WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Akcie

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Filozofia umenia

Filozofia umenia

Friedrich W.J. SchellingRok vydania: 2007 Jedno zo základných diel klasickej nemeckej filozofie tvorí všeobecný teoretický základ romantického umenia, v estetickej teórii platný dodnes. Zaoberá sa všetkými zložkami umenia, zvláštny akcent dáva na umenie dramatické. Ďalšie dielo dokazujúce aktuálnosť Schellingových myšlienok pre dnešok a modernú teóriu umenia.
Sicílčania

Sicílčania

Gaetano SavatteriRok vydania: 2007Kniha je o samej podstate, o jadre „sicílskosti”. Známy taliansky autor nastavil zrkadlo uzavretej spoločnosti, ktorú iba málokto pozná do hĺbky, prostredníctvom mozaiky skutočných (často bizarných a humorných) príbehov ľudí tejto krajiny: od mafiánov po ich protivníkov, cez umelcov, predstaviteľov cirkvi, historických osobností až po obyčajných súčasníkov. Lebo iba na Sicílii je biele v skutočnosti čierne, dobrák je zločincom, kňaz vydieračom, hlupák mudrcom, chudák boháčom a priateľ nepriateľom... Úryvok z knihy: "Táto kniha, ktorá zachytáva vyše stoštyridsať rokov histórie - s dôrazom na okamih, keď Sicíliu objavil zvyšok Talianska a ihneď ju kvalifikoval ako „prípad“, „fenomén“, či jednoducho „sicílsky problém“ - má ambíciu byť mostom spájajúcim obidva protipóly. Jej zámerom je priblížiť čitateľovi mapku ľudských osudov a historických udalostí s cieľom prinavrátiť zmysel sicílskej rozmanitosti. Ak sa na Sicíliu pozeráme ako na súbor rozmanitých realít, každý Sicílčan, ako napísal Leonardo Sciascia, je ostrovom, či „ostrovom-jednotlivcom“, v koncentrickom systéme ostrovov: „ostrov-provincia“, „ostrov-obec“, „ostrov-rodina“. Niektoré ľudské osudy s neústupnou koherenciou a jedinečnosťou, často manichejsky a uniformne, odzrkadľujú iba jeden z protikladov. Avšak existujú aj iní Sicílčania. Tí svojimi skutkami a správaním potvrdili rôznorodosť, ktorá je pre Sicíliu taká typická. Títo ľudia sú archetypom dvojznačnosti, príkladmi morálnej obratnosti, majstrami v umení zmierovania nezmieriteľného. (...) Vianoce roku 1959 boli pre kláštor v Mazzarine veľmi rušné, plné strachu a obáv. A odôvodnene, lebo 16. februára 1960 štyria mnísi skončili v putách: Carmelo, Agrippino, Venanzio a Vittorio, „svetskými menami Luigi Galizia, 83 rokov, Antonio Jaluna, 39, Liborio Marotta, 49, a Ugo Bonvissuto, 42 rokov“. Proti duchovným, ako aj proti trom neduchovným zločincom, ktorí boli vo väzení už zopár mesiacov, bolo vznesené obvinenie z niekoľkonásobnej vraždy, vydierania, obmedzovania osobnej slobody a organizovania zločineckej skupiny. Človek by povedal, že mníchov potrestajú a vylúčia z františkánskeho rádu. Predpokladal by, že sa budú kajať a verejne oľutujú svoje činy. Očakával by, že prejavia aspoň štipku kresťanskej lásky, ktorú by mali pociťovať a pokúsia sa očistiť. To sa však nestalo."
Ohnisko reči alebo mlčanlivá hĺbka horizontu

Ohnisko reči alebo mlčanlivá hĺbka horizontu Úvahy a štúdie (nielen) o jazykoch poézie

Stanislava ReparRok vydania: 2007Kniha Ohnisko reči alebo mlčanlivá hĺbka horizontu s podtitulom Úvahy a štúdie (nielen) o jazykoch poézie je rozdelená do dvoch častí, ktoré na seba nadväzujú iba sprostredkovane. V prvej časti sú zaradené štúdie a eseje, ktoré vznikali postupne a boli priebežne publikované v monografiách a zborníkoch ako ich samostatné kapitoly alebo ako príspevky v odborných a literárnych časopisoch na Slovensku. Kapitoly zaradené do prvej časti knihy sa venujú najmä interpretácii poézie Ivana Kraska, Jána Ondruša, Jozefa Mihalkoviča, Štefana Strážaya, Ivana Štrpku, Karola Chmela a Erika Grocha, pričom tieto interpretačné sondy sa pohybujú v rozpätí od jednej básne (vo vzťahu k autorovej poetike vybranej ako pars pro toto) až po celý autorov opus. Druhá časť knihy so samostatným názvom Semiotika mlčania je publikačným výstupom z individuálneho vedecko-výskumného projektu a je predovšetkým interdisciplinárnym mapovaním jazykových/rečových území, ku ktorým autorku priviedla práve poézia a širšie – literatúra vôbec. Poézia ako síce špecifický, no exaktne ťažko uchopiteľný jazykový diskurz, pri ktorého rečovom výkone nepochybne zohráva svoju dôležitú, ak nie priam určujúcu úlohu aj fenomén nevysloveného alebo zamlčaného – presnejšie nevysloviteľného. Mlčanie ako deficit reči a mlčanie ako prázdny horizont jazyka/reči alebo ako súčasť predpokladových štruktúr verbalizovaných rečových prejavov – to sú iba niektoré z určení, na ktoré v súvislosti s „rečou mlčania” v tomto kontexte poukazuje.
Spravodlivosť ako férovosť

Spravodlivosť ako férovosť

John RawlsRok vydania: 2007"Politická spoločnosť nie je, ani nemôže byť nejakým spolkom. Nevstupujeme do nej dobrovoľne. Skôr nachádzame samých seba v konkrétnej politickej spoločnosti v určitom okamihu histórie. Mohli by sme sa domnievať, že naša prítomnosť v nej, to, že tu sme, nie je slobodné rozhodnutie." (J. Rawls)Spravodlivosť ako férovosť rozvíja teóriu spravodlivosti vychádzajúc z myšlienky spoločenskej zmluvy. Princípy, ktoré formuluje, schvaľujú široko liberálnu koncepciu základných práv a slobôd a pripúšťajú nerovnosti iba v bohatstve a v príjme, ktoré by však mali byť na prospech tých, čo sú na tom najhoršie.
Horizont

Horizont

Wieslaw MyśliwskiRok vydania: 2007UZNANIE LITERÁRNEHO FONDU ZA VÝZNAMNÝ EDIČNÝ ČIN ZA ROK 2007 Napísať Horizont trvalo autorovi takmer desať rokov, no čakať sa oplatilo: výsledkom je monumentálny román s autobiografickými elementami. Hrdina a rozprávač románu spomína na svoje detstvo strávené za vojny i tesne po nej na dedine neďaleko menšieho mesta, na mladosť a dozrievanie v časoch stalinizmu, na prvé lásky, na život v dospelosti v rokoch tzv. „reálneho socializmu“. Myśliwského román zachytáva panorámu udalostí ovplyvňujúcich premeny života v priestore povojnového Polska, je plastickým zachytením charakterov v zlomových chvíľach. Kniha je napísaná obrazným a šťavnatým jazykom, so svojským humorom a s vycibreným zmyslom pre zachytenie odchádzajúceho sedliackeho sveta. Za román Horizont bol Wieslaw Myśliwski (1932) v roku 1997 ocenený najvýznamnejšou poľskou literárnou cenou NIKÉ. Úryvok z knihy: "Pre tú kravatu sa však zdalo, že už na tú zábavu nepôjdem, ale zabehli k nám slečna Evelína so slečnou Ružou, aby ma opätovne pozvali na skúšku tanga pred tou zábavou, a mame nevdojak vyletelo: „Čo má čo skúšať, keď na zábavu nejde.“ Na tvárach slečny Evelíny a slečny Ruže sa zjavilo zdesenie, zatrepotali na seba mihalnicami. „Čo sa stalo?“ „Čo by sa stalo? Nemá kravatu. A niet ani za čo kúpiť, ani kde požičať,“ vychrlila zo seba mama a obrátila oči k obloku. Chvíľu stáli, akoby onemeli, akoby nemohli pochopiť, že v dome môže nebyť pánska kravata, potom začali striedavo vyčítať raz mne, raz mame, prečo sme im nič nepovedali: „Predsa sme sa spytovali, pani suseda, či pán Peter niečo nepotrebuje. A aj pán Peter mohol aspoň slovkom naznačiť, že nemá kravatu. Alebo povedať, že má, ale mu veľmi nepasuje ku košeli či k obleku. Bože môj, veď kravát je u nás ako dreva!“ A začali jedna cez druhú štebotať, že za toľké roky zostalo po hosťoch toľko kravát, niekto zabudol, niekto im nechal na pamiatku, lebo majú rady pekné kravaty na mužoch, podľa kravaty sa dá často poznať, kto je kto, tak ako podľa očí, rúk či hlasu, a im iba zaberajú v skrini miesto. Chceli už niektoré vyhodiť alebo niekomu darovať, prinajmenšom tie staršie, ale s každou sa viažu nejaké spomienky, a zase pri tých novších človek nikdy nevie, či sa niekto ešte po ne nevráti a nebude chcieť naspäť, a preto ich držia. Vybehli a neprešlo pol hodiny, keď sa celé vzrušené vrátili s plnými náručiami tých kravát a hneď mi ich začali pod krkom skúšať a primeriavať. Jednu chválili, druhú hanili a najradšej spomínali, komu patrili. A každú odkladali, že táto nie, pán Peter má belasé oči, a na kravate je veľa zelenej farby a belasá sa so zelenou neznáša. Táto by bola, ale na školskú zábavu je pritmavá, táto zasa na pána Petra priveľmi vážna, pán Peter je ešte taký mladučký, ako kvet, čo sa iba z puku vylupuje, a toto je kravata pre muža, ktorému už začínajú šedivieť sluchy. Táto je zasa akási neurčitá, a kravata musí mať charakter, tak ako muž. Táto by sa možno hodila, ale skôr na recepciu, slávnosť či meniny, lebo na zábavu musí mať kravata viacej radosti. Táto, oj nie, vôbec sa nehodí k pánovi Petrovi, je fádna. Pán Peter má poblednutú tvár, zišlo by sa teda niečo výraznejšie, ostrejšie, správna kravata vie často dostať z tváre, čo je v nej ešte skryté, nesmelé, zahanbené, čo sa v neskorších rokoch prejaví vráskami, v ešte neskorších brázdami a priehlbinami, ťažkými očami, opadnutými viečkami, akási zatrpknutosť, únava, ľahostajnosť, čo dakedy ženy priťahuje väčšmi ako tá najmladšia krása. Keď je človek mladý, zdá sa mu, že mladosť mu nahradí aj kravatu, lebo všetko nahradí, hoci mladosť bez kravaty je nielen nemužná, ale je aj prejavom zlého vkusu. Och, túto sme už mali dávno vyhodiť, nepamätáš, Evelína, nepamätáš, Ruža, komu tá kravata patrila? Nehodno si pamätať, veď aj takí sa vyskytovali."
Denníky

Denníky

Ladislav MednyánszkyRok vydania: 2007UZNANIE LITERÁRNEHO FONDU ZA ODBORNÝ PREKLAD ZA ROK 2007  Barón Ladislav Mednyánszky (1852-1919) patrí k najtalentovanejším maliarom na prelome 19. a 20. storočia v strednej Európe. Dôležitým prameňom k jeho tvorbe a životu sú denníky, ktorých sa zachovalo niekoľko zošitov. Písané sú v maďarskom alebo nemeckom jazyku gréckou abecedou, ktorú sa odborníkom podarilo „rozlúštiť“. Publikácia je prvým kompletným prepisom maliarových denníkov z maďarských a slovenských zbierok. Mimoriadnu pozornosť si zaslúži aj bohatý obrazový materiál umelcových kresieb, náčrtov a fotografií. Zbierka je doplnená o poznámkový aparát, v ktorom nájdete presné údaje k osobám, miestam a udalostiam zo života tohto výnimočného umelca.
Bratstvo

Bratstvo Nútené vyslobodenie, Tri kvapky krvi z raja, Ťažkosti vyslanectva

László MártonRok vydania: 2007Historická trilógia pozoruhodného maďarského autora nadväzuje na tradície barokovej literatúry. Autor vytvára presvedčivú ilúziu barokového románu tým, že buduje svoj príbeh na spôsob barokového labyrintu. Dejovou líniou románu je riešenie spleti dobových spoločenských vzťahov v čase po oslobodení Budína spod tureckej nadvlády. V centre stojí príbeh baróna Sándora Károlyiho, ktorý hľadá vo Viedni svojho brata po jeho údajnom úteku z tureckého zajatia; rozprávanie pokračuje spoločným odchodom oboch bratov do szatmárskej župy a neskorším súdnym sporom medzi nimi... Na prelome tisícročí citeľne vzrátol záujem o minulosť vytvorenú znalosťou literárnej tradície. Bratstvo je zvlášť vyzývavým a ambicióznym pokusom a pretvorenie textu, ktorý žije silou obrovského priestoru domácej literárnej minulosti a kultúrnej pamäti. "Románová trilógia Lászlóa Mártona vlastne predstavuje originálnu dekonštrukciu historického románu, a svojimi literárnymi kvalitami sa približuje k slávnej knihe Umberta Eca Meno ruže." (Peter Michalovič, SME 12.1.2008)"Ak sa už usilujeme o "vyrovnanie" sa s minulosťou vo vzťahu dvoch vedľa seba žijúcich národov vo dvoch krajinách, ktoré sa historicky vyvíjali ako mohutný prepletenec či iný komplikovane zrastený výtvor času, ľudí a pamäti, toto je rozhodne nesmierne osviežujúci a myšlienkovo podnetný pohľad na predmet nášho úsilia." (Silvester Lavrík, Pravda, 16.2.2008) 
Emil Stodola

Emil Stodola Džentlmen slovenskej politiky

Natália KrajčovičováRok vydania: 2007Historička Natália Krajčovičová sa vo svojej knihe venuje životu a dielu jedného z popredných predstaviteľov slovenskej politickej scény na prelome 19. a 20. storočia. Emil Stodola (1862-1945) bol vo svojej politickej činnosti poháňaný víziou Slovenska ako modernej, demokratickej, slobodnej a kultúrnej krajiny. V tomto duchu sa angažoval pred i po rozpade Rakúsko-Uhorska ako aj po vzniku ČSR v otázke štátoprávneho začlenenia slovenského národa a patril vo svojej dobe k najinvenčnejším zástancom myšlienky slovenskej autonómie. Totalitný režim slovenského štátu a uzurpácia moci jednou politickou stranou sa však nachádzali v rozpore s rešpektovaním právnych noriem tohto „džentlmena slovenskej politiky“. Autorka začlenila biografiu a dielo Emila Stodolu do širšieho politicko-historického kontextu. Okrem toho sa v knihe venuje aj zobrazeniu života modernej a zámožnej spoločenskej vrstvy vzdelaných Slovákov v prvých desaťročiach minulého storočia.

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy