WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Akcie

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Svet ako vôľa a predstava I. a II.

Svet ako vôľa a predstava I. a II.

Arthur SchopenhauerRok vydania: 2010Svet ako vôľa a predstava – hlavné dielo Arthura Schopenhauera – je výsledkom autorovho celoživotného myšlienkového úsilia a predstavuje ucelený súhrn jeho filozofických názorov a životných postojov. Pozostáva z dvoch zväzkov. Prvý zväzok načrtáva tridsaťročný Schopenhauer s geniálnym rozmachom za jediný rok a podáva v ňom systematický výklad celej svojej voluntaristickej filozofickej koncepcie. Obsah tohto zväzku rozčleňuje do štyroch kníh. Prvé dve sa zaoberajú metafyzikou, tretia estetikou a štvrtá etikou. Záverečnú, piatu časť prvého zväzku tvorí rozsiahly Dodatok venovaný polemike s myslením Immanuela Kanta, na ktorého kľúčové idey Schopenhauer priamo nadväzuje.   Druhý zväzok vzniká pomaly a postupne v priebehu ďalších dvadsiatich piatich rokov Schopenhauerovho života. Prvý raz vychádza v roku 1844 ako súčasť druhého vydania práce. Tvoria ho štyri knihy doplnkov k prvému zväzku, v ktorých podrobnejšie rozpracúva, ilustruje a komentuje nosné idey svojho filozofického systému. Tieto doplnky podobne ako jednotlivé paragrafy prvého zväzku majú charakter samostatných, ucelených filozofických esejí a vyznačujú sa brilantným jazykom a vybrúseným literárnym štýlom.   Poznámka: Predajná cena predstavuje cenu za obe publikácie, ktoré sa dajú objednať len spoločne! (Počet strán: I. diel: 720; II. diel: 848)
Útržky o Slovensku

Útržky o Slovensku

František NovosádRok vydania: 2010Nová esejistická práca významného slovenského filozofa Františka Novosáda sa venuje kritickej analýze aktuálneho stavu slovenskej spoločnosti, zaoberá sa jej integritou a schopnosťou reagovať na výzvy súčasnosti. Moderné spoločnosti stoja pred problémom zvládnutia svojej vlastnej vnútornej dynamiky – octli sme sa pred ním aj my. Autor publikácie ponúka fragmentárnu koláž pohľadov a názorov na stav slovenskej spoločnosti v posledných sto rokoch. Za základný problém považuje vzťah tejto spoločnosti – v jej vnútornej kultúrnej, sociálnej a náboženskej diferencovanosti –  k samej sebe.   Recenziu na knihu nájdete tu.
Guláš z Turula

Guláš z Turula

Krzysztof VargaRok vydania: 2010Krzysztof Varga má otca Maďara a matku Poľku. Narodil sa  roku 1968 vo Varšave, v Poľsku žije a po poľsky píše – je popredným predstaviteľom literárnej generácie, ktorá sa prihlásila o slovo po prevrate z roku 1989. Vydal niekoľko prozaických a esejistických kníh (Chlapci neplačú, Smrteľnosť, Tequilla, Náhrobok z terazza, Bildungsroman), ktoré boli vysoko ocenené. Čerpajú námety z poľského prostredia a sú časťou poľskej literatúry.   Varga však v sebe nesie aj genetické a duchovné príbuzenstvo s maďarstvom – je teda  akoby rozpoltený. Výrazom tejto rozpoltenosti je aj esejistická knižka Guláš z Turula. Maďarská polovica autora vnáša do esejí prvok sympatií k Maďarom a maďarstvu, jeho nemaďarská polovica mu zase umožňuje kritický odstup a väčšiu objektivitu v úvahách o maďarských dejinách, o maďarskom národnom charaktere, historických traumách a ich súčasných  nostalgických, ale niekedy aj agresívnych prejavoch.   Vargova knižka esejí Maďarov ani nezvelebuje, ani nezatracuje – pokúša sa ich chápať. A vzájomné pochopenie je prvým krokom k tolerancii. Eseje sú výborne napísané, čítajú sa na jeden dúšok. V kladoch a záporoch Maďarov spoznávame aj sami seba. Recenziu na knihu nájdete tu.
Afázia

Afázia Diagnostika, klasifikácia, terapia

Anna HrnčiarováRok vydania: 2010PhDr. Anna Hrnčiarová, CSc., klinická logopédka, neuropsychologička, absolventka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Titul PhDr. získala na Katedre pedagogiky FF UK v Bratislave, špecializačnú prípravu absolvovala na Slovenskej zdravotníckej univerzite. Je kandidátkou psychologických vied v odbore medicínska psychológia so zameraním na neuro- a pato­psychológiu, titul obhájila na Fakulte psychológie Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova.Od roku 1972 pracovala na neurologických klinikách bratislavských fakultných nemocníc, na neurologickej klinike postgraduálneho vzdelávania a ako externá asistentka pre afaziológiu na SZU. V roku 1997 založila na Slovensku prvé a dodnes jediné oddelenie klinickej logopédie v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda v Bratislave-Petržalke, kde pracovala ako primárka. Bola dlhoročnou vedúcou afaziologickej ambulancie s celoslovenskou pôsobnosťou. Jej interná štatistika obsahuje viac ako 17 tisíc pacientov afatikov. V súčasnosti prevádzkuje neštátnu Ambulanciu klinickej logopédie v Bratislave-Lamači.Je spoluzakladateľkou Slovenskej asociácie logopédov a bola jej prvou prezidentkou. Pôsobí v mnohých odborných funkciách. Prednáša, publikuje.Od roku 1993 je hlavnou odborníčkou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre klinickú logopédiu.   Často sa stretávame s ľuďmi – bez rozdielu veku, ktorí stratili schopnosť hovoriť a rozumieť reči, stratili vlastne to, čo ich robí ľuďmi – reč. Proces obnovy tejto schopnosti si nevyhnutne vyžaduje vedenie vysoko kvalifikovaných špecialistov.Autorka knihy si uvedomuje túto skutočnosť a v rámci problematiky chce odbornú verejnosť (klinických logopédov, psychológov, neurológov, psychiatrov a ďalších), ale aj laikov oboznámiť s vedeckými základmi školy A. R. Luriju, zakladateľa neuropsychológie, a jeho nasledovníkov (Ľ. S. Cvetkova). Kniha mapuje spracovanie problematiky afázie od diagnostiky cez jej klasifikáciu až po terapiu a jej efektivitu. Obsahuje obrazovú prílohu, ktorá je koncipovaná tak, aby poslúžila pri práci s dospelými aj detskými pacientmi.
Metódy v klinickej dysfagiológii

Metódy v klinickej dysfagiológii

Sönke StanschusRok vydania: 2010Dr. Barbora Bunová pracuje ako klinická logopedička v Neštátnej ambulancii klinickej logopédie v Skalici a v Ústrednej vojenskej nemocnici SNP – FN v Ružomberku na Neurologickej klinike ako afaziológ a dysfagiológ. Od roku 2002 sa venuje oblasti dysfagiológie. Teoretické poznatky a praktické zručnosti v tejto oblasti získala v rámci stáží na Foniatricko-logopedickom oddelení AKH Univerzitnej nemocnice vo Viedni pod vedením prof. Dr. Bigenzahna a na logopedickom oddelení SRH kliniky v Karlsbade Langensteinbachu pod vedením Sönkeho Stanschusa M.A. Tam získala aj certifikát z videofluoroskopie. Ako prvý klinický logopéd na Slovensku začala v roku 2005 vyšetrovať dysfágie videofluoroskopicky na rtg. oddelení v NsP v Skalici. Poskytuje logopedickú intervenciu tak deťom, ako aj dospelým  pacientom s neurogénnou a štrukturálnou dysfágiou. Je členkou Prezídia Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov, zodpovedná za vzdelávanie ambulantných zložiek a je podpredsedníčkou Sekcie klinickej logopédie pri Slovenskej spoločnosti pre otorinolaryngológiu a chirurgiu hlavy a krku.   Dysfagiológia je mladá veda, no záujem o ňu je nebývalý, pretože  množstvu pacientov (dospelých aj detí) s poruchami prehĺtania vracia nádej na komfortnejší život a často im život aj zachráni. Po publikáciách, ktoré by sa zaoberali diagnostikou a     terapiou dysfágie, je v súčasnosti veľký dopyt u nás rovnako ako vo všetkých postkomunistických krajinách. Nie je ich však veľa. Minulý rok vyšla v Čechách v slovenčine aj v češtine prvá kniha, ktorej hlavnou témou sú poruchy prehĺtania. Jej editorom je   Miroslav Tedla.   Publikácia, ktorú držíte v rukách, je v našom prostredí druhá v poradí a je prvotinou nemeckého klinického logopéda a lingvistu Sönkeho Stanschusa, ktorý už medzičasom napísal z tejto multidisciplinárnej oblasti ďalšie knihy. Veríme, že po tejto knihe s nádejou siahnu nielen odborníci (neurológovia, logopédi, psychológovia a i.), ale aj pacienti, ich blízki či široká verejnosť, u ktorej sa rozvíja záujem o kultúru a pestovanie osobného zdravia.
Bruselenie valašiek

Bruselenie valašiek Naša zahraničná politika po novom

autorov KolektívRok vydania: 2010„Cudzie nechceme, svoje si nedáme," vravievali naši predkovia, opierajúc sa pri tom o ostrý argument - sekerku s dlhým poriskom. Cudzie, svoje, naše, ich, oni, my... Miestom, kde sa to slovenské stretáva s európskou rozmanitosťou, je dnes symbolicky Brusel: občas to zaiskrí, občas sa podarí dobre zabrúsiť a občas ostane sekerka tupá. To preto, lebo aj bruselenie valašiek vyžaduje fortieľ. Držíte v ruke zvláštnu knihu. Je to kniha o zahraničnej politike, ale nenapísali ju ani diplomati ani analytici ministerstva zahraničných vecí. Autormi sú ľudia, ktorí sa jej venujú ako tvorcovia ideí a koncepcií, konzultanti, žurnalisti, poradcovia, občianski aktivisti, experti, pedagógovia. Niekedy ju dokonca ovplyvňujú výraznejšie než nejeden zamestnanec oficiálnych štruktúr. Vypestovali si schopnosť pracovať s faktami, majú vlohy na odhaľovanie súvislosti, citlivosť na vnímanie kontextov. A majú tiež schopnosť hľadieť na veci - najmä na slovenské a stredoeurópske záležitosti - z odstupu, či už preto, že viacerí z nich študovali na zahraničných univerzitách, pracujú v zahraničí alebo vďaka tomu, že pôsobia v medzinárodných tímoch. Je to publikácia napísaná ľuďmi ponovembrovej generácie, ktorí mali to šťastie profilovať sa v slobodných pomeroch a ktorí sú presvedčení o tom, že aj malé krajiny majú svoje miesto v budovaní dôležitých inštitúcií - pretože, ako to výstižne napísali, neplatí, že „my sme v EÚ a NATO"; ale platí, že „my sme EÚ a NATO". Únia ani Aliancia „neprežijú bez našej podpory a naopak: ak fungujú dobre, robia nás bohatšími a bezpečnejšími; umožňujú nám v zahraničnej politike „rúbať" oveľa vyššie, ako by inak štát našej veľkosti mohol". Svoje argumenty kladú na stôl korektne a uvážlivo, nie urážlivo. Nie sú to tvrdenia z dielne „reálpolitiky", no nie sú to ani postoje tvrdenia idealistov, ktorí by neprihliadali na mocenské faktory v zahraničnej politike. Definujú kľúčové záujmy Slovenska v jednotlivých oblastiach vychádzajúce z hodnotového prozápadného zakotvenia štátu a vzápätí navrhujú kroky, akými tieto záujmy napĺňať. Nerobia to doktrinárne či apodikticky ako majitelia jedinej pravdy - postupujú skôr dialogicky, ponúkajú svoj pohľad ako pozvanie do diskusie. Texty o „slovenskej zahraničnej politike po novom" by si mali prečítať všetci, kto v žurnalistike, v občianskom sektore, v ekonomike i kultúre alebo v pedagogicko-vzde-lávacej sfére. Nielen preto, že sa z nich v zhustenej a zrozumiteľnej podobe dozvedia o nesmierne zaujímavej a dôležitej oblasti, o zahraničnej politike, o ktorej sa na Slovensku vo všeobecnosti tak veľa nevie. Ale mohli by v knihe zalistovať aj preto, lebo zistia, že aj o komplikovaných otázkach sa dá rozprávať zrozumiteľne, a pritom nie povrchne. Vo svete neuveriteľne zahustenom udalosťami a informáciami nestačíme sledovať prudko sa meniaci vývoj: táto publikácia nám môže poslúžiť ako sprievodca.   Martin Bútora „Túto publikáciu vítam ako ojedinelý úkaz na slovenskej akademicko-expertnej scéne. Konštruktívnou formou, hoci bez ambície byť komplexným návodom pri formulovaní modernej strategickej vízie, nastoľuje najaktuálnejšie témy v danej oblasti. Mená autorov sú už v rámci slovenskej zahraničnopolitickej komunity etablovanou značkou a týmto svojím príspevkom ďalej potvrdzujú svoj odborný kredit."   Miroslav Lajčák, minister zahraničných vecí SR Nečakáme, že zahraničná politika bude mať na Slovensku široké publikum (tak ako ho nemá ani u našich susedov). Je to náročná, zdĺhavá, a pritom čoraz viac dynamická a komplexná disciplína, ťažko pasujúca do útržkovitej a krátkodobej pozornosti dnešnej doby. Jednako aj od kvality našej zahraničnej a bezpečnostnej politiky bude v dlhodobom ohľade záležať "osud krajiny". Aj preto sa spolu s mnohými priateľmi, odborníkmi a diplomatmi mladej generácie hlásime k potrebe túto podceňovanú sféru štátnej politiky na Slovensku ďalej rozvíjať, popularizovať a kultivovať. Na nasledujúcich stranách načrtávame ako by mohla vyzerať naša zahraničná politika pre ďalšie obdobie. Vychádzame pri tom z osobných postrehov a pracovných skúseností z niekoľkých rokov strávených v zahraničí, či už to bol Brusel, Bologna, Kyjev, Londýn, Oslo, Praha, Sarajevo, Stanford, Viedeň či Washington, kde sme mali možnosť pôsobiť alebo stále pôsobíme. Bez nároku na úplnosť ponúkame naše úvahy ako podnety do debaty o formovaní nových predstáv a vízií zahraničnej politiky pre post-integračné Slovensko.     O AUTOROCH   Jozef Bátora je docent na Ústave európskych štúdií a medzinárodných vzťahov, FSEV, Univerzity Komenského v Bratislave (www.iesir.sk). Predtým pôsobil ako vedecký pracovník na Inštitúte pre výskum európskej integrácie, Rakúskej akadémie vied vo Viedni (2006 – 2009), ako vedecký pracovník v Centre európskych štúdií ARENA na Univerzite v Oslo (2006) a ako hosťujúci výskumný pracovník v centre SCANCOR na Stanfordskej Univerzite (2003 – 2004). Získal PhD. v odbore politológia  na Univerzite v Oslo (2006), MPhil v odbore verejná správa  na Univerzite v Bergene (1999) a Bc. v odbore politológia  na Univerzite Komenského (1997). Monografia „Foreign Ministries and the Information Revolution: Going Virtual?“ mu vyšla v holandskom vydavateľstve Brill/Martinus Nijhoff (2008). Jeho vedecké články boli publikované okrem iného v Journal of European Public Policy, The Hague Journal of Diplomacy, Cambridge Review of International Affairs a West European Politics. Pôsobí aj ako externý poradca ministra zahraničných vecí SR. Karel Hirman je sekčný riaditeľ v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre. Študoval ťažbu uhľovodíkov na Inštitúte ropy a plynu v Moskve a Technickú univerzitu v Košicach. Pôsobil ako novinár (ČTK, Rádio Slobodná Európa, Trend), v zahraničnom obchode, na vonkajších vzťahoch SPP, bol členom predstavenstva Teplárne Košice. Otázkam energetiky a energetickej bezpečnosti v medzinárodnej politike sa aktívne venuje od druhej polovice 90. rokov hlavne v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (www.sfpa.sk). Okrem množstva článkov a blogov na danú tému je spoluautorom publikácií: Rusko na konci Jeľcinovej éry (IVO, 1999) a Ruské produktovody a střední Evropa (Eurolex Bohemia, 2003). Balázs Jarábik je riaditeľ regionálnej pobočky Pact, Inc v Kyjeve a zároveň pôsobí ako analytik španielskeho think tanku FRIDE (www.fride.org). Predtým viedol bieloruský program v Nadácii Pontis (2003 – 2006).  Študoval históriu, politológiu a ľudské práva na univerzitách v Bratislave (Univerzita Komenského), v Budapešti (ELTE) a v New Yorku (Columbia University). Pracoval ako poslanecký asistent a neskôr poradca Lászla Nagya (1996 – 1998), v slovenských nadáciách a v medzinárodných organizáciách (Freedom House, OBSE) ako konzultant, analytik a projektový manažér v Belehrade, Kyjeve, Minsku, a Taškente. Jana Kobzová vedie program pre Rusko a východnú Európu v londýnskej pobočke think tanku European Council on Foreign Relations (www.ecfr.eu). Je tiež konzultantkou pre Euclid Network, paneurópsku sieť lídrov tretieho sektora. Predtým pracovala ako koordinátorka bieloruského programu Nadácie Pontis v Bratislave (2006 – 2010). Dokončuje štúdium Ruska a Strednej Ázie na School of Slavonic and East European Studies (University College of London). Predtým vyštudovala politológiu na Univerzite Komenského v Bratislave a na Univerzite Mykolasa Romeria v litovskom Vilniuse. Na Slovensku publikuje články a príspevky o Bielorusku, východnej politike EÚ a rozvojovej pomoci. Milan Nič je rozvojový riaditeľ Nadácie Pontis a analytik viedenskej pobočky think tanku European Stability Initiative (www.esiweb.org). Predtým bol konzultantom Vysokého predstaviteľa v Bosne a Hercegovine Miroslava Lajčáka (2007 – 2009). Študoval medzinárodné vzťahy, politológiu a moderné dejiny na Karlovej univerzite v Prahe, CEU v Budapešti a pobočke americkej SAIS Johns Hopkins University v Bologni. Pracoval ako zahraničnopolitický redaktor Rádia Slobodná Európa (1995 – 2002), v Nadácii Pontis založil a viedol program občianskej diplomacie a rozvojových projektov (2002 – 2006). Je autor množstva článkov a blogov o medzinárodných otázkach, držiteľ Ceny doc. Karola Rybárika za zviditeľňovanie Slovenska pri demokratizácii Balkánu (2004) a externý poradca ministra zahraničných vecí SR. Tomáš Valášek je riaditeľom pre obrannú a zahraničnú politiku v londýnskom Centre pre európsku reformu (www.cer.org.uk). Zároveň je poradcom pre Skupinu expertov pod vedením Madeleine Albrightovej, ktorá píše novú strategickú koncepciu NATO. Takisto je externým poradcom ministra zahraničných vecí SR a členom dozornej rady Slovenskej atlantickej komisie. V minulosti bol zastupujúcim generálnym riaditeľom pre obrannú politiku a medzinárodné vzťahy na Ministerstve obrany SR (2006-2007). Pred pôsobením vo vláde založil a riadil bruselskú pobočku americkej výskumnej organizácie World Security Institute (2002 – 2006). Jeho články sa objavili v mnohých odborných časopisoch a novinách vrátane Wall Street Journal, Financial Times, Jane’s Defence Weekly a Defense News. 
Druhý dych

Druhý dych

Martin BútoraRok vydania: 2010Po knihe Odklínanie (Kalligram, 2004), po autorskej a editorskej účasti na rozsiahlom diele Kde sme? Mentálne mapy Slovenska (Kalligram, 2010), ako aj každoročnej práci na Súhrnných správach o stave spoločnosti (Inštitút pre verejné otázky, 1995 – 2010) prichádza Martin Bútora so svojou vlastnou správou o stave pomerov: „Slovensko zdolalo kus náročnej cesty – nečudo, že nás zmáha únava, že mnohých prenasledujú pochybnosti, či to všetko vôbec stálo za to, prečo sa urobilo toľko chýb a kto je za všetok ten morálny marazmus vo verejnom živote zodpovedný.“ A ponúka nám uvažovať o tom, aká je schopnosť spoločnosti i jednotlivcov nabrať v časoch krízy druhý dych. Vo vlastnom živote, vo vzťahoch k iným, v práci, verejnej službe, v politike, všade. Vďaka širokému záberu autora, vrúcnemu zaujatiu a jedinečnému štýlu sa nám pred očami odvíjajú kľúčové udalosti uplynulých dvadsiatich rokov, staršej minulosti i celkom nedávnych dní: profily osobností, ktoré spoluformovali dobu, tváre aktívnych občanov, politikov, umelcov. Príbehy statočnosti, úpadku i znovuzrodenia. „Pre prírodných ľudí, včerajších i dnešných, je druhý dych čosi prirodzené: prebúdzanie nových síl, oživotvorenie. Pre skeptikov je to iba fikcia, romantický sen. A pre mnohých je to túžba, ktorá je nezničiteľná a nevykoreniteľná, aj keby ostala nenaplnená.“ Obrazne povedané, svojimi úspechmi a sčasti i súhrou šťastných okolností sme „predbehli“ samých seba, svoju mentálnu výbavu. Vytvorili sme síce sieť verejných inštitúcií, tie však porušujú liberálnodemokratický poriadok a až pričasto v nich nesedia skutoční demokrati. Sme v Európskej únii, ale ešte vždy málo myslíme ako Európania a nie sme dostatočne citliví na globálne problémy. Zažívame nebývalý úkaz: spolunažívanie rôznych politických generácií, rozdielnych optík, odlišných mentalít. V dvadsiatom storočí sme tu takto spolu byť nemohli, pretože viaceré ročníky, názorové skupiny i generačné vrstvy beh dejín vyradil – boli zahnané do súkromia, pozatvárané, vyhnané. Zatiaľ nie je jasné, ako s tým naložíme. Popri krajine značného potenciálu sme totiž zároveň spoločenstvom plným rizík. Sme napríklad imúnni voči vírusu nacionalizmu, voči netolerancii k inakosti? V mnohých našich rodinách sa uchovávajú tradičné hodnoty slušnosti a solidarity; pestujú sa v nich však charaktery, ktoré sa nezlomia? My sme vlastne nemali kedy dozvedieť sa o sebe, čo všetko dokážeme, keď máme skutočne slobodné podmienky na rozvoj – v tomto zmysle sme „zemou nevykopaných hrivien“. Ale nestihli sme zistiť, čoho všetkého sme schopní aj v negatívnom zmysle, čiže aké jedovaté zložky sa v pôde pod nami nachádzajú. V tom spočíva súčasne pôvab i výstraha pre túto krajinu. (Martin Bútora, 2010)
Štekajúca karavána

Štekajúca karavána

Radoslav ProcházkaRok vydania: 2010  Radoslav Procházka, patriaci k výrazným osobnostiam mladej a strednej generácie právnikov, uzatvára týmto výberom zo svojej razantnej esejistiky a populárno-náučnej publicistiky jednu etapu svojej verejnej angažovanosti. Procházka vstupuje do politiky a táto kniha je jeho kvázimanifestom, čo je, ako poznamenáva autor v úvode, dvojsečná zbraň: „Na jednej strane síce ten prehľad dokumentuje moje dôsledné, viac ako dekádu trvajúce lipnutie na niektorých základných hodnotách konštitučnej demokracie, na druhej strane však na mňa kladie nároky, ktoré, predpokladám, nebude vždy jednoduché dodržať. Svojím spôsobom si touto knihou dopredu obmedzujem možnosti vyhovárať sa z požiadaviek, ktoré na nositeľa verejnomocenského mandátu kladie povaha a zdroj tohto mandátu v právnom štáte.“   „Súčasná podoba imunity v podmienkach deklarovanej rovnosti pred zákonom je neudržateľná. Predovšetkým je neprijateľná nemožnosť stíhať poslancov v priestupkovom konaní bez súhlasu NR SR. Za spáchanie priestupku je možné uložiť pokarhanie, pokutu, zákaz činnosti alebo prepadnutie veci. Ani jedna z týchto sankcií neznamená v praktickej aplikácii taký zásah do výkonu poslaneckého mandátu, aby to bolo možné považovať za účinný spôsob politického zastrašovania. S prihliadnutím na to, aké sofistikované metódy dnes politickí súperi v zákulisnom boji používajú, sú sankcie predpokladané priestupkovým zákonom skutočnou selankou. (…) radový občan cíti, že poslanecký preukaz nie je ochranou pred prenasledovaním za presadzovanie politického názoru, ale povolením konať to, čo si on, poslancov sponzor, dovoliť nemôže. Ak nemá byť princíp rovnosti pred zákonom floskulou, treba priestupkovú imunitu poslancov úplne zrušiť.” (SME, jar 1999)  

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy