WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

John Polkinghorne

Dr. John Polkinghorne, významný teoretik v oblasti matematickej fyziky, bývalý profesor v Cambridge a anglikánsky kňaz. Preslávil ho jeho prístup k teológii ako k prírodnej vede, ktorým podnietil mnohých fyzikov a teológov k hľadaniu vzťahu medzi vedou a náboženstvom.

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Stránka: 1 / 1
1
Jeden svet

Jeden svet Vzájomné pôsobenie medzi vedou a teológiou

John PolkinghorneRok vydania: 2008V spoločnosti prevláda názor, že veda a náboženstvo sa zakladajú na odlišných princípoch a stoja zákonite proti sebe. Táto kniha argumentuje v prospech ich vzájomného prepojenia. Autorom je rev. Dr. John Polkinghorne, významný teoretik v oblasti matematickej fyziky, bývalý profesor v Cambridge a anglikánsky kňaz. Preslávil ho jeho prístup k teológii ako k prírodnej vede, ktorým podnietil mnohých fyzikov a teológov k hľadaniu vzťahu medzi vedou a náboženstvom. Čo obe oblasti podľa Polkinghorna spája, je skúmanie reality a to je zároveň aj jeho východiskovou tézou.   Úryvok z knihy:"Mnohé z rozpačitých pocitov súvisiacich so vzájomným vzťa− hom vedy a teológie historicky vyrastajú z kritického postoja osvie− tenstva. V istých ohľadoch, významných pre náš život, žijeme dnes v poosvietenskom veku (stručne sa o tom zmieňujem v 1. kapito− le). Súčasťou „prehodnotenia hodnôt“ spojeného s prechodom k modernému svetu boli aj odlišné výklady samotnej vedeckej me− tódy. Vedec aktívny vo svojom odbore máva často pocit, že veľké postavy filozofie vedy 20. storočia mali tendenciu zmocniť sa jed− ného aspektu zložitého komplexu vedy a potom ho tak nadhodno− tiť, až sa stratila vyváženosť celkového pohľadu. Ako to už býva, najlepšia je zlatá stredná cesta. V tomto prípade to znamená za− ujať obozretný postoj kritického realizmu. Prehľad problémov, ktoré s tým súvisia, podávam v 2. kapitole. Je pre mňa povzbudzujúce, že W. H. Newton−Smith dospel, zdá sa, vo svojich profesionál− nych úvahách v práci The Rationality of Science (Racionalita vedy) k podobnému záveru. Vedcov niekedy treba presviedčať, že teológia je racionálna čin− nosť, že existujú javy, ktoré sú predmetom jej skúmania, a že má vlastné kritériá, ktorými by sa pri tomto skúmaní riadi. Tento po− hľad na problematiku sa pokúšam prezentovať v 3. kapitole. Pravda, môžem poukázať iba na niekoľko momentov, ktoré, dúfam, dokážu čeliť neopodstatnenému podozreniu, že celý teologický diskurz je jedným nepodloženým tvrdením. V skutočnosti sa v náboženskej skúsenosti stretávame s čímsi, čo si vyžaduje skúmanie a vysvetlenie. Píšem ako kresťan, vlastne ako anglikán, no táto kapitola sa nesie prevažne vo všeobecnom duchu. V dôsledku toho kladiem väčší dôraz na osobnú skúsenosť než na historické hodnotenie, ktoré by som pri písaní apológie do svojho diela zahrnul. Túto metódu som použil v inej svojej práci (The Way The World Is; Spôsob existencie sveta). Po preskúmaní základov sa v 4. kapitole začínam venovať hlav− nej téme knihy. Opisujem v nej pohľad súčasnej vedy na svet a na príkladoch ukazujem, prečo poriadok, štruktúra a schopnosť ďalšie− ho vývoja, ktoré veda vo svojom skúmaní odhalila, vzbudili v mnohých vedcoch pocit, že „svet má v sebe čosi viac, než len to, čo sa ponúka nášmu zraku“. Zdá sa, že veda nastoľuje otázky, ktoré presahujú jej vlastnú schopnosť odpovedať na ne. V 5. kapitole ďa− lej rozoberám tri spôsoby vzájomného pôsobenia medzi vedou a teológiou. Rozvíjam tu aj obranu prirodzenej teológie, ktorá má v súčasnosti mnoho stúpencov v radoch vedcov, konfrontovaných s pozoruhodným svetom – predmetom ich skúmania."

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy