WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Akcie

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Parížska mierová zmluva z roku 1947

Parížska mierová zmluva z roku 1947

Ignác RomsicsRok vydania: 2008Parížska mierová zmluva z roku 1947 až na jednu malú zmenu obnovila maďarské hranice spred roka 1938, ako boli stanovené v trianonskej mierovej zmluve z roku 1920. Zmena sa týkala slovensko-maďarskej hranice pod Bratislavou. Maďarsko muselo na tomto území odstúpiť Československu ďalšie tri obce – Jarovce, Rusovce a Čunovo. Známy maďarský historik Ignác Romsics sa vo svojej knihe venuje maďarským strategickým cieľom v období 2. svetovej vojny, vzťahu Maďarska so susednými štátmi, ako aj diplomatickým snahám, vyvíjaným v Moskve, Washingtone, Londýne a Paríži. Jeho zámerom je zrekonštruovať mimoriadne komplexný rozhodovací proces od začiatkov až po jeho zavŕšenie podpísaním parížskej mierovej zmluvy. Pritom sa opiera o dostupnú maďarskú a zahraničnú odbornú literatúru, ako aj o nové doteraz nespracované pramene.   Ďalší titul od autora v Kalligrame: Trianonská mierová zmluva (2006) Úryvok z knihy: "Maďarská zahraničná politika bola počas druhej svetovej vojny zameraná na čo najúplnejšie znovuzískanie území, o ktoré Maďarsko prišlo podpísaním Trianonskej mierovej zmluvy v roku 1920. V rokoch 1938 až 1941 zožalo toto úsilie čiastočný úspech. Počas tri aj pol roka sa územie maďarského štátu v štyroch etapách rozšírilo z 93 000 km2 na 171 000 km2 a počet obyvateľov vzrástol z 9 300 000 na 14 600 000. Ako prvé sa na jeseň 1938 uskutočnilo znovupripojenie južného pásma severných území priznaných Československu v roku 1920. Základom pre ich znovupripojenie sa stala Mníchovská dohoda podpísaná 29. septembra 1938 Nemeckom, Talianskom, Veľkou Britániou a Francúzskom, ktorej klauzula nariaďovala, že maďarská a československá vláda sa do troch mesiacov musia dohodnúť v sporných otázkach týkajúcich sa maďarskej menšiny. Maďarsko-československé rokovania sa začali 9. októbra 1938 v Komárne. Keďže sa na nich nepodarilo uzavrieť dohodu a Veľká Británia s Francúzskom vyjadrili svoj nezáujem o záležitosť, prišiel rad na nemecko-taliansku arbitráž. V zmysle rozhodnutia prijatého 2. novembra 1938 vo Viedni (prvá viedenská arbitráž) bolo Maďarsku vrátené územie s rozlohou 11 927 km2 a počtom obyvateľov 1 060 000."
Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy)

Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy)

Pavol RankovRok vydania: 2008Prvý román slovenského spisovateľa Pavla Rankova. Historický príbeh z obdobia rokov 1938 až 1968 je príbehom troch kamarátov, bojujúcich o lásku jednej ženy. Ich individuálne osudy sa stanú vratkými člnkami v divokej búrke dejinných udalostí: Mníchov, viedenská arbitráž, druhá svetová vojna, protižidovské zákony, nemecká okupácia a príchod sovietskych vojsk na konci vojny, povojnové vysídľovanie obyvateľstva, komunistický prevrat vo februári 1948, politické procesy päťdesiatych rokov, pokus o reformy a následná sovietska okupácia v auguste 1968. "Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy)" je román o láske, pokiaľ ju vyššia moc povolila.   Ohlasy: Rankovove prózy sú dôkazom toho, že dobré rozprávanie akosi navzdory kríze príbehov pokračuje: súčasne dokazujú, že môže byť aj nesmierne príťažlivé, môže oslovovať súčasníkov, obsahovať filozofické tajomstvo, ba – čo je na naše provinčné pomery nezvyčajné – môže byť aj mondénne. (Adam Bžoch) Hľadanie námetu sa stalo akoby hybnou silou Rankovovho spisovateľstva – rozpráva príbehy, ktoré sa rozbiehajú do sveta, aby tam našli svoju pointu. Rankovove texty sú najsilnejšie práve na tých miestach, kde autor nežiada od seba nič iné, ako byť rozprávačom „toho, čo sa stalo". Čitateľ je svedkom pokusu o renesanciu príbehu, rozprávačstva. (Peter Darovec)"Peter Rónai, Jan Bízek a Gabriel Rosenberg – to sú naše životy, konkrétnejšie: životy našich rodičov a starých rodičov. Pavol Rankov rekapituluje a vzdáva hold. Nekritizuje, na to má svojich hrdinov priveľmi (a vlastne oprávnene) rád." (Zuzana Mojžišová, Týždeň 43/2008) Úryvok z knihy: "Na konci tridsiatych rokov dvadsiateho storočia sa len zopár ma− lých miest v Československej republike mohlo pochváliť vlast− ným kúpaliskom. Levice k nim patrili. Keďže prvý september 1938 bol slnečný deň, boli na kúpalisku takmer všetci. Dospelí s deťmi i bez detí, mládež aj starci, Le− vičania aj ľudia z okolitých dedín, Maďari, Slováci, Česi, Židia, Cigáni, rodina Nemca Barthela aj Bulhara Rankova. Boli tu de− mokrati, liberáli, konzervatívci, monarchisti, socialisti, naciona− listi, komunisti aj fašisti. Len anarchista Varga bol v Španielsku. Na kúpalisku nechýbali ani Peter, Honza a Gabriel. S očami pri− žmúrenými proti lúčom popoludňajšieho slnka sedeli na betóno− vom múriku a hompáľali nohami. Občas vypľuli hustú slinu, aká sa tvorí vo vysušených ústach. Tešili sa z voľného popoludnia prvé− ho dňa školského roku, keď ešte nedostali domáce úlohy, a obdi− vovali spolužiačku Máriu Belajovú. Malá krásavica sedela s ro− dičmi a mladším bratom Jurkom neďaleko od nich. Dievča mávalo zvyčajne vlasy zviazané do mocného copu, ktorý pripomínal konský chvost, ale teraz sa mu v hustých prameňoch voľne sušili. – Vlasy barvy lúčneho medu, – skonštatoval Honza. Honza občas čítaval zamilované romániky, ktoré si kupovala jeho sestra. Naposledy to bol príbeh s názvom Záchvěvy srdcí. Peter s Gabrielom sa už zmierili s tým, že si ich kamarát od spiso− vateľov požičiava prirovnania, ktorými potom opisuje Máriinu krá− su. Oni sami by to tak výstižne nevedeli povedať. Mária vybrala z vrecúška slivku a dlhými prstami si ju vložila do úst. – Má nádherné pery, – vzdychol Gabriel. – Tmavorudé... ruděčervené, – hľadal správne slová Honza. – Nem piros, vörös, – zahundral Peter. Ako dievčina prežúvala, pleť na jej lícach sa napínala a uvoľňo− vala. Potom nabrala vzduch, privrela oči a prudko vypľula kôst− ku. Tá preletela asi metrovú vzdialenosť a pristála na temene hla− vy jej brata. – Mara, hnusná marha! – vykríkol Jurko a hodil kôstku do Márie. Mama Belajová ani nezdvihla hlavu od háčkovania, len pokoj− ne povedala: – Ale deti, buďte na seba dobré. – Lebo vás vyplieskam po riti, – dodal otec. Peter, Honza a Gabriel boli zamilovaní. A bolo im jasné, že Má− riu môže napokon získať len jeden. – Nemôžeme o ňu bojovať súčasne, – vysvetľoval Honza. – Vie, že sme kamarádi, a pomyslí si, že si z nej tropíme žerty. – Butaság! Ako ty môžeš vedieť, čo si ona pomyslí, – odporo− val Peter. – Honzík má pravdu. Keď sa okolo nej budeme krútiť všetci traja, nezaľúbi sa ani do jedného. Kde sa dvaja bijú, tretí vyhráva. Ale kde sa traja bijú, každý prehráva, – mudroval Gabriel. – Tak pojďme jako v škole, podľa abecedy, – navrhol Honza, – Bízek Jan, Rónai Peter, Rosenberg Gabriel. Budem mať rok času, aby som si Máriu získal. Keď sa mi to nepodarí, nastúpi Peter... – Nem, nem, – protestoval Peter, – podľa abecedy určite nie. Musíme zvoliť spravodlivý spôsob, však Gábor?! – Nie som Gábor! Už som ti to povedal stokrát, – hneval sa Gabriel. – Bocsánat, – ospravedlňoval sa Peter. – Skúste chvíľu nemyslieť na seba, ale na ňu, – začal pokojne Gabriel. – Mladé dievča potrebuje zrelého muža... – A to si akože ty?! – hneval sa Peter. – Som z vás najstarší, – trval na svojom Gabriel."
Jeden svet

Jeden svet Vzájomné pôsobenie medzi vedou a teológiou

John PolkinghorneRok vydania: 2008V spoločnosti prevláda názor, že veda a náboženstvo sa zakladajú na odlišných princípoch a stoja zákonite proti sebe. Táto kniha argumentuje v prospech ich vzájomného prepojenia. Autorom je rev. Dr. John Polkinghorne, významný teoretik v oblasti matematickej fyziky, bývalý profesor v Cambridge a anglikánsky kňaz. Preslávil ho jeho prístup k teológii ako k prírodnej vede, ktorým podnietil mnohých fyzikov a teológov k hľadaniu vzťahu medzi vedou a náboženstvom. Čo obe oblasti podľa Polkinghorna spája, je skúmanie reality a to je zároveň aj jeho východiskovou tézou.   Úryvok z knihy:"Mnohé z rozpačitých pocitov súvisiacich so vzájomným vzťa− hom vedy a teológie historicky vyrastajú z kritického postoja osvie− tenstva. V istých ohľadoch, významných pre náš život, žijeme dnes v poosvietenskom veku (stručne sa o tom zmieňujem v 1. kapito− le). Súčasťou „prehodnotenia hodnôt“ spojeného s prechodom k modernému svetu boli aj odlišné výklady samotnej vedeckej me− tódy. Vedec aktívny vo svojom odbore máva často pocit, že veľké postavy filozofie vedy 20. storočia mali tendenciu zmocniť sa jed− ného aspektu zložitého komplexu vedy a potom ho tak nadhodno− tiť, až sa stratila vyváženosť celkového pohľadu. Ako to už býva, najlepšia je zlatá stredná cesta. V tomto prípade to znamená za− ujať obozretný postoj kritického realizmu. Prehľad problémov, ktoré s tým súvisia, podávam v 2. kapitole. Je pre mňa povzbudzujúce, že W. H. Newton−Smith dospel, zdá sa, vo svojich profesionál− nych úvahách v práci The Rationality of Science (Racionalita vedy) k podobnému záveru. Vedcov niekedy treba presviedčať, že teológia je racionálna čin− nosť, že existujú javy, ktoré sú predmetom jej skúmania, a že má vlastné kritériá, ktorými by sa pri tomto skúmaní riadi. Tento po− hľad na problematiku sa pokúšam prezentovať v 3. kapitole. Pravda, môžem poukázať iba na niekoľko momentov, ktoré, dúfam, dokážu čeliť neopodstatnenému podozreniu, že celý teologický diskurz je jedným nepodloženým tvrdením. V skutočnosti sa v náboženskej skúsenosti stretávame s čímsi, čo si vyžaduje skúmanie a vysvetlenie. Píšem ako kresťan, vlastne ako anglikán, no táto kapitola sa nesie prevažne vo všeobecnom duchu. V dôsledku toho kladiem väčší dôraz na osobnú skúsenosť než na historické hodnotenie, ktoré by som pri písaní apológie do svojho diela zahrnul. Túto metódu som použil v inej svojej práci (The Way The World Is; Spôsob existencie sveta). Po preskúmaní základov sa v 4. kapitole začínam venovať hlav− nej téme knihy. Opisujem v nej pohľad súčasnej vedy na svet a na príkladoch ukazujem, prečo poriadok, štruktúra a schopnosť ďalšie− ho vývoja, ktoré veda vo svojom skúmaní odhalila, vzbudili v mnohých vedcoch pocit, že „svet má v sebe čosi viac, než len to, čo sa ponúka nášmu zraku“. Zdá sa, že veda nastoľuje otázky, ktoré presahujú jej vlastnú schopnosť odpovedať na ne. V 5. kapitole ďa− lej rozoberám tri spôsoby vzájomného pôsobenia medzi vedou a teológiou. Rozvíjam tu aj obranu prirodzenej teológie, ktorá má v súčasnosti mnoho stúpencov v radoch vedcov, konfrontovaných s pozoruhodným svetom – predmetom ich skúmania."
Gazprom

Gazprom Ruská zbraň

Valerij PaňuškinRok vydania: 2008Gazprom je najväčší svetový producent zemného plynu. Firma má v Rusku postavenie štátu v štáte: okrem plynovodov vlastní aj médiá, banky a letecké spoločnosti. „Mnohí žurnalisti sa neodvažujú písať o Gazprome kriticky, lebo sa obávajú zastrašovania. To je tá pre Rusko tak typická samocenzúra,“ komentuje spoluautor knihy, nezávislý novinár Valerij Paňuškin spoločenský vplyv plynového mamuta. Keď sa Vladimír Putin stal ruským prezidentom, vymenoval svojho kamaráta Alexeja Millera za šéfa Gazpromu. Putinov dôverník Dmitrij Medvedev je predsedom predstavenstva Gazpromu a 2. marca 2008 sa má stať novým ruským prezidentom. Pri presadzovaní politických plánov Putin využíva energetickú závislosť bývalých sovietskych, ale aj západoeurópskych krajín a potrubiami takto často preteká ideológia najhrubšieho zrna. Autori v knihe ponúkajú precízny pohľad do histórie a štruktúr plynového gigantu. Súčasne odhaľujú mafiánske praktiky ruského obchodu s plynom a upozorňujú na ich hrozivé dôsledky pre budúcnosť. Kniha je nielen pútavé a faktami nabité rozprávanie o obchode s plynom, ale aj o dejinách moderného ruského štátu.   „Napínavá reportáž s historickými pohľadmi späť, ktorá zaujme nielen vďaka živému štýlu. Autori kladú dôraz na to, aby zúčtovali so zaužívanými klišé o tomto molochu.“ (Neue Züricher Zeitung, 30.1.2008)„Ako politicko-kriminálny thiller sa zase číta kapitola o prepletenci záujmov ruských a ukrajinských politických a kriminálnych špičiek okolo dodávok plynu na Ukrajinu. Čo je osobitne aktuálna téma aj pre občana Slovenska a väčšinu Európanov, vzhľadom na opakované zastavovanie dodávok ruského plynu na Ukrajinu a následný pokles jeho dodávok aj do krajín EÚ.“ (Karol Hirman, eTrend, 10.3.2008) Úryvok z knihy: "Bez výnimky všetci Európania sa boja ruského plynu a uvádzajú cifry, ktoré sú pre nich hrôzostrašné – napríklad Fínsko je stopercentne závislé od dovozu z Gazpromu, Rakúsko na 75 %, Nemecko na 45 %. Je to čudné, ale plynu sa boja aj v Rusku, pričom dokonca v samom Gazprome. Veteráni korporácie tvrdia, že ťažba plynu sa u nich vždy považovala za najťažšiu, najnevďačnejšiu vec – v porovnaní s ktorýmkoľvek iným biznisom. Gazprom sa preto vždy usiloval neobmedzovať svoju činnosť iba na plyn, ale naopak, ustavične ho väčšmi a väčšmi rozširoval. Jeho plynom sú teraz ovenčené aj futbalové kluby, aj elektroenergetické podniky, aj noviny, aj televízne stanice, aj dôchodkové fondy, aj poisťovne, aj banky, aj letecké spoločnosti."
Dawkinsov boh

Dawkinsov boh Gény, mémy a zmysel života

Alister McGrathRok vydania: 2008 Kniha je odpoveďou Richardovi Dawkinsovi, autorovi mimoriadne populárnych prác o vede (Sebecký gén, Slepý hodinár) a asi najznámejšiemu ateistovi na svete. Dawkins sa preslávil kontroverznými názormi na náboženstvo a autor knihy sa pustil do otvorenej polemiky s niektorými jeho tézami: konflikt medzi vedou a náboženstvom, teória evolúcie z pohľadu „sebeckého génu“ či úloha vedy pri vysvetľovaní sveta. Autor predkladá argumenty, pomocou ktorých odhaľuje neopodstatnenosť Dawkinsových téz. Navyše, diskusia je vedená štýlom, z ktorého môže mať pôžitok každý – a nemusí byť doma ani vo vede, ani v teológii. Úryvok z knihy: "Po prvý raz som sa s dielom Richarda Dawkinsa stretol v roku 1977, keď som čítal jeho prvú väčšiu knihu The Selfish Gene (Sebecký gén). V tom čase som dokončoval výskum v rámci doktorantúry na Katedre biochémie Oxfordskej univerzity pod žičlivým vedením profesora sira Georgea Raddu, ktorý sa pripravoval na funkciu výkonného riaditeľa Rady pre medicínsky výskum. Pokúšal som sa prísť na to, vďaka čomu biologické membrány fungujú tak úspešne a rozpracúval som nové fyzikálne metódy na výskum ich činnosti. Hoci to bolo ešte niekoľko rokov predtým, ako sa The Selfish Gene (Sebecký gén) stal kultovou knihou, akou je dnes, nebolo pochýb, že ide o úžasné dielo. Obdivoval som, ako Dawkins báječne narába so slovom, ako jasne a zrozumiteľne vysvetľuje zásadné vedecké myšlienky – a často veľmi náročné. Bol to populárno-vedecký spis v tom najlepšom zmysle slova. Nečudo, že New York Times knihu označili za „typ populárnej literatúry, ktorá v čitateľovi vzbudzuje pocit, že je génius“. Bolo to tiež niekoľko rokov pred tým, ako si Dawkins vyslúžil prezývku „Darwinov rotvajler“. Lenže už v prvej práci sa dali rozpoznať stopy výrazne protináboženskej polemiky. Keď som bol stredoškolákom, podobne ako Dawkins som bol presvedčený, že podmienkou práce v prírodných vedách je ateistický pohľad na svet. Ale nič viac. Prirodzene ma zaujímalo, aký typ argumentov Dawkins uvádza na podporu tejto zaujímavej myšlienky. Čo som našiel, však nebolo ktovieako presvedčivé. Ponúkal niekoľko chaotických pokusov dodať zmysel myšlienke „viery“, vôbec sa však neusiloval vybudovať si pre svoje úvahy vhodnú analytickú a empirickú základňu. Uvedomil som si, aký som z toho zmätený, a vryl som si do pamäti, že raz napíšem zopár slov ako odpoveď."
Filozofi v meste

Filozofi v meste

Miroslav MarcelliRok vydania: 2008Známy slovenský filozof Miroslav Marcelli sa vo svojej novej knihe venuje filozofii ako mestskej záležitosti a vývin filozofického myslenia spája s vývinom mestského priestoru. Filozofické koncepcie mesta sa tu stávajú predpokladom pre bližšie určenie postojov, aké moderní ľudia zaujímajú k mestskému prostrediu, v ktorom žijú. "Kniha Miroslava Marcelliho je v našich kontextoch ojedinelá témou, ojedinelá spôsobom spracovania, a preto môže byť zaujímavá nielen pre filozofov, ale aj pre vedcov z rôznych umenovedných odborov, architektov, sociológov či politológov. A, samozrejme, pre čitateľa. Lebo pri čítaní si uvedomí, že aj filozofi podnety pre myslenie získavajú často z dôverne známeho prostredia." Peter Michalovič, SME 16.2.2008"Nepochybujem, že sledovanie paralelných filozofických príbehov a príbehov histórie fenoménu mesta prinesie čitateľom a čitateľkám tak z filozofickej obce, ako aj mimo nej pôsobivý intelektuálny a estetický zážitok." Etela Farkašová, Pravda 1.3.2008Úryvok z knihy: "Táto kniha teda hovorí o tom, ako mesto vstupovalo do filozofovho myslenia, kládlo pred neho problémy, ktoré potom posúval do dimenzie pojmov, princípov, koncepcií a teórií, aby pre ne nachádzal riešenie. Hovorí o tom, ako sa tieto pojmové konštrukcie z času na čas do mestského prostredia vracajú, aby v nárazoch na konkrétnu realitu overovali svoju schopnosť byť interpretáciou sveta. Hovorí o tom, ako tieto konfrontácie občas pojmovým konštrukciám vystavujú kritické vysvedčenie, ktoré ich nezávisle od všetkých teoretických diskusií pripravuje o dôveryhodnosť. A hovorí aj o tom, ako sa z kritických konfrontácií poriadku ideí a poriadku mesta rodia pokusy o nové filozofické postoje k svetu. (...) Táto kniha sa teda pokúsi odôvodniť presvedčenie, že k mestu patrí nielen filozof, ale aj filozofia. Ako na jednej z ďalších stránok zaznie, filozofia je mestská záležitosť. Dokonca aj vtedy, keď sa filozofia celkom programovo z mesta vzďaľuje, aby sa vrátila do lona vznešenej prírody, aby stúpala k nebeským výšinám alebo aby sa vnárala do duše indivídua, ešte aj vtedy v sebe nesie znamenia, ktoré prezrádzajú jej urbánny pôvod a charakter. Miesto, kde sa moderný filozofický diskurz zrodil, komunikačné prostredie, ktoré implicitne predpokladá, prijatie a rozvinutie tohto diskurzu v kritikách a interpretáciách, to všetko nás privádza do mesta."
Snežný človek

Snežný človek

David AlbahariRok vydania: 2001Trojica románov, ktorých spoločným menovateľom je osud emigranta. V jednotlivých príbehoch sa autorovi podarilo evokovať skepsu i nádej, spoločnú pre celé pokolenie utečencov z rozpadajúcej sa Juhoslávie.
Dejiny mafie

Dejiny mafie od jej vzniku po súčasnosť

Salvatore LupoRok vydania: 2001 Mafia robí obchody napriek tomu, že nie je obchodnou organizáciou. Rokuje s politikmi bez toho, aby bola politickou stranou. Supluje štát, aj keď ním nie je. Autor knihy, sicílsky historik Salvatore Lupo, ktorý patrí k najvýznamnejším odborníkom v oblasti dejín mafie, pútavým spôsobom vnáša svetlo do labyrintu súvislostí týkajúcich sa tejto najznámejšej zločineckej organizácie na svete. V knihe sleduje jej postavenie v chudobných oblastiach Talianska, jej expanziu do zámoria až po jej súčasné vzťahy s politikou a priemyslom.

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy