WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Cesare Beccaria

Cesare Beccaria (1738 – 1794), právnik, filozof, ekonóm a literát, patrí k vrcholným predstaviteľom talianskeho osvietenstva. Narodil sa v Miláne v zámožnej aristokratickej rodine. Už na jezuitskom kolégiu v Parme sa prejavilo jeho nadanie pre vedy vyžadujúce presné, logické myslenie. Ako 20-ročný úspešne skončil štúdium práva na univerzite v Pavii. V Miláne sa stal členom skupiny mladých intelektuálov vedených bratmi Pietrom a Alessandrom Verriovcami, nadšenými propagátormi osvietenských ideí, prispel k založeniu Accademie dei Pugni a spolupracoval s časopisom Il Caffè, kde podľa vlastných slov „konvertoval na filozofiu“. Vrcholné dielo Cesareho Beccariu O zločinoch a trestoch (Dei delitti e delle pene) vzniklo ako výsledok diskusií v tomto prostredí v priebehu niekoľkých mesiacov. Prvýkrát vyšlo anonymne v Livorne v júli 1764 a hneď sa stretlo s bezprecedentným úspechom v celej Európe. Hoci bolo dané na Index zakázaných kníh (1766), s nadšením ho uvítali  francúzski osvietenci, najmä Voltaire. Beccaria vystupuje proti akejkoľvek forme tyranie, zasadzuje sa za zrušenie trestu smrti, za právo na slobodu a ľudskú dôstojnosť, propaguje vzdelanosť, ktorú považuje za najefektívnejšiu prevenciu zločinnosti. Jeho dielo podnietilo reformy právneho systému v mnohých krajinách a ovplyvnilo trestné právo moderných štátov.

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Stránka: 1 / 1
1
O zločinoch a trestoch

O zločinoch a trestoch

Cesare BeccariaRok vydania: 2009 O zločinoch a trestoch talianskeho osvieteneckého právnika a filozofa Cesare Beccariu je dielo útle rozsahom, ale o to väčšie svojím obsahom. Znamená začiatok dejín moderného trestného práva. Vzniklo v dobe, keď sa po celej vzdelanej Európe šírili idey osvietenstva – moderného pohľadu na spoločnosť, jej fungovanie  a postavenie človeka v nej. Na Beccariu mali veľký vplyv francúzski osvietenskí filozofi, najmä Rousseau a jeho spoločenská zmluva. Preto zločin chápe ako porušenie tejto zmluvy. Stále významnejšie sa začalo presadzovať  právo ľudí na rovnosť, na duchovnú a občiansku slobodu. To viedlo 25-ročného Beccariu nielen ku kritike vtedajších zákonov a praktík v súdnictve, ale, čo je vzhľadom na jeho mladý vek pozoruhodné, aj k úvahám a návrhom na reformu celého, v tom čase už zastaraného a absurdného právneho systému. O zločinoch a trestoch však nie je len mechanickým súhrnom nejakých poučiek či paragrafov predkladaných ako hotové tézy. Je to zamyslenie  nad celým systémom spoločnosti, úlohou štátu, mocou zákonodarnou i výkonnou a jej využívaním, resp. zneužívaním, ale predovšetkým nad vzťahom zločinu a trestu ako komplexným súborom problémov. Je to dielo osvieteného vzdelanca, ktorý sa na osi zločin – trest pohybuje vo filozofickej i praktickej rovine na základe prísne logických argumentov. A hoci so všetkými  jeho názormi nemusíme súhlasiť, iste nemožno poprieť, že mnohé z nich ani po 250 rokoch nestratili svoju aktuálnosť. Aj v tom teda spočíva výnimočnosť a nadčasovosť tohto diela. Beccaria energicky vystupoval za zrušenie aj dnes diskutovaného trestu smrti a zastával názor, že pre zločinca je väčším trestom dlhoročné zbavenie slobody. Ako odsúdeniahodné odmietal praktiky ako mučenie a tajné obvinenia. Bol proti tomu, aby majetní ľudia nosili pri sebe zbrane. Za účinné opatrenie proti zločinom považoval nie represiu, ale prevenciu. Skutočnú brzdu zločinnosti videl nie v tvrdosti trestu, ale v istote, že mu vinník neunikne. Kým niekomu nebola dokázaná vina, mal sa pokladať za nevinného. Požadoval jasné a aj pre ľud zrozumiteľné zákony garantujúce ich jednoznačný výklad. Propagoval znalosť zákonov zo strany občanov, tých občanov, ktorí sú si pred zákonmi rovní bez ohľadu na postavenie či majetok. Beccariov spis O zločinoch a trestoch sa hneď po vydaní rýchlo rozšíril po celom civilizovanom svete a doteraz bol preložený do vyše dvadsiatich jazykov, z toho do všetkých európskych. Je preto správne, že uzrel svetlo sveta aj v slovenskom preklade. Z hľadiska obsahu, štýlu i jazyka náročný text je veľkou výzvou pre prekladateľa a previerkou jeho schopností.   Tento preklad by som chcela venovať môjmu otcovi prof. Mikulášovi Pažitkovi, prvému profesorovi talianskej literatúry na Slovensku, prekladateľovi a neúnavnému šíriteľovi talianskej literatúry a kultúry.   O zločinoch a trestoch talianskeho osvieteneckého právnika a filozofa Cesare Beccariu je dielo útle rozsahom, ale o to väčšie svojím obsahom. Znamená začiatok dejín moderného trestného práva. Vzniklo v dobe, keď sa po celej vzdelanej Európe šírili idey osvietenstva – moderného pohľadu na spoločnosť, jej fungovanie  a postavenie človeka v nej. Na Beccariu mali veľký vplyv francúzski osvietenskí filozofi, najmä Rousseau a jeho spoločenská zmluva. Preto zločin chápe ako porušenie tejto zmluvy. Stále významnejšie sa začalo presadzovať  právo ľudí na rovnosť, na duchovnú a občiansku slobodu. To viedlo 25-ročného Beccariu nielen ku kritike vtedajších zákonov a praktík v súdnictve, ale, čo je vzhľadom na jeho mladý vek pozoruhodné, aj k úvahám a návrhom na reformu celého, v tom čase už zastaraného a absurdného právneho systému. O zločinoch a trestoch však nie je len mechanickým súhrnom nejakých poučiek či paragrafov predkladaných ako hotové tézy. Je to zamyslenie  nad celým systémom spoločnosti, úlohou štátu, mocou zákonodarnou i výkonnou a jej využívaním, resp. zneužívaním, ale predovšetkým nad vzťahom zločinu a trestu ako komplexným súborom problémov. Je to dielo osvieteného vzdelanca, ktorý sa na osi zločin – trest pohybuje vo filozofickej i praktickej rovine na základe prísne logických argumentov. A hoci so všetkými  jeho názormi nemusíme súhlasiť, iste nemožno poprieť, že mnohé z nich ani po 250 rokoch nestratili svoju aktuálnosť. Aj v tom teda spočíva výnimočnosť a nadčasovosť tohto diela.   Beccaria energicky vystupoval za zrušenie aj dnes diskutovaného trestu smrti a zastával názor, že pre zločinca je väčším trestom dlhoročné zbavenie slobody. Ako odsúdeniahodné odmietal praktiky ako mučenie a tajné obvinenia. Bol proti tomu, aby majetní ľudia nosili pri sebe zbrane. Za účinné opatrenie proti zločinom považoval nie represiu, ale prevenciu. Skutočnú brzdu zločinnosti videl nie v tvrdosti trestu, ale v istote, že mu vinník neunikne. Kým niekomu nebola dokázaná vina, mal sa pokladať za nevinného. Požadoval jasné a aj pre ľud zrozumiteľné zákony garantujúce ich jednoznačný výklad. Propagoval znalosť zákonov zo strany občanov, tých občanov, ktorí sú si pred zákonmi rovní bez ohľadu na postavenie či majetok. Beccariov spis O zločinoch a trestoch sa hneď po vydaní rýchlo rozšíril po celom civilizovanom svete a doteraz bol preložený do vyše dvadsiatich jazykov, z toho do všetkých európskych. Je preto správne, že uzrel svetlo sveta aj v slovenskom preklade. Z hľadiska obsahu, štýlu i jazyka náročný text je veľkou výzvou pre prekladateľa a previerkou jeho schopností.   Tento preklad by som chcela venovať môjmu otcovi prof. Mikulášovi Pažitkovi, prvému profesorovi talianskej literatúry na Slovensku, prekladateľovi a neúnavnému šíriteľovi talianskej literatúry a kultúry. Oľga Pažitková     „Keby niekto namietal, že doživotné otroctvo je rovnako bolestné, a preto rovnako kruté ako smrť, ja odpoviem, že ak zhrniem všetky nešťastné momenty otroctva, je iste ešte aj bolestnejšie, lenže tie momenty sú rozložené počas celého života, no smrť udrie celou silou v jednom okamihu. Výhodou trestu otroctva je práve to, že viac desí toho, kto ho vidí, než toho, kto ho znáša, pretože prvý skúma celý súhrn nešťastných momentov, ale druhého od prítomného nešťastia odpútava nešťastie budúce. Všetko zlo sa v predstavách znásobuje a kto trpí, nachádza prostriedky a útechu, aké nepoznajú a nevedia si predstaviť diváci, ktorí si namiesto zatvrdnutej mysle nešťastníka predstavujú vlastnú citlivosť.“   Cesare Beccaria    

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy