WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Akcie

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Slovenský komplex

Slovenský komplex

Rudolf ChmelRok vydania: 2010Autor v publikácii rozoberá témy, ktoré z pohľadu súčasnej reality reflektujú otázky demokracie a slobody, národnej identity, národa a národnostných menšín v stredoeurópskom ale aj medzinárodnom kontexte vzťahov Slovákov a Maďarov, Slovenska a Maďarska, zatvorenej a otvorenej spoločnosti, ale aj mýtov, predsudkov a komplexov, ktoré ovplyvňujú vedomie slovenskej spoločnosti a visegrádsky priestor osobitne. Odpovede, či skôr pokusy o odpovede na tieto otázky sú výsledkom autorovho pohľadu a jeho skúseností z intelektuálneho, občianskeho, verejného i politického prostredia. Isto nie sú jediné či definitívne, možno iba čiastkové či nepresné, ale chcú problematizovať a ak sa dá, aj kultivovať nejednoduchý svet.
Sarajevo

Sarajevo Čakanie na lastovičky (S fotografiami Pavla Demeša)

Miroslav MojžitaRok vydania: 2010Do Sarajeva sa už lastovičky nevracajú. Pod strechami jeho domov stratili svoju vlasť, akoby už navždy, a museli si nájsť nový domov. Ich raj sa zmenil v peklo. Tieto tvrdenia, žiaľ, nie sú metaforou. A čo v tých tragických juhoslovanských udalostiach na konci 20. storočia tak hlboko vstúpilo ešte aj do osudu vtáčat, o tom, navyše nezvyčajne podmanivo a presvedčivo, vypovedá kniha Miroslava Mojžitu, dôverného znalca všetkých osobitostí republík a krajov niekdajšej Juhoslávie. Čitateľovi natoľko rozšíri obzor, že priam pocíti výzvu premýšľať nielen o súvislostiach domácich, ale aj európskych a celosvetových. A ľahostajnosť voči všetkému živému a ľudskému svetu vcelku sa mu načisto odcudzí. Ladislav Ballek   Fotografie Pavla Demeša, ktoré sú súčasťou Mojžitovej knihy, sa na prvý pohľad javia ako koncept kontrastu. Vidíme pomník v tvare konzervy s vlajkou EÚ ako spomienku Sarajevčanov na humanitárnu pomoc popísaný graffiti. Ženy zahalené od hlavy po päty, muž na schodoch obchodu je do pása nahý. Vedľa pútničiek na kolenách je bilbord pri magistrále s nápisom Ťažko je Bohu s nami, takými, akí sme. Zachytenú bosniansko-hercegovinskú súčasnosť na Demešových fotografiách  však možno čítať aj inak. Ako pravidelnosť či poriadok iracionality alebo ako život umiestnený v ráme bezčasovosti. Rudolf Chmel   V tejto Mojžitovej knihe je zmapovaná minulosť aj prítomnosť krajiny, stále sa potkýnajúca o ťaživé dedičstvá, ktoré sa nepýtajú s kým, ale proti komu. Od prvého slova až po poslednú bodku sa Mojžita nástojčivo pýta – s kým?   Milan Resutík   Je to fascinujúci sprievodca touto malebnou, občas krutou krajinou. Autorovi sa podarilo takmer nemožné: históriu a politiku krajiny, kde je azda aj súčet 2+2 predmetom koaličných sporov, opísať citlivo, priamo a presvedčivo. A pritom veľmi osobne prostredníctvom príbehov ľudí a miest; mnohé z nich sú tragické, niektoré povzbudivé, no všetky sú poučné ako príbeh samej Bosny a Hercegoviny. Tomáš Valášek
Sonnenschein

Sonnenschein

Daša DrndićRok vydania: 2010Dokumentárny román o veľkej, bolestnej a zamlčiavanej téme druhej svetovej vojny – o deťoch unesených rodičom a vychovávaných ako reprezentanti árijskej rasy. Prostredníctvom histórie židovskej rodiny z Gorizie, ako i osudu mladej ženy Haye Tedeschiovej odhaľuje Daša Drndić omyly, poblúdenia a tragédie, v ktorých sa zrkadlia najtemnejšie stránky ľudského bytia, aké sa vynorili na hladinu histórie práve v dvadsiatom storočí. Vo svojom nesporne najlepšom románe táto autorka bez váhania, bez zatajovania, výnimočne invenčným vrstvením skutočných dokumentov, fotografií, opisov, výpovedí svedkov doby v strhujúcom príbehu pátrania po stratenom dieťati osvetľuje časť hlboko skrytých osobných i národných dejín.     Pozabíjať, znásilniť, prevychovať (recenzia, kulture.sme.sk)
Potomkovia fotografa

Potomkovia fotografa

Pál ZávadaRok vydania: 2010Po úspešnom Jadviginom vankúšiku vychádza u nás ďalší Závadov román Potomkovia fotografa. Autor nadväzuje na niť predošlého po slovensky publikovaného textu, na osudy jeho niektorých postáv. Dej sa začína rozvíjať pod vežou kostola s hviezdicovým budzogáňom na veži, ktorý je už slovenskému čitateľovi známy. Príbeh románu sa rozvíja v troch rovinách. Tentoraz sú to roviny časové. V texte sa prepletajú osudy troch generácií postáv pochádzajúcich jednak z juhu Maďarska, z obce so slovenským obyvateľstvom, i z veľkomesta Budapešti, no autor nás zavedie i do Paríža či Marseille. Závada sa ponára do spoločensko-politického dejinného diania dvadsiateho storočia, pokúša sa pomenovať závažné spoločenské konflikty, napätie medzi etnikami, rozličnými mocenskými silami i privátnymi životmi postáv. Rozprávač nás sprevádza neobvyklým spôsobom – v prvej osobe množného čísla, pričom identita a teda zorný uhol tohto „pomnožného“ rozprávača sa neustále mení a vťahuje čitateľa priamo do deja. Stávame sa svedkami, aktérmi príbehu, a to raz v úlohe obetí, inokedy agresora či jednoducho pozorovateľa, no nikdy nie nestranného, vždy zainteresovaného. Znova prežívame neuralgické chvíle nedávnych historických udalostí a sme nútení konfrontovať sa s vlastnou zodpovednosťou za epizódy európskych dejín. Ani v tomto Závadovom texte nechýba ľúbostná zápletka. Vinie sa celým rozprávaním, doslova romanticky stupňuje jeho emotívne napätie medzi túžbou a skutočnosťou, aby vyústila do bezmocnosti voči osudu v závere príbehu. Text reflektuje a cituje romány svetovej literatúry, ba konfrontuje sa s nimi, najmä s Flaubertovou Citovou výchovou, ktorá je obľúbenou knihou hlavnej postavy románu, Adama Korena. Románovými postupmi, aké v tomto rozprávaní Závada uplatňuje, nadväzuje i ironicky prehodnocuje klasicky chápané písanie veľkých epických celkov.       Vracia sa svet maďarských slovákov (recenzia, SME)
Budúcnosť slobody

Budúcnosť slobody Neliberálna demokracia v USA a v zahraničí

Fareed Zakaria Rok vydania: 2010 Pre ľudí na Západe demokracia znamená „liberálnu demokraciu“, t. j. politický systém, ktorý sa vyznačuje nielen slobodnými a regulárnymi voľbami, ale aj právnym poriadkom, deľbou moci a ochranou základných slobôd prejavu, zhromažďovania sa, náboženstva a súkromného vlastníctva. Tento balík slobôd, ktorý možno označiť aj ako „ústavný liberalizmus“, nemá v skutočnosti nič do činenia s demokraciou, nie vždy išli ruka v ruke, dokonca ani na Západe. Koniec koncov, Adolf Hitler sa stal nemeckým kancelárom na základe slobodných volieb. Za posledné polstoročie demokracia a sloboda na Západe splynuli. No dnes oba prvky liberálnej demokracie, v západnom politickom systéme vzájomne prepletené, sa na celej zemeguli rozpadajú. Demokracia prekvitá, sloboda však nie. Na niektorých miestach, ako je Stredná Ázia, voľby vydláždili cestu diktatúram. V ďalších zhoršili konflikt medzi skupinami a vyvolali etnické napätie. Napríklad Juhoslávia aj Indonézia boli oveľa tolerantnejšie a sekulárnejšie, keď im vládli silní muži (Tito, respektíve Suharto), než sú dnes ako demokracie. A v mnohých nedemokratických režimoch by voľby situáciu veľmi nezlepšili. Vo svete, ktorý je čoraz demokratickejší, režimy, odolávajúce tomuto trendu, vytvárajú nefunkčné spoločnosti, ako napríklad v arabskom svete. Ich ľud pociťuje stratu slobody silnejšie ako kedykoľvek predtým, lebo pozná alternatívu.
Don Juan de la Mancha

Don Juan de la Mancha alebo Výchova k slasti

Robert MenasseRok vydania: 2010 Robert Menasse zobrazuje portrét svojej generácie v spoločnosti „kde sa bez erotického podtextu nepredá ani liter minerálky“ zábavne a s invenčnými pointami, s nadhľadom a  odstupom. Aj keď jeho hrdina nedosiahne vykúpenie, po prečítaní tohto nezvyčajného vývojového románu dospejeme nielen k väčšiemu porozumeniu, ale aj k úteche. Takáto nežná irónia nás ľahko zvádza. Menasse nazrie cez kľúčovú dierku a vidí celú epochu: naše posledné polstoročie.          Lásky nejednej plavovlásky     Ján Gregor, SME, 21. 4. 2010.   Roberta Menasseho sme u nás zatiaľ poznali iba ako esejistu. Preklad jeho najnovšieho románu ukazuje, aká to bola škoda. Rakúska literatúra je plná autorov a autoriek, ktorí o svojej krajine nepíšu príliš pozitívne. Mladšiu generáciu zastupuje viedenský rodák Robert Menasse. Rozsiahly výber z jeho publicistiky vyšiel na sklonku minulého roku pod názvom To bolo Rakúsko. V istom kníhkupectve ho majú zaradený medzi cestopisy, čo je dosť veľké nedorozumenie. Keby ste si túto knihu kúpili ako akýsi kultúrny bedeker, asi by ste sa do Rakúska neponáhľali. Píše sa v nej o rakúskom malomeštiactve, zatváraní očí pred minulosťou a podpore extrémistických politikov. Kedysi revolučná generácia Menasseho prózy u nás nevychádzali, prvou preloženou je práve vydaný román Don Juan dé la Mancha alebo Výchova k slasti. Je to zároveň jeho najnovšia próza, ktorá je dobrým úvodom k autorovi so zmyslom pre tragikomické postavy, ale aj vzťahy medzi mužmi a ženami. Román preslávil jeho štipľavý úvod. „Po prvý raz som pochopil krásu a múdrosť celibátu, keď Christa rozmrvila v dlaniach čili papričku, pomasírovala mi vtáka a napokon ma doslovne požiadala, aby som jej to napálil do zadku." Nie je to samoúčelné, v závere knihy pochopíte, prečo sa päťdesiatnik Nathan dal nahovoriť aj na praktiku, ktorá bolí už na papieri, nie to ešte na vlastnej koži. Román sleduje hlavnú postavu a jeho generáciu od konca šesťdesiatych rokov až po súčasnosť. Rozprávanie nie je chronologické a nestojí na príbehu, skôr na úvahách a mnohých postrehoch, s ktorými sa dá ľahko stotožniť, ale zároveň sa môžete zháčiť, že by ste si o vlastnom živote nemali myslieť také cynické veci. Kladie si otázky, či má ešte význam stretnúť sa so starou láskou, kam vedú dlhoročné vzťahy, ako starnutie mení náš vkus a čo zostalo z mladistvého nadšenia. Rodinný život dostáva na frak podobne ako predstava, že Menasse je len autor nespokojných politických esejí. Kto si to viac užije Na obálke knihy mravce olizujú sladkú tekutinu. Zrejme jej  autor naráža na početné sexuálne scény (nemecké vydanie má na obálke spomínanú čili papričku), aj keď dospievanie medzi ľavicovými intelektuálmi nemusí byť vždy len v znamení morálnej uvoľnenosti. Občas sa k slovu dostala aj sexuálna zdržanlivosť, z čoho mali podľa Menasseho vtipného komentára najväčšiu radosť muži, ktorí si neboli istí svojimi výkonmi. Autor rieši aj prastarú otázku, či majú zo sexu viac potešenia muži alebo ženy a prichádza s prekvapivo sebaistým záverom.    Život v ľudskom mravenisku  však nemá len sladkú príchuť a napriek pomerne úspešnej kariére novinára nemá rozprávač vždy vo všetkom šťastie. Niektoré z početných vzťahov prerástli až do manželstva, nedajú sa však len pre to považovať za úspech, rovnako ako kariéra, ktorá je len menej vydarenou kópiou kariéry vlastného otca. Generácia, ktorá si pripadala taká originálna, bolestivo zisťuje, že v skutočnosti neprišla s ničím prevratným. Súboj klasických postáv Nathanova postava je syntézou sukničkárstva s donkichotstvom, na čo odkazuje aj názov románu. Láska je nenaplnená podobne ako mnohé iné očakávania, ale ak sa podobným spôsobom nedarí aj ľuďom vo vašom okolí, nie je to nič tragické. Môže to byť dokonca znamením celej generácie, akýmsi kolektívnym údelom. Menasseho písanie je hravé a vtipné, aj keď často hovorí o osamelosti a odcudzení.  Musí to  mať v sebe trochu smútku, aj keby to bolo smiešne, radí Nathanovi jeho kolega. S vedomím tejto zásady bola napísaná aj táto kniha.  on-line článok: http://kultura.sme.sk/c/5338236/lasky-nejednej-plavovlasky.html  
Malíčky

Malíčky

Filip FlorianRok vydania: 2010  V noci, nie nasledujúcu, ale ďalšiu noc, mrholilo a fúkal vietor. Popri múroch hradiska sa obšmietala silueta, možno pes, napredovala nehlučne, načúvala, zakrádala sa, najprv sa priblížila k jedinej tamojšej hliadke, podľa rytmu dychu alebo podľa polohy tela musela vycítiť, že vojak spí, potom sa rovnako krátkymi a opatrnými pohybmi vybrala opačným smerom, zastavila sa na okraji masového hrobu, nebol to pes, bol to človek, ktorý kráčal prikrčene, malými a rýchlymi krokmi, zakaždým vyšiel z úkrytu, ktorý si našiel, našľapoval opatrne pomedzi kosti a voľačo na ne z vrecka vysýpal. Bola taká tma, že silueta nielenže nemala tvár, nemala ani tieň. Ráno našli prvé staré a zhrdzavené guľky, kúsky kostí, ktoré na sebe niesli stopy po tých guľkách, dokonca aj jednu lebku, ktorej guľka prevŕtala čelo a zaryla sa do temena. To isté ráno mal Onufrie počúvať spoveď človeka, ktorého ešte nevidel a ešte nepočul, ale už dávno ho spovedal prostredníctvom listov.   Ospanlivý život v provinčnom kúpeľnom meste narušia archeologické vykopávky rímskeho hradiska, ktoré ukrývajú masový hrob s podstatne mladšími ľudskými pozostatkami. V zmätku začiatku 90. rokov si každý prisvojuje právo objasniť drámu, zločin, tajomstvo mŕtvol nahádzaných na kopu: polícia, tajná služba, tlač a miestna verejná mienka, občianska spoločnosť i vedecká obec. Nie náhodou patrí nespoľahlivý rozprávač príbehu k poslednej skupine, hoci je jeho hlas slabý, úprimný, popletený. Petruš je mladý archeológ, ktorého stále prenasledujú záchvaty žalúdočného vredu, nemá výraznú povahu ani silné názory, no vedie ho odhodlanie, inštinkt a obdiv voči rôznorodosti života. Vytvára kroniku typického provinčného mestečka na hraniciach impérií, na okraji okraja. Okrem akéhosi novorealizmu a kvázi detektívnosti deja nájdeme v románe i vedomé exkurzy do mysticizmu.   
Dom v stráni a iné prózy

Dom v stráni a iné prózy

Martin KukučínRok vydania: 2009  Edíciu epického diela Martina Kukučína pripravil literárny historik Ján Gbúr, ktorý sa systematicky venuje slovenským realistickým spisovateľom (pre Knižnicu slovenskej literatúry tiež pripravil výber z Hviezdoslava). Kukučínovou tvorbou sa editor zaoberal aj ako autor hesla v Slovníku slovenských spisovateľov (2005) či v najnovších Dejinách slovenskej literatúry (2009), práca na predkladanom zväzku však musela byť preňho najťažšia: vybrať na obmedzenom priestore tejto edície Kukučínove prózy, ktoré by výstižne predstavili nielen epickú mnohostrannosť autora, ale aj jeho zložitú osobnosť. Môžeme konštatovať, že sa to podarilo: Dom v stráni, Rysavá jalovica a Neprebudený sú prózy, z ktorých každá iným spôsobom a inou poetikou vyjadruje rôznorodosť Kukučínovho epického záberu. V druhej časti knihy – vo vybranej korešpondencii,  v kritike, spomienkach Kukučínových pamätníkov, vo vysvetlivkách k textom, v kalendáriu života a diela, ale hlavne v štúdii Prozaik životnej harmónie a intelektuálneho nepokoja nám editor predstavuje Kukučína ako mnohorozmernú osobnosť s „ahasverovským osudom“, ako osamelého človeka s „nepokojnou krvou“. Sprevádza nás prozaickým i osobnostným vývinom tohto autora, vypĺňa miesta, ktoré sú pre čitateľov Kukučína menej známe alebo celkom nepoznané. Máme pred sebou zasvätený výklad osobnosti  Kukučína – ako človeka plného protikladov a rozporov, ktorého umelecká a filozofická koncepcia života má pozoruhodný univerzálny presah. Tento epik harmonických vzťahov, ale aj hlbokej meditácie prináša znepokojujúce čítanie i dnes.         Marcela Mikulová         

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy