WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Akcie

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Prírodopis komunizmu

Prírodopis komunizmu

Ladislav KováčRok vydania: 2007Kniha profesora Univerzity Komenského, prírodovedca, ktorý bol po novembri 1989 prvým ministrom školstva a neskôr reprezentantom štátu v UNESCO, je pokusom o exaktnú analýzu politického režimu, aký existoval v našej krajine vyše štyridsať a v Rusku vyše sedemdesiat rokov. Nie je však primárne analýzou politiky a ekonómie komunistického systému, ale jeho ideových predpokladov. Hlavnou tézou autora je, že myšlienky komunizmu boli nevyhnutným vyvrcholením európskeho racionalizmu, pokusom o uskutočnenie osvietenskej utópie, takže zlyhanie komunizmu je zároveň výzvou pre nové premyslenie hlavnej, racionalistickej, tradície európskej kultúry. Aktuálnosť výpovede knihy je v tom, že autor zdôvodňuje súvislosť medzi súčasným dianím vo svete, charakterizovaným konfliktami medzi kultúrami a vojnou s terorizmom, a nedostatočným vyvodením záverov z lekcie dvoch totalitných systémov 20. storočia, komunizmu a nacizmu. Úryvok z knihy: "Komunizmus bol pokusom o racionálnu konštrukciu spoločnosti. Tradičné inštitúcie, produkty spontánnych evolučných procesov, ktoré v sebe nesú evolučne získané poznanie, mali byť rozbité a nahradené inštitúciami vytvorenými racionálnym dizajnom. No miesto racionálnych inštitúcií spontánna dynamika spoločnosti za komunizmu viedla k inštitúciám, ktoré mierou svojej iracionality nemajú precedens v dejinách. Vznikol politický a ekonomický systém ktorému v podstate chýbali akékoľvek spätné väzby. Jednou z takýchto inštitúcií bola leninská strana. Leninskú stranu možno označiť za jeden z najväčších vynálezov 20. storočia. Negatívny výber, ktorý určoval sociálnu dynamiku, priviedol do politických funkcií najprv fanatikov a psychopatov, neskôr oportunistov a nakoniec ontologických pragmatikov. Intelektuáli, ktorí slúžili politickej moci, sa vyvíjali od afektuálov až po zvrátené osobnosti s morálnym poškodením. Ale ani intelektuáli, ktorí boli zahnaní do disidentských get, nemohli plniť pravú funkciu intelektuálov: slúžiť ako sebauvedomenie spoločnosti. Postavenie ľudského jedinca možno charakterizovať dilemou komunistického vedca: akúkoľvek z dostupných možností správania si zvolil(a), v každej bolo konanie nekonzistentné. Ako upadali jednotlivci, aj spoločnosť ako celok zostupovala na úroveň sociálneho života z ranných evolučných štádií ľudstva, na úroveň existencie ľudí v malých neanonymných skupinách v savane. V súhlase s Hannah Arendtovou možno hovoriť o banalite zla v totalitnom systéme, pokiaľ ide o ľudské indivíduá. No zlo totalitných inštitúcií nebolo banálne: malo neľudské, monštruózne rozmery. Obludnosť komunizmu bola dôsledkom jeho inštitúcií, nie jeho aktérov. Postkomunistická situácia opodstatňuje záver, že to, čo si zasluhujú ľudské indivíduá, morčatá čo prežili pokusy komunistického laboratória – hádam rovnako vinníci, obete i diváci – je bezhraničný súcit."
Myslenie o preklade

Myslenie o preklade

autorov KolektívRok vydania: 2007UZNANIE LITERÁRNEHO FONDU ZA ROK 2007 ZA ODBORNÝ PREKLAD Dnes je preklad všade okolo nás. Na príbalových letákoch k liekom, na návodoch k elektronike, v reklamných sloganoch. Nie každý preklad je však dobrý preklad. Umenie prekladať znamená poznať tajomstvá cudzieho jazyka, jeho jemnosti, odborné výrazy ale aj zaužívané slovné spojenia z každodenného života. Preložený text, ktorý sa číta s ľahkosťou, je výsledkom tvrdej práce. Kniha „Myslenie o preklade“ je zborníkom štúdií z oblasti translatológie (vedy o preklade). Autorky a autori sa vo svojich textoch venujú nie len tradícii prekladu, ale aj jeho súčasným európskym školám a tendenciám. Čitateľia sa môžu zoznámiť s rôznymi teóriami prekladu, jednotlivými aspektmi prekladateľskej práce, jej postupmi a funkciami.
Slovenská otázka dnes

Slovenská otázka dnes Výber textov z časopisu OS 1997-2006

autorov KolektívRok vydania: 2007Kniha Slovenská otázka dnes predstavuje výber úvah, vychádzajúcich v časopise OS v rokoch 1997 – 2006, v ktorých sa autori pokúšali reflektovať základný problém slovenského myslenia, nielen politického, na prelome tisícročí. Tieto texty hľadajú odpoveď na večnú otázku zmyslu našich dejín, na ten večný zápas uzatvárania sa do seba a otvárania sa svetu, na to, aký charakter má mať naša spoločnosť, ako sa má budovať štát a aké je jeho miesto v tomto priestore, na to, aká je duchovná tvár dnešného Slovenska, najmä však jeho reálna budúcnosť. Obsah:Ľubomír Lipták: Aké dejiny potrebujeme?Rudolf Chmel: Slovensko v strednej Európe mimo Visegrádu alebo vo Visegráde mimo strednej EurópyLajos Grendel: Maďar ako slovenský občanEduard Bárány: (Ne)budovanie štátuĽubomír Ďurovič: Tá naša (slovenská) identita?Vladimír Krivý: Aké hodnoty vyznávajú SlováciValerián Bystrický: Štátnosť darovaná či vnútená?Ivan Kamenec: Povstanie a prezidentĽubomír Lipták: Malé mesto a veľký svetPeter Macho: O slovenskej identite trochu inakPeter Zajac: Slovenský intelektuál 20. storočiaTibor Pichler: Národovci alebo občaniaEduard Krekovič: Etnogenéza, archeológia a nacionalizmusLadislav Ballek: Po známej cesteDušan Škvarna: Od polarity odlišností k vyrovnaniu?Ivan Kamenec: Stereotypy v slovenských dejinách a v slovenskej historiografiiEva Krekovičová: Folklór a politikaRudolf Chmel: Slovenské nesúžitie so susedmi (alebo dezintegrácia strednej Európy)Martin Bútora: Slovenská otázka a Slovenská demokratická úniaFrantišek Novosád: Peripetie repolitizácieKatarína Zavacká: Dilemy a apely Józsefa TiszuSoňa Kovačevičová: Demagógovia žijú zo stereotypovKatarína Zavacká: Na počiatku bola myšlienkaBohumila Ferenčuhová: Zmieri sa Slovensko so svojím nacionalizmom?Milan Zemko: Moderný politický národRudolf Chmel: Intelektuál na prelome storočia (na Slovensku)Peter Juščák: Jánošíci a výpalníciIvan Kamenec: O jubileu trochu inak alebo občan v Slovenskom národnom povstaníIvan Kamenec: Trauma holokaustuAlexander Duleba: Obraz Slovenska v súčasnom RuskuMilan Zemko: Väzíme v minulosti až po krk (a možno aj vyše hlavy)Tatiana Štefanovičová: Mýty o počiatkoch slovenských dejínĽubomír Ďurovič: Koncepcie spisovného jazykaDušan Škvarna: Zvláštna cesta SlovenskaMartin M. Šimečka: Poučenie z reálneho socializmuMarína Zavacká: Spoločenský rozmer komunistickej propagandy na SlovenskuPeter Macho: Hazafi – HazafíkĽubomír Ďurovič: Slovensko medzi Západom a VýchodomJuraj Marušiak: Slovenská spoločnosť a normalizáciaVladimír Pirošík: ... a bude tu poriadok!Pavol Lukáč: Historická a politická identita Slovenska na prahu jeho integrácie do EUĽubomír Lipták: Neprežité dejinyIvan Kamenec: Ako rýchlo zbohatnúťJozef Bátora: Identita a štátny záujemMartin Porubjak: Kocúrkovčania a JánošíciMiroslav Beblavý: Budúcnosť je písaná ceruzkouIvan Štefunko: Je to vlasť? Či dobre spravovaný supermarket?Radoslav Procházka: Pohodlie je morfiumMichal Vašečka: Stačí len kliknúť myšouDaniela Kapitáňová: Ich Komárno a môj TrianonMartin M.Šimečka: Poznajte svojho agentaJán Langoš: Svetlo z východuRudolf Chmel: Sentimentálny (S)tredoeuópanMiloslav Szabó: Totalita, ideológia, mýtus?Jozef Táncer: Pamäť a kánonTibor Pichler: Slobodný karpatský pastierGabriela Kilianová: Pamätné miesto pre viacerýchMiloslav Szabó: Predohra KulturkampfuRudolf Chmel: Dialóg hluchých ako vyrovnanieEduard Krekovič: Kto bol prvý?Milan Šútovec: Slovenský amalgám
Buď - alebo

Buď - alebo

Søren KierkegaardRok vydania: 2007Reprezentatívne vydanie prináša jednu z ústredných prác kultového dánskeho filozofa 19. storočia Sørena Kierkegaarda. Je súčasťou filozofickej trilógie, ktorá v podstatnej miere ovplyvnila vývin moderného myslenia a otvorila témy – neskôr na ne nadviazal existencializmus. Spis Buď – alebo vyvolal veľký ohlas už v čase svojho vzniku a ani po viac ako poldruha storočí nestratil na čitateľskej príťažlivosti. Znepokojujúca a nejednoznačná konfrontácia estetického a etického životného postoja prináša množstvo rôznorodých podnetov aj pre súčasníkov. Kierkegaardove úvahy o ľudskej existencii a etike neostávajú v akademickej, všeobecnej rovine. Stávajú sa pálčivo subjektívnymi a nechýba im silný osobný a osobnostný rozmer.
Východný diwán

Východný diwán

Dževad KarahasanRok vydania: 2007Román Východný diwán predstaviteľa súčasnej literatúry Bosny a Hercegoviny Dževada Karahasana zaradili domáci literárni kritici medzi desať základných románov tamojšej literatúry. V knihe sa ambient historických udalostí arabsko-perzského sveta spred vyše tisícročia pretvára na symbolický priestor konfliktu moderného človeka s metafyzickou prázdnotou a politickou tyraniou. Umelecky presvedčivý príbeh, podporený registrom historických mien a pojmov, sa premieňa na parabolu o súčasnej zotročenosti človeka v krutých mechanizmoch totalitného ideologického systému."Románu nechýba akcia, pútavý a napínavý dej, viacnásobná detektívna zápletka spojená s nevídanými rituálmi zvyšuje tajomnú náladovosť vykresľovaného metafyzického dotyku s prázdnotou. Bagdadský historický kolorit plný exotických chutí mandlí a vôní orientálnych kúpeľov podčiarkujú slová ponechané v arabčine a elegantná nadnesená štylistika, ktorej charakter sa Karolovi Chmelovi podarilo preniesť do slovenčiny." Ľubica Somolayová, časopis OS 6/2007
Samizdat o disente 3

Samizdat o disente 3 Záznamy a písomnosti

Jozef JablonickýRok vydania: 2007CENA DOMINIKA TATARKU ZA ROK 2007 Kniha Samizdat o disente 3 známeho slovenského historika Jozefa Jablonického predkladá výber zo samizdatových záznamov autentických dokumentov napísaných samotným autorom z rokov 1976 – 1989. Poskytuje tak verný obraz o osudoch československého disentu, ako aj o bežných praktikách moci, s ktorej tlakom sa jeho príslušníci dennodenne konfrontovali. Zdanlivo neosobné dokumenty sa nestávajú iba historickým dokladom o podobách normalizácie v Československu, ale zároveň sprostredkúvajú svedectvo o obdivuhodnej indivuduálnej rezistencii voči totalite. "Jozef Jablonický celým svojím dielom z posledných rokov výrazne dokumentuje, čo môže nezávislý, poctivý a schopný historik (a nielen historik!) dosiahnuť napriek všetkému a proti všetkým." (Prof. Miroslav Kusý)
Okultizmus a iné prózy

Okultizmus a iné prózy

Pavel HrúzRok vydania: 2007 Banskobystrický rodák Pavel Hrúz (1941) patrí k významným predstaviteľom mimoriadne silnej spisovateľskej generácie. Autor napriek dlhému publikačnému zákazu už viac ako štyridsať rokov podstatným spôsobom utvára "prozaickú tvár" Slovenska. Prostredníctvom beletristických a publicistických textov Hrúz odhaľuje ničivý a deformujúci vplyv režimu, zamaskovaného za spoločenskú nevyhnutnosť, na človeka a na jeho život. Zbierka prináša dva poviedkové súbory Okultizmus (1968) a Pereat (knižne 1991), ktorých ústrednou témou je rozklad morálky a hodnôt v období budovania socializmu. Súčasťou knihy sú aj autorove kratšie prózy, publicistické texty, rozhovory, bohatá obrazová príloha a doslov editora. "Hrúz vie vážne premeniť na komické a rovnako znížiť aj pátos, historické udalosti sú najčastejšie iba na okraji - jeho rozprávač i postavy sú svedkami." Gabriela Rakúsová, SME, 22.5.2008
Homo ludens africanus

Homo ludens africanus Alebo pohľady na predstavenia masiek Západnej Afriky

Anna A. HlaváčováRok vydania: 2007V tradičných náboženských predstavách Afriky duchovia zosobňujú prírodné sily a človek kontroluje, resp. usiluje sa kontrolovať duchov cez masky. Dielom ľudských rúk - maskou - sa africký človek pokúša materializovať, uchopiť a ovládnuť prírodný jav, ktorý ho presahuje. Anna A. Hlaváčová vo svojej knihe argumentuje proti európskemu redukovaniu afrických masiek na výtvarný objekt a interpretuje ich rôznorodé funkcie na základe osobných skúseností. Kniha je plodom autorkinho niekoľkoročného študijného pobytu na území Nigérie a dôkladného zoznámenia sa s prostredím, kde sa napriek dlhotrvajúcim politickým a náboženským konfliktom zachovala značná časť tradície v oblasti umenia i náboženských predstáv jednotlivých afrických etník. Úryvok z knihy:„Ludické správanie je znakom duševnej pružnosti, a keďže pružnosť predpokladá schopnosť odstupu od problému, považujem ju za znak ľudskej zrelosti. V Západnej Afrike som sa stretla s hravosťou, ktorej prejavy a postupné miznutie v európskej civilizácii zaznamenáva Johan Huizinga v diele Homo ludens, kde sa pokúša nastoliť definíciu človeka práve na základe hravosti. Ludický princíp sa však prejavuje nielen v podobných, ľahko opísateľných situáciách, ale v celom komplexnom jave predstavení masiek. Mnohé africké spoločenstvá majú v tomto fenoméne všetko, celý svoj kultúrny kód. Domnievam sa, že Európan, ktorý s ním neprišiel do styku, si nevie predstaviť jeho rozsah. Predstavenia masiek sú určitým druhom sakrálnej architektúry – plnia úlohu chrámu, knižnice, ošetrovne a stánku umenia. No spoločnostiam masiek okrem týchto vznešených činností prislúcha aj vynášať rozsudky a vykonávať tresty. Moc spoločností masiek vyplýva z poznania – či aspoň z presvedčenia, že v tradičnom spoločenstve vlastného etnika práve masky majú najvyššiu schopnosť rozlišovať dobro a zlo. Z tejto moci však vyplývajú aj riziká – tým väčšie, že etniká navzájom nespája nijaký posvätný text, na ktorý by sa bolo možno odvolať, hoci charakter ich poznania má len obmedzenú environmentálnu platnosť.“

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy