WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Akcie

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Moje tri životy

Moje tri životy Rozhovory so Zsófiou Mihancsik

Paul LendvaiRok vydania: 2016Pre generáciu, ktorá zažila bipolárny svet, je rakúsky komentátor Paul Lendvai, rodák z Budapešti, legendou. Východ mu v mnohom vďačí za to, že nebol v období studenej vojny Západom zabudnutý a jeho prenikavé postrehy boli majákom objektívnej žurnalistiky aj po páde železnej opony. Kniha rozhovorov s novinárkou Zsófiou Mihancsik je výpoveďou odhaľujúcou motívy a zlomové momenty Lendvaiových „troch“ životov i úvahy o potrebe poctivého prístupu k vlastnej minulosti, ktoré sú prítomné v každej jeho knihe. Kritické postrehy o zákulisí povojnového i novšieho vývoja v Maďarsku sa odohrávajú na pozadí zasvätených a nekompromisných analýz a aktuálneho kontextu celej stredovýchodnej Európy. „Nemohol a nechcel som žiť v klamstve, preto som pred polstoročím opustil vlasť. A preto som v celom svojom živote odmietal klamstvo a ohováranie, a odhaľoval, kde a ako som len mohol, jeho pramene…“ píše Lendvai v predslove svojej spovede. Boj proti hlúposti, zákernosti a zlomyseľnosti bol vždy súčasťou jeho publicistickej práce, ktorá slovom, písmom a obrazom desaťročia slúžila informovaniu svetovej verejnosti. Neprenosná skúsenosť tohto liberálneho intelektuála poskytuje originálny a neošúchaný pohľad na maďarské, ale i naše nedávne i najnovšie dejiny.
Lentilkovo

Lentilkovo

Alexander BröstlRok vydania: 2016Nová, v poradí už tretia kniha aforizmov od autora Alexandra Bröstla, ktorý o.i. píše aj zlomkové literárne útvary, ktoré majú spoločného menovateľa v tom, že nemajú čitateľov. Deťom a vnukom vytrvalo rozpráva roz­právky, ktoré nezačínajú: „Bolo raz jedno kráľovstvo...“, ale „Bol raz jeden právny štát.“ Deti i vnuci si pritom významne ťukajú na čelo a hovoria si: „Darmo. Je to náš veľký náčelník!“ Kniha vyšla s ilustráciami Kana Kazalu.
Súčasná poľská dráma

Súčasná poľská dráma

Patrícia PásztRok vydania: 2013Po roku 1989 doposiaľ chýbalo komplexné literárnovedné zhrnutie o aktuálnom stave poľskej drámy v Poľsku, ale aj na Slovensku. Táto publikácia je pokusom o doplnenie tohto deficitu so zreteľom na najdôležitejšie súčasné javy a tendencie v poľskej dramatickej literatúre. Jej cieľom je interpretácia tvorby a prezentácia diela u nás málo známych súčasných poľských autorov, ktorí pôsobili v rozpätí rokov 1990 až 2005. Táto monografia hľadá predovšetkým odpoveď na otázku, aké boli charakteristické ašpirácie poľskej drámy na prelome tisícročí a akým výzvam boli vystavení autori v období premeny estetických a ekonomických modelov.
Dilemy Karola Sidora

Dilemy Karola Sidora

Ľubica KázmerováRok vydania: 2006Karol Sidor – politik HSĽS, žurnalista a diplomat, patrí medzi menej známe osobnosti slovenských dejín. Publikácia analyzuje jeho životnú dráhu, spojenú s mnohými dilemami. Sidorove literárne a novinárske začiatky siahali do školských čias, keď sa dostával pod vplyv politických názorov Andreja Hlinku. Jeho záujem o literatúru prerástol do založenia časopisu Vatra a neskoršej dramatickej tvorby. Po skončení gymnázia bol redaktorom časopisu Slovák a neskôr jeho šéfredaktorom. Sidor politicky presadzoval myšlienky autonómie Slovenska a zahranično-politicky bol polonofil. Rozvíjal spoluprácu s americkými Slovákmi, ktorej vyvrcholením sa stal príchod delegácie s Pittsburskou dohodou do Československa. Dominantami Sidorovho politického života v druhej polovici 30. rokov 20. storočia bola činnosť v československom parlamente, v ústrednej a v marci 1939 na krátky čas aj v slovenskej krajinskej vláde. Pôsobenie vo vnútornej politike ukončilo jeho nesúhlasné stanovisko s požiadavkou Hitlerových emisárov vyhlásiť v marci 1939 pod záštitou nacistického Nemecka samostatnosť Slovenska. Po vzniku Slovenské štátu sa stal Sidor vyslancom pri Svätej stolici vo Vatikáne, kde zastupoval záujmy slovenskej vlády. Po skončení vojny sa z diplomata stal emigrant. Pozornosť obrátil na charitatívnu činnosť a pôsobenie v Slovenskej národnej rade v zahraničí. Karil Sidor ukončil životnú púť v kanadskom Montreale.
Prózy

Prózy

Dušan MitanaRok vydania: 2014Prózy Dušana Mitanu obsahujú výber z jeho prozaickej a básnickej tvorby od šesťdesiatych rokov 20. storočia po nulté roky 21. storočia. Zahŕňajú výber poviedok zo šesťdesiatych až deväťdesiatych rokov, novelu Patagónia (1972), román Zjavenie (2005) a výber z dvoch básnických zbierok Krutohry (1991) a Maranatha (1996). Výber sprevádzajú Mitanove rozhovory, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou jeho diela a poskytujú dobrú predstavu o autorovom vnímaní, cítení, uvažovaní a nazeraní na stav sveta. Súčasťou výberu je Mitanova esejistická tvorba, v ktorej sformuloval základ svojej estetiky konkrétnej iracionality, inšpirovanej paranoicko-kritickou metódou Salvadora Dalího. V malej miere je zastúpená aj Mitanova spoločenská a politická publicistika, a to najmä z deväťdesiatych rokov, keď sa rozhodovalo o dnešnom mieste Slovenska v slobodnom svete. Kritické ohlasy na dielo Dušana Mitanu sú okrem vstupnej pasáže Tomáša Horvátha z jeho monografie Dušan Mitana (2000) zahrnuté do troch trsov, pričom ich súčasťou sú aj ukážky z mitanovských monografií Kristíny Krnovej (1995) a Lenky Ďuranovej (2010). Prvý trs sa sústreďuje na literárny škandál s ideologickým pozadím okolo autorovej prvej poviedkovej knihy Psie dni (1970), ktorý dáva nahliadnuť do absurdnosti dobových kritérií pri posudzovaní literatúry. Druhý trs je výrazom priazne literárnych kolegov a priateľov k Mitanovmu dielu v danteovskom čase, keď „život náš je v polovici púte“. Tretí trs kriticky obkružuje Mitanovu poslednú prózu Zjavenie (2005), ktorú samotný autor označil za román generácie.
Oficiálna línia

Oficiálna línia Obraz socializmu v epoche neoliberalizmu

Karol KrpalaRok vydania: 2015Cieľom tejto práce nie je obhájiť režim spred roka 1989. Kritický postoj k tomuto systému je oprávnený. Pokiaľ však oficiálna kritika tohto režimu je vlastne iba funkciou ideologického konceptu, ktorý sa snaží interpretovať politickú realitu – minulosti aj na ňu napojenej súčasnosti – takým spôsobom, že systémovo-ideologický stav, v ktorom žijeme, je v normatívnom zmysle slova špeciálny a výnimočný, takúto interpretáciu treba odmietnuť a kritiku akéhokoľvek politického systému postaviť realisticky. Aj kritický postoj k neoliberalizmu je oprávnený takisto ako kritický postoj k (reálnemu) socializmu.   Tak ako v minulosti aj dnes platí, že bez toho, aby došlo k prekonaniu oficiálneho dogmatizmu pri interpretácii minulosti, nebude možné prekonať oficiálny dogmatizmus pri interpretácii súčasnosti. Tak ako je na jednej strane spojená minulosť so súčasnosťou, na druhej strane je spojená možnosť hodnotiť minulosť, ako aj súčasnosť v realistických kategóriách. Ani po roku 1989 sme sa neocitli v idealizovanom stave „slobody a demokracie“, ale len v podmienkach ďalšieho sociálno-politického usporiadania v poradí, ktoré sa takto samo označuje. Svoje pozitívne hodnotenie uzákoňuje podobne, ako to robili tie predošlé. Problémy, ktoré sú s tým spojené, sú v zásade analogické, ako boli v minulosti.   Označovanie režimu sebou samým ako „sloboda a demokracia“ nie je nič prekvapujúce ani nové. Všetky politické režimy u nás po prvej svetovej vojne, s výnimkou toho v rokoch 1939 – 1945, sa oficiálne označovali ako „demokracie“. Či už tie buržoázne, ľudové, alebo najnovšie ako liberálna demokracia. Z pohľadu systémovej teórie ani jeden politický systém nemôže byť totožný s ideálom demokracie; nie je demokraciou. Je teda normatívnou záležitosťou, či ho človek označí ako diktatúru, alebo ako obligátne proklamovanú demokraciu. Každý systém možno nahradiť (podstatne) demokratickejším, čiže zmeniť ho alebo reformovať pod tými istými heslami, pod ktorými sa tu etablovali systémové zmeny a zmeny politických režimov v rokoch 1918, 1948 a 1989.
Polčlovek a iné prózy

Polčlovek a iné prózy

Gejza VámošRok vydania: 2016Výber Polčlovek a iné prózy prináša prierez knižne i časopisecky vydaných prác slovenského autora medzivojnového obdobia Gejzu Vámoša. Vo svojich poviedkach priniesol do slovenskej literatúry nové témy a postavy, ktoré narúšali predstavu o ideálnosti stvoreného sveta. V románe Atómy Boha (1928) rozvíjal tému spoločenskej a kozmickej revolty. Odkazovanie na antickú filozofiu i monoteistické náboženstvo (judaizmus) súvisí so sporom náboženstva a vedy, v ktorom sa autor – vzdelaním lekár a filozof postavil na pozíciu vedy. Azda najznámejší Vámošov román Odlomená haluz (1934) sa zaoberá židovskou asimiláciou v stredoeurópskom priestore a témou dospievania. Viažu sa naň mimoliterárne súvislosti: okrem súdnej žaloby na autora aj následné diskusie o autonómnosti literatúry a umeleckej slobode (otázka vzťahu medzi realitou a fikciou a právo spisovateľa na vyjadrenie názoru). V románe i v novele Jazdecká legenda (1932) Vámoš využíval karikatúru a realitu groteskne deformoval. Okrem ukážok z týchto knižne publikovaných diel výber obsahuje aj menej známe Vámošove práce z tridsiatych rokov, napríklad úryvky z románu Hrušovianski hriešnici a viaceré časopisecky vydané prózy so sociálnou témou.   Vydaním výberu z diela Gejzu Vámoša chce vydavateľstvo Kalligram upozorniť na výraznú „pozabudnutú“ osobnosť medzivojnovej slovenskej literatúry a apelovať za návrat k tvorivým osobnostiam, ktoré presahovali teritoriálne či dobové obmedzenia…
Autonómie v Európe

Autonómie v Európe Riešenia a výzvy

autorov KolektívRok vydania: 2015Autonomies in Europe: Solutions and Challenges – pod týmto názvom vyšla publikácia Výskumného ústavu národnej politiky v Maďarsku, ktorá je výsledkom medzinárodnej výskumnej spolupráce a obsahuje rozšírené príspevky z konferencie v roku 2013. V slovenčine vydávame preklad tejto publikácie, aby sme si názor na takú komplexnú a zaujímavú tému, akou je právo na sebaurčenie, neutvárali na základe spravodajských kanálov. Veď keby sme sa mali rozhodovať napr. podľa správ v televíznych novinách, nikdy by sme nenastúpili ani do lietadla či auta: pozitívne a úspešné príklady zostávajú práve vďaka svojej tichosti v úzadí. To platí aj o téme autonómie, ktorá je príliš zaujímavá a konštruktívna na to, aby sme ju nepovažovali za hodnú diskusie. Kniha chce svojím spôsobom prispieť k diskusiám, rozhovorom a úvahám a nastolené myšlienky predostrieť Slovákom aj v podobe otvorených otázok: Prečo by sa v Európe a vo vyspelom svete nemohlo hovoriť o kolektívnych právach? Prečo by sa uplatňovanie menšinových práv malo nepriaznivo dotknúť majoritnej spoločnosti – nie je to len hmlistá emócia bez konkrétneho problému? Máme územnú alebo inú autonómiu skutočne vnímať ako dezintegráciu – nejde skôr o jemné dolaďovanie integrácie? A v neposlednom rade – ako a v akej forme sa dá o týchto otázkach reálne diskutovať? (Z predslovu Istvána Kollaiho)

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy