WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

autorov Kolektív

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Stránka: 1 / 3
123
New imagined communities

New imagined communities Identity making in eastern and south-eastern Europe

autorov KolektívRok vydania: 2010The present volume brings together a broad range of analyses focused on the process of identity-making in Central, Eastern and South-Eastern Europe. Identity is defined primarily in sociocultural and literary terms, but a number of articles also emphasise the political implications of the changing definitions of East-European identity in the current globalised world. The work follows in the footsteps of the project sponsored by the ICLA, entitled History of The Literary Cultures of East-Central Europe: Junctures and Disjunctures in the 19th and 20th Centuries (Benjamins 2004–2010). This partial continuity is an advantage for the discussion undertaken in this volume, which can build on earlier analyses, taking them in new directions.  The authors make a successful effort to build and justify theoretically and practically a cross-cultural regional history. Their essays place cultural phenomena in a broad sociocultural and political context, analysing issues of identity, politics of ethnicity, and cross-cultural interaction. The book fills an important gap in the treatment of East-Central literature and comparative study.     The volume ‘New Imagined Communities’, Identity Making in Eastern and South-Eastern Europe, edited by Libuša Vajdová and Róbert Gáfrik, is the proceedings from the international conference ‘New Imagined Communities’: Identity Build-up in Eastern and South-Eastern Europe organised by Institute of World Literature of Slovak Academy of Science (Ústav svetovej literatúry SAV), Bratislava, and ICLA Research Committee on Eastern and  South-Eastern Europe, and held on 14–15 May 2009, in Bratislava, Slovakia. The conference was attended by twenty-one scholars from all over Europe, including Belgium, Bulgaria, Croatia, the Czech Republic, Germany, Great Britain, Hungary, Macedonia, the Netherlands, Romania, Serbia, Slovenia, Slovakia, and Ukraine, who gathered to share the results of their recent research. The volume is a selection from the papers presented at the conference.
Autonómie v Európe

Autonómie v Európe Riešenia a výzvy

autorov KolektívRok vydania: 2015Autonomies in Europe: Solutions and Challenges – pod týmto názvom vyšla publikácia Výskumného ústavu národnej politiky v Maďarsku, ktorá je výsledkom medzinárodnej výskumnej spolupráce a obsahuje rozšírené príspevky z konferencie v roku 2013. V slovenčine vydávame preklad tejto publikácie, aby sme si názor na takú komplexnú a zaujímavú tému, akou je právo na sebaurčenie, neutvárali na základe spravodajských kanálov. Veď keby sme sa mali rozhodovať napr. podľa správ v televíznych novinách, nikdy by sme nenastúpili ani do lietadla či auta: pozitívne a úspešné príklady zostávajú práve vďaka svojej tichosti v úzadí. To platí aj o téme autonómie, ktorá je príliš zaujímavá a konštruktívna na to, aby sme ju nepovažovali za hodnú diskusie. Kniha chce svojím spôsobom prispieť k diskusiám, rozhovorom a úvahám a nastolené myšlienky predostrieť Slovákom aj v podobe otvorených otázok: Prečo by sa v Európe a vo vyspelom svete nemohlo hovoriť o kolektívnych právach? Prečo by sa uplatňovanie menšinových práv malo nepriaznivo dotknúť majoritnej spoločnosti – nie je to len hmlistá emócia bez konkrétneho problému? Máme územnú alebo inú autonómiu skutočne vnímať ako dezintegráciu – nejde skôr o jemné dolaďovanie integrácie? A v neposlednom rade – ako a v akej forme sa dá o týchto otázkach reálne diskutovať? (Z predslovu Istvána Kollaiho)
Deväť životov

Deväť životov Rozhovory o preklade a literárnom živote

autorov KolektívRok vydania: 2015Projekt tohto typu som v podstate od začiatku považovala za dôležitý a potrebný, možno o to viac, že mám v živej pamäti rozhovory s prekladateľmi publikované v zložitých 80. rokoch. Viacerí z nich medzi riadkami už vtedy všeličo prezradili…Už keď som prečítala prvý z dnes publikovaných dialógov, uvedomila som si význam rozprávaní, ktoré sprostredkúvajú konkrétne osobné príbehy prekladateľov s rôznymi peripetiami, úskaliami, vzopätiami i pádmi na ich životnej ceste. V predloženom výbere ide napospol o prekladateľov, ktorých aktivity sú spojené s druhou polovicou 20. storočia a ich výpovede sú zároveň sondami do rozličných literatúr a kultúr (anglofónnych – J. Vilikovský, J. Kot, J. Samcová, frankofónnych – M. Jurovská, nemecky písaných – L. Šimon, do ruskej – V. Hegerová) i do ďalších geograficky a mentalitou blízkych (J. Andričík, K. Wlachovský, E. Charous). Publikovanie rozhovorov považujem za príklad „oral history“ aplikovanej cez relevantné osobnosti slovenskej kultúry vo sfére prekladu a z knižky jasne vystupuje význam takéhoto prístupu. Ukazuje sa, že práve prostredníctvom rozprávania priamych účastníkov súdobého literárneho procesu si môžeme naplniť mnohé pojmy označujúce javy charakteristické pre slovenský kultúrny priestor druhej polovice 20. storočia (tzv. požičiavanie mien, rozličné podoby pôsobenia ideologického faktoru pri prekladoch „západnej“ i „ne-západnej“ literatúry a pod.).Čitateľskú príťažlivosť týchto textov nepovažujem za náhodnú, veď k veci sa vyjadrujú ľudia denne pracujúci so slovom, a tak vlastne dostávame – dnešným jazykom povedané – 2 v 1: jednak rozširovanie poznania  lovenskej kultúry, jednak paletu pestrofarebných osudov a príbehov. Mária Kusá
Piesok v presýpacích hodinách

Piesok v presýpacích hodinách Antológia poľskej literárnej eseje 20. storočia

autorov KolektívRok vydania: 2015Reprezentatívny výber z poľskej esejistiky dvadsiateho storočia zachytáva texty najvýznamnejších autorov, pričom v celej tematickej škále prezentuje základné spoločenské, historické či filozofické problémy tejto spoločnosti v búrlivých dobových premenách. V úvodnej časti sa majú čitatelia šancu oboznámiť s pálčivou otázkou národnej identity či vytvorenia národného štátu (Brzozowski, Boy Żeleński), vyrovnania sa s vojnovými stratami a traumou po kataklizme prvej svetovej vojny. Medzivojnové obdobie je v antológii zastúpené abstraktnejšou polohou – esejami o telesnosti, teóriách hlbinnej psychológie, kultúre nových komunikačných prostriedkov, filmovej estetike. Záverečná, ťažisková časť zahŕňa povojnové obdobie až po súčasnosť – roky socializmu aj podzemného zápasu so socializmom, do ktorého sa zapojili také významné osobnosti ako Leszek Kołakowski, Czesław Miłosz, Witold Gombrowicz či Stanisław Barańczak. Aktuálny stav poľskej spoločnosti mapujú súčasné silné tvorivé individuality ako Adam Michnik, Tadeusz Komendant či Michal Paweł Markowski. Hlboké tradície i novátorské tendencie poľského myslenia môžu byť pre nás bezpochyby inšpiratívnym podnetom i v takejto výberovej vzorke.
Divadlo SKRAT

Divadlo SKRAT Kryptotyp

autorov KolektívRok vydania: 2015Táto kniha má dve časti, ktoré možno stručne charakterizovať pojmami „práca“ a jej „výsledok“. V prvej časti ponúkajú autori vhľad do vlastnej metódy divadelnej tvorby založenej sčasti na performatívnom princípe „obnoveného správania“ , tak ako ho podrobne opísal americký režisér, divadelník a antropológ Richard Schechner. Autori – herci, performeri, ktorých spája dlhoročná spolupráca a priateľstvo, sa v spontánnych rozhovoroch vracajú k skúsenostiam a zážitkom, ktoré podvedome chápu ako kultúrne a existenciálne dôležité. Ich prerozprávaním, predvádzaním pred ostatnými si overujú mieru súhlasu a odmietania vlastných hodnôt a postojov, pričom akt porovnávania umožňuje prisúdiť týmto skúsenostiam nadindividuálnu platnosť, alebo aj nie. Druhou, nemenej dôležitou súčasťou práce je fikcionalizácia týchto aktov, ich zbavovanie číreho realizmu, opisnosti, záznamu, uplatňovaním stratégií typických pre literárnu tvorbu (hyperbolizácia, mystifikácia, zastieranie, zľahčovanie, subverzia apod.) už v stave zrodu. Keďže autori pracujú s rečovými prostriedkami – spontánne dialógy sa zvukovo zaznamenávajú a následne prepisujú –, a nie s písanou formou jazyka, všetky stratégie sa realizujú v okamihu modelovania dialógu. Svoju tvorbu preto chápu ako akýsi súčasný prejav dávnych „potulných rozprávačov príbehov“.
Udavačstvo

Udavačstvo

autorov KolektívRok vydania: 2015Táto kniha nie je veselým čítaním. Už jej názov vyvoláva asociácie, ktoré nemajú kladné znamienko. A predsa tému udavačstva treba reflektovať – nielen pre jej stálu aktuálnosť. Neviaže sa len na aktuálnosť. Neviaže sa len na nedávne totalitné režimy minulého storočia, hoci na ne predovšetkým. Aj preto je stále podstatnou súčasťou našej pamäti, ako dokumentujú texty tohto žánrovo pestrého, ale vnútorne konzistentného zborníka, v ktorom tému udavačstva reflektujú autori profesne, generačne, názorovo rôznorodí, Hľadajúci viaceré vrstvy tohto nadčasového fenoménu. Udavači, donášači, konfidenti, špehovia, fízli, denuncianti, informátori, tajní agenti, spolupracovníci ÚŠB, ŠtB, aj ich „nadriadení“. na ktorých archivovanie máme aj špeciálnu inštitúciu, nikdy nepredstavovali vzor správania, ale patria k dejinám ľudstva takisto ako hrdinovia, mučeníci, ktorí, naopak, vzory tvoria. Texty knihy reflektujú právnu aj morálnu dimenziu udavačstva, jeho politické, historické, psychologické, sociologické a iné súvislosti. Je dobre si ich čítať, ale najmä zamýšľať sa nad nimi. Sú totiž súčasťou našej individuálnej aj kolektívnej pamäti, hoci často ponornej, zamlčiavanej, lebo nehrdinskej. V neposlednom rade sú príspevkom k nášmu veľmi skromnému vyrovnávaniu sa s minulosťou. Aj s tou temnejšou. Je dobre, ak ju budú poznávať súčasníci, ale ostane autentickým dokumentom nedávnych čias aj pre našich potomkov.   Rudolf Chmel     Obsah: Miroslav Pollák: Namiesto úvodu: Ohováranie naše každodenné František Guldan: Večné odpočinutie daj im, Pane František Mikloško: Vojna tmy proti svetlu Fedor Gál:  Udavačstvo je, keď… Ľubomír Feldek: Poloniova smrť Pavel Vilikovský: Žalobaba žaluje Mikuláš Huba: Orwell po slovensky Tomáš Janovic: Smutné anekdoty Ján Grexa: Nadávanie na udávanie Grigorij Mesežnikov: Udavačstvo je proti slobode Pavel Holländer: Udavač v ríši práva Vlado Šimko: Udavači v našej západnej emigrácii Peter Krištúfek a Kornel Földvári: Donieslo sa mi to do uší Peter Kalmus: Udavačstvo a august 1968 Zuzana Szatmáry: Tretí jazyk Dušan Šimko: Sledovať, pozorovať a registrovať Miroslav Kusý: Chartisti a udavači Tomáš Zálešák: Paranoidná spoločnosť – udavačstvo a teror v totalitných systémoch Milan Žitný: Skazky a mýty o konfidentoch Ján Mičovský: Som udavač Daniel Pastirčák: Klamať verný pravde? Ivan Kamenec: Fenomén udavačstva v našich moderných dejinách Juraj Buzalka: Dedinskí udavači: odpúšťať a nezabudnúť Mikuláš Mušinka: Udavačstvo ako nevyhnutná súčasť totalitných režimov Fedor Vico: Kresby Alexander Bröstl: V levej tlame Peter Juščák: Spisovatelia zoznamov Miroslav Kocúr: Tridsať strieborných … Ľubomír Morbacher: Tiene minulosti Tomáš Ulej: Všetko, čo viem o udávaní a živote Stanislav Mičev: Pohnútky Anton Heretik: Udavačstvo (Poznámky psychológa) Samuel Abrahám: Udavači v diktatúre a v demokracii Robert Kirchhoff: Udavač podľa okolnosti Rudolf Dobiáš: Odhalenie „protištátnej“ organizácie František Pauliny: Biela vrana Jozef Leščinský: Biblia a fenomén udávania Kálmán Petőcz: Udavačstvo v neliberálnych demokraciách Martin Mojžiš: Nezradíš blížneho svojho Marián Leško: V čom spočíva naša nádej Zuzana Uličianska: Aj tých našich udávali Dorota Nvotová: Nafukovací policajt Ján Milčák: Strom richtára Verena František Neupauer: Happyend bezmocných Ľuba Lesná: Dôležitosť hlasného kriku Michal Kaščák: Tajný Udavač Jozef Hašto: Udavačstvo ako téma do diskusie … aj pre psychiatra ? Peter Zajac: Tajný slovenský sen Ladislav Snopko: Režim otupeného svedomia, ako dedičstvo Režimu zlého svedomia Valerij Kupka: Udať ? neudať ? udať ? neudať ? udať ? … Michala Lônčíková a Eduard Nižňanský: Nechceš byť udavačom? Z dejín každodennosti slovenského štátu   Martin Bútora: Taká zvláštna pracovná sobota
Ľudovít Štúr, štúdie a eseje

Ľudovít Štúr, štúdie a eseje

autorov KolektívRok vydania: 2015Dvesté výročie narodenia Ľudovíta Štúra je iste podnetom na reflexiu jeho odkazu, nad Štúrom dnes. Je predsa najuniverzálnejšou postavou našich dejín, ktorú pri akomkoľvek uvažovaní o slovenských dejinách nemožno obísť. Prítomný zborník sa pokúša o čiastkové sondy do viacerých oblastí, ktoré Štúr svojimi mnohostrannými aktivitami inicioval, formuloval a uskutočňoval. Je ďalším v rade zborníkov, pripravujúcich pôdu pre fundamentálne monografie a pre kritické vydania celého jeho diela, ktoré čaká na budúcich bádateľov.
Sondy

Sondy Interpretácie kľúčových diel slovenskej literatúry 20. storočia

autorov KolektívRok vydania: 2007V sondách do slovenskej literatúry dvadsiateho storočia čítajú Vladimír Barborík, René Bílik, Ján Gavura, Eva Jenčíková, Dana Kršáková, Jana Kuzmíková, Pavel Matejovič, Marcela Mikulová, Zora Prušková, Zoltán Rédey, Ľubica Somolayová, Milan Šútovec, Ivana Taranenková, Peter Zajac a Adela Žilková texty slovenskej literatúry dvadsiateho storočia od Pavla Országha-Hviezdoslava po Petra Pišťanka. Jednotlivé čítania majú povahu sond, a to v troch významoch tohto slova. Jednak ide o sondy do jednotlivých textov a ich tematického, topologického a tropologického tkaniva. Okrem toho však ide aj o sondy do toho, v čom z doterajšieho výskumu možno pokračovať, na čo možno nadviazať, čo treba zrevidovať a čo treba založiť do literárnovedného archívu ako doklad dnes už neplatného dobového vnímania a nazerania na literatúru. V neposlednom rade ide však aj o sondy v zmysle archeológie literárnej a kultúrnej pamäti dvadsiateho storočia, ktorá pomáha určovať, čo sa v nej vrství, prevrstvuje, presúva, alebo celkom prevracia. Autorom šlo o živý vzťah k čítaným textom, preto volili individuálnu interpretačnú optiku. Spoločným momentom všetkých čítaní je presvedčenie, že literárnovedným cieľom je spoľahlivé, argumentované poznanie, založené na znalosti materiálu, predchádzajúceho výskumu a explicitnom používaní poznávacích nástrojov. V tomto zmysle chce byť toto čítanie textov kľúčových autorov slovenskej literatúry dvadsiateho storočia príspevkom k jej lepšiemu a primeranejšiemu poznaniu.
Myslenie o preklade na Slovensku

Myslenie o preklade na Slovensku

autorov KolektívRok vydania: 2015Žijeme vo svete, kde je preklad nevyhnutnosťou. Ak bol preklad kedysi užitočným, dnes sa k nám hrnie v množstvách, ktoré pomaly nedokážeme absorbovať. Niet miesta na Zemi, kde by nevstupoval ľuďom do života. Akoby sa znásoboval a diferencoval rovnakou mierou, akou sa svet zmenšuje. Slovenská kultúra sa s tým našťastie nemusí vyrovnávať. Preklad bol jedným z významných spôsobov jej existencie od vekov. Až do takej miery, že niektorí bádatelia ho považujú za súčasť národnej identity. Poznáme ho však? Vieme, ako sa na Slovensku vyvíjal? Vieme, kto ho formoval? V zahraničí je známych zopár mien slovenských translatológov a prekladateľov ako napríklad Anton Popovič. Poznáme ich však my sami? Vieme, ako sa v nich spájalo praktické prekladanie s uvažovaním o preklade? To je dôvod, pre ktorý vydávame túto knihu ‒ aby sme slovenských odborníkov na preklad poznali a azda aj trochu popremýšľali nad tým, čo do prekladania vniesli, a ako svojím zovšeobecnením (teoretizovaním) pomáhali vytvoriť vysoké povedomie slovenského prekladateľského majstrovstva.
Citara svätých

Citara svätých Antológia zo slovenských prameňov cirkevných a duchovných piesní 16. - 18. storočia

autorov KolektívRok vydania: 2014Po prvýkrát má náš čitateľ možnosť zoznámiť sa s výberom cirkevnej a duchovnej poézie 16. – 18. storočia z protestantského okruhu v takej rozsiahlej podobe, ako ho predstavuje antológia. Editorka zozbierala známy i menej známy materiál z rukopisných i tlačených prameňov i starších edícií. Predstavuje čitateľovi pestrú paletu autorov i žánrov. Výber ponúka čitateľovi nevšedný zážitok. Veď aj s odstupom času sú otázky ľudského vnútra v dramatickom oblúku od momentu k večnosti rovnako pálčivé a aktuálne.
Spišské exody v 20. storočí

Spišské exody v 20. storočí

autorov KolektívRok vydania: 2015Odborná, no zároveň prístupne spracovaná publikácia o tragických udalostiach 20. storočia, ktoré formovali dnešný charakter regiónu Spiša. Pojem exody tu zahŕňa vyhnanstvá, monohopočetné odchody, násilné odsuny obyvateľstva, ale aj likvidácie, väznenia a vraždenia. Osobitne sa autori venujú týmto exodom: vysťahovanie za prácou do Ameriky, odchod Maďarov, vyhnanie Čechov, nútené práce v Hitlerovej Ríši, deportácie Židov, odvlečenie do gulagov, odsun karpatských Nemcov do Nemecka, likvidácia buržoázie, prenasledovanie Rusínov, likvidácia gréckokatolíckej cirkvi, likvidácia súkromných roľníkov, likvidácia kňazov všetkých konfesií, rehoľníkov a ich ochrancov, emigrácia po roku 1968, exody Rómov za prácou do cudziny.   Exody na Slovensku v 20. storočí nám opakovane dokazujú, že žiadna generácia nie je dokonalá, neomylná a imúnna voči pokušeniu ku kolektívnym a definitívnym riešeniam svojich problémov na úkor menšín. Pred každou generáciou stojí jednoduchá a ťažká úloha zároveň: nepodľahnúť týmto pokušeniam. Miroslav Pollák a Peter Švorc
Expresionizmus

Expresionizmus

autorov KolektívRok vydania: 2014Expresionizmus v slovenskej literatúre medzivojnového obdobia je kapitolou, ktorá dlhodobo čaká na svoje adekvátne prečítanie a zhodnotenie. Staršie i novšie pokusy o uchopenie tohto fenoménu nepriniesli také výsledky, ktoré by dali jednoznačnú a komplexnú odpoveď na prítomnosť, povahu a podobu expresionizmu v kontexte našej literatúry. Antológia, ktorú edične pripravila Dagmar Kročanová, ide na to z opačnej strany: vracia sa späť k literárnym textom, ktoré, koniec koncov, musia byť na začiatku akéhokoľvek výskumu v tejto oblasti. Predkladaná antológia teda neponúka závery a rozhrešenia, ale naopak, uvádza nás do širokého korpusu textov, ktoré zastrešuje pojmom expresionizmu. Textová časť antológie je rozčlenená na deväť tematických celkov, ktoré svojím výberom a špecifikáciou dobre reprezentujú problémové a hodnotové okruhy expresionizmu. Texty v jednotlivých blokoch sú radené chronologicky, vďaka čomu vidieť akými modifikáciami a vývinom prechádzali témy aj ich spracovanie a výraz od dvadsiatych cez tridsiate až k štyridsiatym rokom 20. storočia. Editorka tak vytvára akýsi model expresionistického „tridsaťročia“ (1918 – 1939 – 1945), v ktorom, na rozdiel od nemeckého literárneho expresionizmu, nie je dominantou poézia (tá je vyslovene okrajová), ale próza a dráma. S ohľadom na heterogénnu a extrémne diferencovanú podobu dobovej literatúry predstavuje expresionizmus jednu z viacerých tendencií, ktoré v rôznej intenzite, v rôznom pomere a rôznym spôsobom prispeli k inovácii, dynamizácii a modernizácii slovenskej literatúry po roku 1918.
V službe demokracie

V službe demokracie

autorov KolektívRok vydania: 2014Súbor 70 textov stredoeurópskych intelektuálov a 48  výtvarných diel vychádza pod názvom V službe demokracie ako pamätnica k sedemdesiatke Martina Bútoru.
Krátka próza druhej polovice 19. storočia

Krátka próza druhej polovice 19. storočia

autorov KolektívRok vydania: 2012Antológia Krátka próza druhej polovice 19. storočia predstavuje žáner krátkej prózy (poviedka, besednica, fejtón, kresba, črta, žánrový obrázok, humoreska), ako sa rozvíjal v slovenskej literatúre druhej polovice 19. storočia. Autori zaradených próz poväčšine (s výnimkou G. K. Zechentera-Laskomerského a M. Kuzkučína) za sebou nezanechali rozsiahlejšie dielo, mnohokrát sa dostali na okraj literárnohistorického záujmu, ich tvorba však v dobovom kontexte znamenala tematické a výrazové inovácie žánru, ktorý aktuálne prechádzal fázou prehodnocovania. Z hľadiska témy sa ako určujúci javí protiklad dediny a mesta, riešenie otázky nacionálnej identity (odrodilstvo verzus národovectvo), modernizácia života, vyhraňovanie sa tzv. malomestskej témy. Sledovanie žánru krátkej prózy v rozpätí piatich desaťročí ukazuje postupný presun hodnotových ťažísk v oblasti témy a postupné posilňovanie subjektivity v umeleckej výpovedi.    Žáner prózy bol od polovice 19. storočia významným priestorom pre realizáciu vývinových a poetologických zmien, ktoré sa diali v línii na prechode od romantizmu k realizmu a neskôr od realizmu k moderne. Nové žánrové vyhraňovanie sa súviselo s premenou vzťahu medzi objektom a subjektom, ako ho nastolila ideológia romantizmu a realizovala romantická poetika. Postupne sa zosilňovali pozícia a význam subjektu. Od päťdesiatych rokov 19. storočia stúpa tendencia k spoločenskej próze, ktorá stvárňuje prítomnú realitu a aktuálne fakty zo spoločenského života. Hoci stále bol záujem o historické žánre, autori už v takej šírke nereagovali na potrebu národného agitovania prostredníctvom historických tém. Novo sa formujúci žáner spoločenskej poviedky, so zvýraznenou funkciou fragmentu a detailu, rezignoval na monumentálnosť histórie a sústredil sa na prítomnosť. Jej príťažlivosť spočívala v tom, že naproti historickej nekonkrétnosti sa zamerala na výsek aktuálnej prítomnosti, ktorý zobrazila s jeho konkrétnymi faktami, živo a dynamicky. Keďže hlavným publikačným priestorom boli v tých časoch noviny a časopisy, krátke žánre prvotne vychádzali z prostredia žurnalistiky. Súčasne však presahovali do beletrie a posúvali ju do nových polôh. Povedané spolu s Oskárom Čepanom, "krátke formy prózy, najmä besednica, naznačili v tomto období jednu zo schodných ciest jej ďalšieho vývinu".
Sondy do slovenskej literatúry 19. storočia

Sondy do slovenskej literatúry 19. storočia

autorov KolektívRok vydania: 2011Čítanie textov kľúčových autorov slovenskej literatúry 19. storočia ukazuje, že ich možno vidieť novou, živou a otvorenou čitateľskou optikou. Zároveň poukazuje na to, že slovenská literatúra 19. storočia je vnútorne oveľa diferencovanejšia a vrstevnatejšia, než sa traduje. Texty slovenskej literatúry 19. storočia možno chápať aj ako proces, smerujúci od synkretizmu rozličných funkcií k literárnej, estetickej funkcii. Možno ju opísať ako cestu od obrodeneckého k modernému chápaniu kultúry a literatúry, od legitimizačnej a reprezentatívnej funkcie literatúry v procese tvorby moderného slovenského politického národa k nastoleniu jej estetickej a poetologickej svojbytnosti. V tomto zmysle možno hovoriť aj o premene normatívneho kánonu slovenskej literatúry 19. storočia na kánon otvorených, živých estetických hodnôt. Slovo sonda pritom zdôrazňuje povahu čítania ako dotyku s textom, neinvazívneho prieniku do jeho tematického, topologického a tropologického tkaniva a pokusu o nenormatívny pohľad na vybraných autorov a diela slovenskej literatúry 19. storočia.
Romantickí mesianisti

Romantickí mesianisti

autorov KolektívRok vydania: 2010Pomenovanie mesianizmus sa používa ako označenie pasívneho postoja, iracionálneho očakávania rýchlej nápravy neuspokojivého stavu sveta alebo civilizácie, štátu alebo národa prostredníctvom vyššieho zásahu spasiteľa. Považuje sa za druh utopického myslenia, spätého s konkrétnou historickou misiou. Jeho myšlienkové jadro spočíva vo viere v predurčenie, vyvolenie istého spoločenstva vo vzťahu k iným spoločenstvám. Za jeho typické prvky preto možno považovať presvedčenie o predestinácii a sebadefinovanie ako nositeľa dejinnej úlohy spasiteľa, záchrancu sveta, schopného priviesť ho k obrodeniu a regenerácii. Spása je pritom chápaná ako konečná záchrana človeka, a tým ako pars pro toto aj ľudstva, alebo ako prístup k večnej posmrtnej blaženosti. Radikálny zásah spasiteľa do chodu sveta má nastať náhle a jeho predpokladom je naplnenie času v limitnej situácii.   Výber zo slovenských romantických mesianistov, ktorý pripravila Ľubica Somolayová pod názvomRomantickí mesianisti, vychádza z výskumov literárneho historika Oskára Čepana, ktorý (re)konštruoval slovenský romantizmus ako vrstevnatú štruktúru, pričom jednu z jej línií nazval mesianizmom. Antológia prináša konkrétnu literárnu podobu mesianizmu priamio v básnických textoch Viliama Paulinyho-Tótha, Mikuláša Dohnányho, Jána Bottu, Petra Kellnera-Hostinského, Sama Bohdana Hroboňa, Michala Miloslava Hodžu a Janka Kráľa.
Slovník diel slovenskej literatúry 19. storočia

Slovník diel slovenskej literatúry 19. storočia

autorov KolektívRok vydania: 2009Slovník diel slovenskej literatúry 19. storočia pripravený kolektívom vedeckých pracovníkov  Ústavu slovenskej literatúry SAV je lexikografická literárnohistorická príručka, koncipovaná ako výberové kompendium k problematike slovenskej literatúry daného obdobia. Formou samostatných hesiel približuje vybrané diela slovenskej poézie a prózy vznikajúce v 19. storočí, hoci vo viacerých prípadoch došlo k ich reálnemu publikovaniu až hlboko v 20. storočí. Aj takéto objavovanie ponornej, pred zrakmi verejnosti dlhý čas skrytej línie slovenskej literatúry 19. storočia je dôkazom toho, že slovenská literatúra 19. storočia je vnútorne oveľa vrstevnatejšia, než ako to ukazovali jej staršie výklady a interpretácie. Umelecké smery a štýly 19. storočia – klasicizmus, preromantizmus, romantizmus, biedermeier, realizmus, parnasizmus, moderna – tu síce vystupujú cez jednotlivé literárne diela, v súhrne však slovník ponúka istým spôsobom hierarchizovaný obraz dejín slovenskej literatúry daného obdobia.
Podoby autobiografickej literatúry 19. storočia

Podoby autobiografickej literatúry 19. storočia

autorov KolektívRok vydania: 2012Slovenská literárna historiografia v súvislosti s bohatým korpusom autobiografickej literatúry 19. storočia dlhodobo zdôrazňovala jej dokumentárny a historický rozmer, pričom literárne vlastnosti jednotlivých textov reflektovala len okrajovo. Táto antológia má zámer pripomenúť vybrané autobiografické texty predovšetkým ako literárne diela. Okrem toho chce ukázať, ako sa v nich kryštalizujú a prezentujú kolektívna a individuálna identita a pamäť. Texty v predkladanom  výbere reprezentujú rôzne polohy autobiografického písania a typy využitia autobiografickosti v 19. storočí. Od tých, ktoré prostredníctvom autobiografickej skúsenosti potvrdzujú svoju príslušnosť k národnému kolektívu, resp. reflektujú svoje postavenie v ňom, až po tie, ktoré opatrne vypovedajú o rozporuplnosti jednotlivca a jeho existencie na prahu modernej doby. Zámerom editorky je tiež poukázať na premeny a funkcie autobiografickej literatúry 19. storočia. Okrem memoárov, ktoré majú oporu v historických udalostiach rokov meruôsmych a v kryštalizovaní kolektívnej identity, prináša výber z autorov, ktorí vychádzali z individuálnej skúsenosti a postavili ju do centra svojich prozaických prác (napr. E. M. Šoltésová, M. Kukučín, A. Škarvan). V antológii sa nachádzajú prózy publikované posledný raz v polovici 20. storočia (Rozpomienky J. M. Hurbana, Vlastný životopis J. Francisciho), resp. vychádzali zriedka (Vlastný životopis J. Záborského, Zápisky vojenského lekára A. Škarvana) alebo neboli publikované od svojho prvého vydania vôbec (Umierajúce dieťa E. M. Šoltésovej).
Dilemma

Dilemma Tri stredoeurópske varianty výstavy Ilony Németh

autorov KolektívRok vydania: 2013Trojjazyčná publikácia DILEMMA, ktorá vyšla vo vydavateľstve Kalligram koncom minulého roku, zachytáva rovnomennú putovnú výstavu (Budapešť, Košice, Brno) jednej z najvýznamnejších predstaviteliek súčasného výtvarného umenia v regióne strednej a východnej Európy, Ilony Németh.   Publikácia Dilemma približuje transnacionálny charakter umeleckej tvorby tejto autorky. Zostavovateľka, Edit András, predstavuje putovnú výstavu Ilony Németh ako celok, ale zároveň ukazuje, ako jednotlivé umelecké diela nadobúdali v kontextoch rôznych miest a kultúr rôzne významy. Texty a analýzy odborníkov z oblasti umenia sa striedajú s chronologickými naratívmi výstavy. Dilemma je zostavená tak, aby predstavovala protiváhu národnostných rozdielov a etnického nacionalizmu. Naopak, poukazuje na vzájomnú kultúrnu prepojenosť priestoru a zároveň na históriu, premeny a kultúrne interpretácie jednej putovnej výstavy.
Cestopisná a memoárová literatúra 16. - 18. storočia

Cestopisná a memoárová literatúra 16. - 18. storočia

autorov KolektívRok vydania: 2010Cestovanie v 16. a 18. storočí malo pre súvekého človeka viacero významov. Niekedy bolo poznávaním a dobrodružstvom spojeným so stretávaním sa s cudzími kultúrami. Tiež symbolicky znázorňovalo putovanie dočasným pozemským životom. Memoáre a cestopisy slovenských protestantov obsahujú obidve formy. Zápisky humanistického vzdelanca Jána Dernschwama, člena diplomatického sprievodu vyslaného panovníkom Ferdinandom I. k tureckému sultánovi Sulimanovi, približujú cudzie kraje a kultúru očami cestovateľa. Skúsenosti Štefana Pilárika st. zasa vychádzajú z vynúteného putovania, spojeného s útekom v období tureckých nájazdov. Tristný a primerane dobrodružný charakter majú aj cesty slovenských protestantov Štefana Fabrícia, Juraja Lániho, Jána Simonidesa, Tobiáša Masníka a Mateja Bahila. Ich cesta na galeje je dôsledkom prenasledovania protestantov v 17. – 18. storočí. Ich rozprávania obsiahli nielen ten vonkajší, ale aj vlastný vnútorný svet. Silnú výpovednú hodnotu majú aj memoárové zápisky Joachima Kalinku z Diária. Zachytávajú zložitý vnútorný proces, v ktorom sa človek vyrovnáva s psychickým nátlakom a týraním, a odhodlane sa usiluje voči nemu stáť.

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy