdce bol krvilačný a aj Panna Orleánska bažila po moci. Lenže neklamali. A to je obrovský rozdiel. Predstavte si veľkorysého obchodníka, ktorý postaví ohromnú firmu, v ktorej majú všetci zamestnanci jedinú úlohu – systematicky podvádzať zákazníkov... Tá firma skôr či neskôr skrachuje. Zákazníkov možno oklamať raz, možno dvakrát, no tretí raz ich celkom isto podviesť nemožno, pretože už neprídu alebo pobežia na súd. Všetky správy, čo sa ku mne dostali, dokazujú, že ten človek, ktorý sa teraz rozkričal do sveta, a rozkričal sa tak hlasno, ako pred ním sotvakto, klame. Predstavte si Alexandra Veľkého, ktorý sa neteší z toho, že vytvoril svetovú veľmoc, ale z toho, že sa mu podarilo podviesť Grékov... Predstavte si Napoleona, ktorý napokon v jednom kuse šiel hlavou proti múru, že si láme hlavu nad tým, ako by preľstil ten múr...“   Na tento titul sa v priebehu mesiaca marec vzťahuje 30% zľava z pôvodnej ceny.
Maďarská menšina na Slovensku v 20. storočí

Maďarská menšina na Slovensku v 20. storočí

Štefan ŠutajRok vydania: 2012Práca sa systematicky zaoberá problematikou postavenia maďarskej menšiny na Slovensku v troch základných líniách: nastoľuje ju ako problematiku vedeckého výskumu; v historických kontextoch povojnového riešenia maďarskej otázky a problematiky maďarskej menšiny v novej situácii, po roku 1989, po páde komunistických režimov v strednej Európe.   Na tento titul sa v priebehu mesiaca marec vzťahuje 30% zľava z pôvodnej ceny.
Slovenská národná strana 1918 – 1938

Slovenská národná strana 1918 – 1938

Jaroslava RoguľováRok vydania: 2013Publikácia sa prostredníctvom analýzy činnosti Slovenskej národnej strany (SNS) v rokoch 1918 – 1938 zameriava na vzťah politiky a ideológií na Slovensku v medzivojnovom období. Na tomto základe približuje profil strany, ktorá po prvej svetovej vojne v zmenených spoločensko-politických pomeroch prešla významnou programovou, personálnou i organizačnou transformáciou. Politiku založenú na slovenskom nacionalizme v medzivojnovom období rozvíjala aj v konfrontácii s pravicovými i ľavicovými prúdmi a na slovenskej scéne sa tak vyhranila ako zaujímavá a originálna, aj keď pomerne slabá politická sila. Cieľom sond do jej vnímania a postoja k nacionalizmu, autonomizmu, fašizmu, nacizmu, komunizmu i klerikalizmu, ako aj do oblasti praktickej spolupráce s inými subjektmi politického spektra ČSR je priblížiť čitateľovi dosiaľ nespracované témy našich dejín. Práca vznikla na základe výskumov v slovenských a zahraničných archívoch (Česká republika, Poľsko) a s použitím najnovšej literatúry. Úvod knihy približuje stav výskumu danej problematiky, poskytuje prehľad literatúry a v stručnom priereze pomáha čitateľovi zorientovať sa v základných časových, personálnych a programových otázkach vývoja SNS od jej povojnovej transformácie až po jej faktický zánik na konci roka 1938. Samotná téma knihy je obsiahnutá v troch blokoch s príslušnými podkapitolami. Prvý blok vysvetľuje základné politické a ideologické východiská strany, ktoré určovali jej politiku, vzťah k štátu, k politickému systému i k ostatným stranám. Ide predovšetkým o slovenský nacionalizmus, ako aj o vnímanie a formulovanie slovenskej otázky. Dôležitou súčasťou programu strany bola požiadavka autonómie Slovenska v rámci ČSR, v ktorej naplnení SNS videla potrebnú zmenu postavenia Slovenska v republike. Realizáciou samosprávy by sa podľa nej vytvorili dobré možnosti na riešenie pretrvávajúcich hospodárskych, sociálnych, kultúrnych i politických problémov Slovenska. Ťažiskovou témou druhého bloku je ideologická interpretácia medzinárodného vývoja po prvej svetovej vojne. V povojnovom nástupe ľavice a internacionalizmu SNS videla predovšetkým ohrozenie záujmov národného celku, pričom kritizovala uplatňovanie internacionálnych, ako aj stavovských princípov pri rozhodovaní o otázkach Slovenska. Argumentovala sociálnou a hospodárskou biedou Slovenska, ako aj kritikou šíriaceho sa komunizmu, jeho neverectva a materializmu, ktoré principiálne odporovali jej profilu. Preto pozitívne reagovala na myšlienkové prúdy, ktoré akcentovali národ a národné záujmy. Išlo predovšetkým o fašizmus v polovici 20. rokov a nacizmus na začiatku 30. rokov. Vnímala ich ako renesanciu národných ideálov a ich silnejúci vplyv považovala za prejav víťazstva nacionalizmu a pravice nad ľavicou a internacionalizmom. Na druhej strane však odlišovala myšlienkovú bázu pravicových diktatúr od praktickej politiky týchto štátov. Pri interpretácii ideologických stretov pravice a ľavice sa v tejto časti dáva priestor zahraničnopolitickým úvahám strany, otázkam foriem vlády – od parlamentnej demokracie po diktatúru, politického zriadenia či antisemitizmu. Tretí blok zachytáva postavenie SNS v stranícko-politickej štruktúre na základe vzťahov, kontaktov a spolupráce s nacionalistickými stranami a skupinami v ČSR. V prvom rade ide o autonomistickú Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu. Analýza ich vzťahu v 20. a 30. rokoch približuje úsilie dvoch autonomistických strán o spoluprácu, v ktorej však v konečnom dôsledku prevážili koncepčné i náboženské rozdiely, odlišné vnímanie autonómie Slovenska, ako aj rozdiely vyplývajúce z nerovnocenného postavenia oboch strán v slovenskej politike. Na báze nacionalizmu sa SNS usilovala spolupracovať aj s českými, resp. československými stranami a skupinami. Brzdou kooperácie sa stali odlišné predstavy a ambície týchto subjektov, predovšetkým však postoj k samobytnosti slovenského národa a k riešeniu otázky nemeckej menšiny. Prierez vzťahmi SNS k Československej národnodemokratickej strane, k Národnej obci fašistickej, k Národnej lige, k Vlajke, ako aj priblíženie úsilia o vytvorenie spoločného národne orientovaného opozičného bloku v ČSR s ambíciou prevziať moc a budovať národný štát pri splnení požiadaviek slovenských autonomistov, prináša nové pohľady na česko-slovenskú spoluprácu na báze nacionalizmu, ktorej dosiaľ slovenská historiografia venovala minimálnu pozornosť. Záver knihy prináša sumarizáciu politiky SNS a naznačuje východiská činnosti jej politikov (najmä mladšej generácie) po zániku strany (účasť v odboji, založenie a pôsobenie v Demokratickej strane).
Verejné práce

Verejné práce

Thomas RosenboomRok vydania: 2012Thomas Rosenboom (ročník 1956) patrí k najvýznamnejším predstaviteľom súčasnej nizozemskej prózy. Publikuje od začiatku osemdesiatych rokov, za svoje dielo bol viackrát ocenený domácimi literárnymi cenami. Jeho poviedky a romány (o. i. Ľudia doma, 1983; Umývané mäso, 1994; Verejné práce, 1999; Nový muž, 2003; Sladké ústa, 2009; Červený behúň, 2012) sa vyznačujú silným príklonom k psychologickému neorealizmu a oživovaním archaického jazyka. Jeho diela boli preložené do viacerých svetových jazykov, po slovensky vyšiel v roku 2008 vo vydavateľstve Európa výber jeho poviedok pod titulom Chlapec s husľami.

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy