WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Juraj Dolník

Prof. PhDr. Juraj Dolník, DrSc., pôsobí na Katedre slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Predmetom jeho odborného záujmu je súčasný jazyk, metodológia jazykovedného skúmania a poznávanie jazyka v interdisciplinárnych súvislostiach. Ťažiskom jeho lingvistického bádania sú otázky týkajúce sa sémantiky jazyka, slovnej zásoby, spisovného jazyka a jazykovej kultúry, slovensko-českých jazykových kontaktov, lingvistickej pragmatiky, všeobecnej jazykovedy, spätosti jazyka s kultúrou a prístupov k skúmaniu jazyka. Podstatnú časť výskumných výstupov zhrnul do týchto knižných publikácií: Lexikálna sémantika (1990), Spisovná slovenčina a jej používatelia (2000), Lexikológia (2003), Všeobecná jazykoveda. Opis a vysvetľovanie jazyka (2009), Teória spisovného jazyka so zreteľom na spisovnú slovenčinu (2010). Osobitne upriamuje pozornosť na posilňovanie explanačného skúmania slovenského jazyka a pokúša sa o obrat v chápaní jazykovej kultúry na Slovensku, ktorý je založený na výklade jazyka z pozície lingvistickej pragmatiky a sociolingvistiky. Výsledky vlastných jazykovedných výskumov prenáša do teórie prekladania a prispieva k rozvíjaniu lingvistickej bázy translatológie.   

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Stránka: 1 / 1
1
Jazyk – človek – kultúra

Jazyk – človek – kultúra

Juraj DolníkRok vydania: 2010Autor rozoberá rozmanité prejavy vzájomnej zviazanosti človeka s kultúrou s dôrazom na úlohu jazyka v tomto vzťahu. Na jazyk nazerá ako na aktívny živel, ktorý určuje kvalitu kultúry, stvárňuje človeka a riadi vzájomné pôsobenie jednotlivca a kultúrnej society, a tak zobrazuje svet človeka ako univerzum konštruované jazykom. Kniha je nasiaknutá pradávnou skúsenosťou z poznávania jazyka, ktorá pripomína, že jazyk sa prejaví  ako „zelený strom života“, ak sa vníma z perspektívy jeho prirodzeného fungovania. Rozumieť jazyku znamená rozumieť človeku, ktorého myslenie, cítenie a konanie je impregnované prirodzeným používaním jazyka. Rozumieť kultúre a jej vzťahu k človeku znamená rozumieť spôsobom používania jazyka. Poznávacie ovládanie pletenca jazyk – človek – kultúra je predpokladom praktického zaobchádzania s nimi v mene rozumnosti, dobra a krásy.     Kult spisovného jazyka sa prejavuje aj v metonymickej podobe: kult istého javu je v implikačnom vzťahu ku kultu celku. Nápadným kultovým javom súčasnej spisovnej slovenčiny je hláska ľ... Pri komunikačnom styku s ľuďmi, ktorí výrazne vyslovujú túto hlásku, nápadne často sa stretávame s reakciou „Ako pekne hovoríte, tak mäkko“, pričom „mäkké hovorenie“ znamená v prvom rade výskyt hlásky ľ. Mäkké ľ sa vníma ako symbol „peknej slovenčiny“. Z okruhu bežných používateľov takto reagujú spravidla tí, ktorí nemajú vžitú túto výslovnosť (nie je im daná ako výsledok prirodzeného osvojovania si jazyka), takže aj keď ju v istých pozíciách praktizujú (najmä pod vplyvom školy), viac alebo menej skrytým sprievodným príznakom ich vlastnej výslovnosti je pocit nedokonalosti, ktorý sa „hlási“ v situácii priamej konfrontácie s prirodzeným „ľ-ovým“ Slovákom.                                                                                                                  (úryvok z textu)
Sila jazyka

Sila jazyka

Juraj DolníkRok vydania: 2012Klasickým objektom kultúrnych vied sú javy poznačené spontánnosťou, nachádzajúce sa mimo oblasti racionálnej regulácie a vnímané ako prirodzené kultúrne entity v protiklade s „umelými“ objektmi, vytvorenými s istým stupňom uvedomenosti. Významový komponent „pestované“ (rastliny, mikroorganizmy) implicitne odkazuje na to, že kultúra sa týka aj zasahovania človeka do prírody, a evokuje predstavu kultivácie (kultivovania), čo navodzuje znalosť historického koreňa výrazu kultúra, totiž faktu, že stopy vedú k latinským výrazom cultura a cultus: výraz cultura agri sa vzťahuje na obrábanie pôdy a výraz cultus deorum na uctievanie božstva. Z tejto perspektívy kultúra sa ukazuje ako pôsobenie človeka na to, čo je dané prírodou, a to tak, že poriadok prírody premieňa na ním vytvorený poriadok. Keďže k prírode patrí aj to, čo pochádza od prírody u samotného človeka (človek ako biologická bytosť), súčasťou tohto premieňania je aj on sám. V interakcii človeka s prírodou, z ktorej vzchádza náhrada prírodného poriadku poriadkom vytvoreným človekom, je zárodok podnetu k hodnotiacemu vnímaniu kultúry.                                                             (úryvok z textu)

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy