WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

autorov Kolektív

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Stránka: 1 / 7
1234567
Antológia filozofie mysle

Antológia filozofie mysle

autorov KolektívRok vydania: 2003Dvadsaťsedem štúdií zaradených do tohto zväzku predstavuje bohatý zdroj cenných informácií pre profesionálov z oblasti filozofie mysle (a kognitívnej vedy). Kniha je užitočná pre každého, koho zaujíma, ako a do akej miery sa v západnom filozofickom obraze človeka uplatňujú nové skúsenosti získané z pozícií niektorých odvetví súčasnej (prírodo)vedy, výpočtovej techniky a informačných technológií.
Autonómie v Európe

Autonómie v Európe Riešenia a výzvy

autorov KolektívRok vydania: 2015Autonomies in Europe: Solutions and Challenges – pod týmto názvom vyšla publikácia Výskumného ústavu národnej politiky v Maďarsku, ktorá je výsledkom medzinárodnej výskumnej spolupráce a obsahuje rozšírené príspevky z konferencie v roku 2013. V slovenčine vydávame preklad tejto publikácie, aby sme si názor na takú komplexnú a zaujímavú tému, akou je právo na sebaurčenie, neutvárali na základe spravodajských kanálov. Veď keby sme sa mali rozhodovať napr. podľa správ v televíznych novinách, nikdy by sme nenastúpili ani do lietadla či auta: pozitívne a úspešné príklady zostávajú práve vďaka svojej tichosti v úzadí. To platí aj o téme autonómie, ktorá je príliš zaujímavá a konštruktívna na to, aby sme ju nepovažovali za hodnú diskusie. Kniha chce svojím spôsobom prispieť k diskusiám, rozhovorom a úvahám a nastolené myšlienky predostrieť Slovákom aj v podobe otvorených otázok: Prečo by sa v Európe a vo vyspelom svete nemohlo hovoriť o kolektívnych právach? Prečo by sa uplatňovanie menšinových práv malo nepriaznivo dotknúť majoritnej spoločnosti – nie je to len hmlistá emócia bez konkrétneho problému? Máme územnú alebo inú autonómiu skutočne vnímať ako dezintegráciu – nejde skôr o jemné dolaďovanie integrácie? A v neposlednom rade – ako a v akej forme sa dá o týchto otázkach reálne diskutovať? (Z predslovu Istvána Kollaiho)
Bruselenie valašiek

Bruselenie valašiek Naša zahraničná politika po novom

autorov KolektívRok vydania: 2010„Cudzie nechceme, svoje si nedáme," vravievali naši predkovia, opierajúc sa pri tom o ostrý argument - sekerku s dlhým poriskom. Cudzie, svoje, naše, ich, oni, my... Miestom, kde sa to slovenské stretáva s európskou rozmanitosťou, je dnes symbolicky Brusel: občas to zaiskrí, občas sa podarí dobre zabrúsiť a občas ostane sekerka tupá. To preto, lebo aj bruselenie valašiek vyžaduje fortieľ. Držíte v ruke zvláštnu knihu. Je to kniha o zahraničnej politike, ale nenapísali ju ani diplomati ani analytici ministerstva zahraničných vecí. Autormi sú ľudia, ktorí sa jej venujú ako tvorcovia ideí a koncepcií, konzultanti, žurnalisti, poradcovia, občianski aktivisti, experti, pedagógovia. Niekedy ju dokonca ovplyvňujú výraznejšie než nejeden zamestnanec oficiálnych štruktúr. Vypestovali si schopnosť pracovať s faktami, majú vlohy na odhaľovanie súvislosti, citlivosť na vnímanie kontextov. A majú tiež schopnosť hľadieť na veci - najmä na slovenské a stredoeurópske záležitosti - z odstupu, či už preto, že viacerí z nich študovali na zahraničných univerzitách, pracujú v zahraničí alebo vďaka tomu, že pôsobia v medzinárodných tímoch. Je to publikácia napísaná ľuďmi ponovembrovej generácie, ktorí mali to šťastie profilovať sa v slobodných pomeroch a ktorí sú presvedčení o tom, že aj malé krajiny majú svoje miesto v budovaní dôležitých inštitúcií - pretože, ako to výstižne napísali, neplatí, že „my sme v EÚ a NATO"; ale platí, že „my sme EÚ a NATO". Únia ani Aliancia „neprežijú bez našej podpory a naopak: ak fungujú dobre, robia nás bohatšími a bezpečnejšími; umožňujú nám v zahraničnej politike „rúbať" oveľa vyššie, ako by inak štát našej veľkosti mohol". Svoje argumenty kladú na stôl korektne a uvážlivo, nie urážlivo. Nie sú to tvrdenia z dielne „reálpolitiky", no nie sú to ani postoje tvrdenia idealistov, ktorí by neprihliadali na mocenské faktory v zahraničnej politike. Definujú kľúčové záujmy Slovenska v jednotlivých oblastiach vychádzajúce z hodnotového prozápadného zakotvenia štátu a vzápätí navrhujú kroky, akými tieto záujmy napĺňať. Nerobia to doktrinárne či apodikticky ako majitelia jedinej pravdy - postupujú skôr dialogicky, ponúkajú svoj pohľad ako pozvanie do diskusie. Texty o „slovenskej zahraničnej politike po novom" by si mali prečítať všetci, kto v žurnalistike, v občianskom sektore, v ekonomike i kultúre alebo v pedagogicko-vzde-lávacej sfére. Nielen preto, že sa z nich v zhustenej a zrozumiteľnej podobe dozvedia o nesmierne zaujímavej a dôležitej oblasti, o zahraničnej politike, o ktorej sa na Slovensku vo všeobecnosti tak veľa nevie. Ale mohli by v knihe zalistovať aj preto, lebo zistia, že aj o komplikovaných otázkach sa dá rozprávať zrozumiteľne, a pritom nie povrchne. Vo svete neuveriteľne zahustenom udalosťami a informáciami nestačíme sledovať prudko sa meniaci vývoj: táto publikácia nám môže poslúžiť ako sprievodca.   Martin Bútora „Túto publikáciu vítam ako ojedinelý úkaz na slovenskej akademicko-expertnej scéne. Konštruktívnou formou, hoci bez ambície byť komplexným návodom pri formulovaní modernej strategickej vízie, nastoľuje najaktuálnejšie témy v danej oblasti. Mená autorov sú už v rámci slovenskej zahraničnopolitickej komunity etablovanou značkou a týmto svojím príspevkom ďalej potvrdzujú svoj odborný kredit."   Miroslav Lajčák, minister zahraničných vecí SR Nečakáme, že zahraničná politika bude mať na Slovensku široké publikum (tak ako ho nemá ani u našich susedov). Je to náročná, zdĺhavá, a pritom čoraz viac dynamická a komplexná disciplína, ťažko pasujúca do útržkovitej a krátkodobej pozornosti dnešnej doby. Jednako aj od kvality našej zahraničnej a bezpečnostnej politiky bude v dlhodobom ohľade záležať "osud krajiny". Aj preto sa spolu s mnohými priateľmi, odborníkmi a diplomatmi mladej generácie hlásime k potrebe túto podceňovanú sféru štátnej politiky na Slovensku ďalej rozvíjať, popularizovať a kultivovať. Na nasledujúcich stranách načrtávame ako by mohla vyzerať naša zahraničná politika pre ďalšie obdobie. Vychádzame pri tom z osobných postrehov a pracovných skúseností z niekoľkých rokov strávených v zahraničí, či už to bol Brusel, Bologna, Kyjev, Londýn, Oslo, Praha, Sarajevo, Stanford, Viedeň či Washington, kde sme mali možnosť pôsobiť alebo stále pôsobíme. Bez nároku na úplnosť ponúkame naše úvahy ako podnety do debaty o formovaní nových predstáv a vízií zahraničnej politiky pre post-integračné Slovensko.     O AUTOROCH   Jozef Bátora je docent na Ústave európskych štúdií a medzinárodných vzťahov, FSEV, Univerzity Komenského v Bratislave (www.iesir.sk). Predtým pôsobil ako vedecký pracovník na Inštitúte pre výskum európskej integrácie, Rakúskej akadémie vied vo Viedni (2006 – 2009), ako vedecký pracovník v Centre európskych štúdií ARENA na Univerzite v Oslo (2006) a ako hosťujúci výskumný pracovník v centre SCANCOR na Stanfordskej Univerzite (2003 – 2004). Získal PhD. v odbore politológia  na Univerzite v Oslo (2006), MPhil v odbore verejná správa  na Univerzite v Bergene (1999) a Bc. v odbore politológia  na Univerzite Komenského (1997). Monografia „Foreign Ministries and the Information Revolution: Going Virtual?“ mu vyšla v holandskom vydavateľstve Brill/Martinus Nijhoff (2008). Jeho vedecké články boli publikované okrem iného v Journal of European Public Policy, The Hague Journal of Diplomacy, Cambridge Review of International Affairs a West European Politics. Pôsobí aj ako externý poradca ministra zahraničných vecí SR. Karel Hirman je sekčný riaditeľ v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre. Študoval ťažbu uhľovodíkov na Inštitúte ropy a plynu v Moskve a Technickú univerzitu v Košicach. Pôsobil ako novinár (ČTK, Rádio Slobodná Európa, Trend), v zahraničnom obchode, na vonkajších vzťahoch SPP, bol členom predstavenstva Teplárne Košice. Otázkam energetiky a energetickej bezpečnosti v medzinárodnej politike sa aktívne venuje od druhej polovice 90. rokov hlavne v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (www.sfpa.sk). Okrem množstva článkov a blogov na danú tému je spoluautorom publikácií: Rusko na konci Jeľcinovej éry (IVO, 1999) a Ruské produktovody a střední Evropa (Eurolex Bohemia, 2003). Balázs Jarábik je riaditeľ regionálnej pobočky Pact, Inc v Kyjeve a zároveň pôsobí ako analytik španielskeho think tanku FRIDE (www.fride.org). Predtým viedol bieloruský program v Nadácii Pontis (2003 – 2006).  Študoval históriu, politológiu a ľudské práva na univerzitách v Bratislave (Univerzita Komenského), v Budapešti (ELTE) a v New Yorku (Columbia University). Pracoval ako poslanecký asistent a neskôr poradca Lászla Nagya (1996 – 1998), v slovenských nadáciách a v medzinárodných organizáciách (Freedom House, OBSE) ako konzultant, analytik a projektový manažér v Belehrade, Kyjeve, Minsku, a Taškente. Jana Kobzová vedie program pre Rusko a východnú Európu v londýnskej pobočke think tanku European Council on Foreign Relations (www.ecfr.eu). Je tiež konzultantkou pre Euclid Network, paneurópsku sieť lídrov tretieho sektora. Predtým pracovala ako koordinátorka bieloruského programu Nadácie Pontis v Bratislave (2006 – 2010). Dokončuje štúdium Ruska a Strednej Ázie na School of Slavonic and East European Studies (University College of London). Predtým vyštudovala politológiu na Univerzite Komenského v Bratislave a na Univerzite Mykolasa Romeria v litovskom Vilniuse. Na Slovensku publikuje články a príspevky o Bielorusku, východnej politike EÚ a rozvojovej pomoci. Milan Nič je rozvojový riaditeľ Nadácie Pontis a analytik viedenskej pobočky think tanku European Stability Initiative (www.esiweb.org). Predtým bol konzultantom Vysokého predstaviteľa v Bosne a Hercegovine Miroslava Lajčáka (2007 – 2009). Študoval medzinárodné vzťahy, politológiu a moderné dejiny na Karlovej univerzite v Prahe, CEU v Budapešti a pobočke americkej SAIS Johns Hopkins University v Bologni. Pracoval ako zahraničnopolitický redaktor Rádia Slobodná Európa (1995 – 2002), v Nadácii Pontis založil a viedol program občianskej diplomacie a rozvojových projektov (2002 – 2006). Je autor množstva článkov a blogov o medzinárodných otázkach, držiteľ Ceny doc. Karola Rybárika za zviditeľňovanie Slovenska pri demokratizácii Balkánu (2004) a externý poradca ministra zahraničných vecí SR. Tomáš Valášek je riaditeľom pre obrannú a zahraničnú politiku v londýnskom Centre pre európsku reformu (www.cer.org.uk). Zároveň je poradcom pre Skupinu expertov pod vedením Madeleine Albrightovej, ktorá píše novú strategickú koncepciu NATO. Takisto je externým poradcom ministra zahraničných vecí SR a členom dozornej rady Slovenskej atlantickej komisie. V minulosti bol zastupujúcim generálnym riaditeľom pre obrannú politiku a medzinárodné vzťahy na Ministerstve obrany SR (2006-2007). Pred pôsobením vo vláde založil a riadil bruselskú pobočku americkej výskumnej organizácie World Security Institute (2002 – 2006). Jeho články sa objavili v mnohých odborných časopisoch a novinách vrátane Wall Street Journal, Financial Times, Jane’s Defence Weekly a Defense News. 
Cestopisná a memoárová literatúra 16. - 18. storočia

Cestopisná a memoárová literatúra 16. - 18. storočia

autorov KolektívRok vydania: 2010Cestovanie v 16. a 18. storočí malo pre súvekého človeka viacero významov. Niekedy bolo poznávaním a dobrodružstvom spojeným so stretávaním sa s cudzími kultúrami. Tiež symbolicky znázorňovalo putovanie dočasným pozemským životom. Memoáre a cestopisy slovenských protestantov obsahujú obidve formy. Zápisky humanistického vzdelanca Jána Dernschwama, člena diplomatického sprievodu vyslaného panovníkom Ferdinandom I. k tureckému sultánovi Sulimanovi, približujú cudzie kraje a kultúru očami cestovateľa. Skúsenosti Štefana Pilárika st. zasa vychádzajú z vynúteného putovania, spojeného s útekom v období tureckých nájazdov. Tristný a primerane dobrodružný charakter majú aj cesty slovenských protestantov Štefana Fabrícia, Juraja Lániho, Jána Simonidesa, Tobiáša Masníka a Mateja Bahila. Ich cesta na galeje je dôsledkom prenasledovania protestantov v 17. – 18. storočí. Ich rozprávania obsiahli nielen ten vonkajší, ale aj vlastný vnútorný svet. Silnú výpovednú hodnotu majú aj memoárové zápisky Joachima Kalinku z Diária. Zachytávajú zložitý vnútorný proces, v ktorom sa človek vyrovnáva s psychickým nátlakom a týraním, a odhodlane sa usiluje voči nemu stáť.
Citara svätých

Citara svätých Antológia zo slovenských prameňov cirkevných a duchovných piesní 16. - 18. storočia

autorov KolektívRok vydania: 2014Po prvýkrát má náš čitateľ možnosť zoznámiť sa s výberom cirkevnej a duchovnej poézie 16. – 18. storočia z protestantského okruhu v takej rozsiahlej podobe, ako ho predstavuje antológia. Editorka zozbierala známy i menej známy materiál z rukopisných i tlačených prameňov i starších edícií. Predstavuje čitateľovi pestrú paletu autorov i žánrov. Výber ponúka čitateľovi nevšedný zážitok. Veď aj s odstupom času sú otázky ľudského vnútra v dramatickom oblúku od momentu k večnosti rovnako pálčivé a aktuálne.
Človek – demokracia – poznanie

Človek – demokracia – poznanie

autorov KolektívRok vydania: 2000Výber štúdií zo súčasnej chorvátskej filozofie, ktorý pripravil popredný chorvátsky filozof Lino Veljak, prináša ukážky toho, čo dnes jej tvorcovia poskytujú verejnosti a svetovej filozofii. Zborník prezentuje pluralizmus súčasnej chorvátskej filozofie; čitateľa upúta nielen odbornou úrovňou riešenia jednotlivých filozofických problémov, ale aj ich tematickou pestrosťou.
Dejiny etického myslenia

Dejiny etického myslenia V Európe a USA

autorov KolektívRok vydania: 2008Reprezentatívny zborník z dejín etiky prináša prehľad najvýznamnejších etických smerov, škôl, prúdov či orientácií v našom kultúrnom prostredí od antiky po súčasnosť, vrátane stredoeurópskeho regiónu. Hlavným zámerom publikácie je predstaviť európske a severoamerické etické myslenie ako celok. Prvý krát majú čitatelia na Slovensku možnosť získať ucelenú predstavu o tom, kto, kedy a akým spôsobom riešil morálne a etické otázky a čím prispel k rozvoju etického myslenia v našej kultúre.
Dejiny sociálneho a politického myslenia

Dejiny sociálneho a politického myslenia

autorov KolektívRok vydania: 2013Dlho očakávaná kolektívna publikácia Dejiny sociálneho a politického myslenia je určená nielen pre študentov humanitných odborov, ale tiež pre tých, ktorých zaujíma vývoj sociálno-politických ideí a prúdov od antiky po dnešok, nevynímajúc kontext čínskeho a islamského uvažovania o spoločnosti. V 46 kapitolách predstavujú jednotliví autori všeobecné charakteristiky myslenia určitých dejinných období, podrobnejšiu analýzu myslenia konkrétnych filozofov či významné ideové prúdy formujúce spôsob uvažovania o spoločnosti. Zjednocujúcim podtextom celej publikácie je hľadanie odpovedí na otázky Čo je spoločnosť? ; Prečo je dnes štát kľúčovou formou organizácie spoločnosti? ; Ako sa vykonáva moc v globalizujúcom sa svete? , ktoré sa v rámci postupného odhaľovania vývoja sociálno-politického myslenia a dejinných súvislostí čitateľovi vynárajú.

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy