WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Anna A. Hlaváčová

Anna A. Hlaváčová študovala umenovedu na VŠMU, divadelnú réžiu v Paríži a v priebehu doktorandského štúdia afrikanistiku a antropológiu. V delte Nigeru tri roky skúmala predstavenia masiek, v Japonsku študovala vzťah masky Nó a zenových záhrad.

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Stránka: 1 / 1
1
Homo ludens africanus

Homo ludens africanus Alebo pohľady na predstavenia masiek Západnej Afriky

Anna A. HlaváčováRok vydania: 2007V tradičných náboženských predstavách Afriky duchovia zosobňujú prírodné sily a človek kontroluje, resp. usiluje sa kontrolovať duchov cez masky. Dielom ľudských rúk - maskou - sa africký človek pokúša materializovať, uchopiť a ovládnuť prírodný jav, ktorý ho presahuje. Anna A. Hlaváčová vo svojej knihe argumentuje proti európskemu redukovaniu afrických masiek na výtvarný objekt a interpretuje ich rôznorodé funkcie na základe osobných skúseností. Kniha je plodom autorkinho niekoľkoročného študijného pobytu na území Nigérie a dôkladného zoznámenia sa s prostredím, kde sa napriek dlhotrvajúcim politickým a náboženským konfliktom zachovala značná časť tradície v oblasti umenia i náboženských predstáv jednotlivých afrických etník. Úryvok z knihy:„Ludické správanie je znakom duševnej pružnosti, a keďže pružnosť predpokladá schopnosť odstupu od problému, považujem ju za znak ľudskej zrelosti. V Západnej Afrike som sa stretla s hravosťou, ktorej prejavy a postupné miznutie v európskej civilizácii zaznamenáva Johan Huizinga v diele Homo ludens, kde sa pokúša nastoliť definíciu človeka práve na základe hravosti. Ludický princíp sa však prejavuje nielen v podobných, ľahko opísateľných situáciách, ale v celom komplexnom jave predstavení masiek. Mnohé africké spoločenstvá majú v tomto fenoméne všetko, celý svoj kultúrny kód. Domnievam sa, že Európan, ktorý s ním neprišiel do styku, si nevie predstaviť jeho rozsah. Predstavenia masiek sú určitým druhom sakrálnej architektúry – plnia úlohu chrámu, knižnice, ošetrovne a stánku umenia. No spoločnostiam masiek okrem týchto vznešených činností prislúcha aj vynášať rozsudky a vykonávať tresty. Moc spoločností masiek vyplýva z poznania – či aspoň z presvedčenia, že v tradičnom spoločenstve vlastného etnika práve masky majú najvyššiu schopnosť rozlišovať dobro a zlo. Z tejto moci však vyplývajú aj riziká – tým väčšie, že etniká navzájom nespája nijaký posvätný text, na ktorý by sa bolo možno odvolať, hoci charakter ich poznania má len obmedzenú environmentálnu platnosť.“

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy