WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Karol Krpala

Mgr. Karol Krpala, PhD. (1983) vyštudoval politológiu na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ako aj sociálnu antropológiu na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave, kde obhájil doktorát. Po skončení doktorandského štúdia pracoval ako vedecký pracovník Slovenskej akadémie vied. V súčasnosti žije na Slovensku, pracuje v oblasti politickej a sociálnej analýzy. Odborne sa špecializuje na problematiku politickej kultúry, ideológií a politických systémov. Je autorom viacerých vedeckých štúdií. Píše aj publicistické články.

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Stránka: 1 / 1
1
Oficiálna línia

Oficiálna línia Obraz socializmu v epoche neoliberalizmu

Karol KrpalaRok vydania: 2015Cieľom tejto práce nie je obhájiť režim spred roka 1989. Kritický postoj k tomuto systému je oprávnený. Pokiaľ však oficiálna kritika tohto režimu je vlastne iba funkciou ideologického konceptu, ktorý sa snaží interpretovať politickú realitu – minulosti aj na ňu napojenej súčasnosti – takým spôsobom, že systémovo-ideologický stav, v ktorom žijeme, je v normatívnom zmysle slova špeciálny a výnimočný, takúto interpretáciu treba odmietnuť a kritiku akéhokoľvek politického systému postaviť realisticky. Aj kritický postoj k neoliberalizmu je oprávnený takisto ako kritický postoj k (reálnemu) socializmu.   Tak ako v minulosti aj dnes platí, že bez toho, aby došlo k prekonaniu oficiálneho dogmatizmu pri interpretácii minulosti, nebude možné prekonať oficiálny dogmatizmus pri interpretácii súčasnosti. Tak ako je na jednej strane spojená minulosť so súčasnosťou, na druhej strane je spojená možnosť hodnotiť minulosť, ako aj súčasnosť v realistických kategóriách. Ani po roku 1989 sme sa neocitli v idealizovanom stave „slobody a demokracie“, ale len v podmienkach ďalšieho sociálno-politického usporiadania v poradí, ktoré sa takto samo označuje. Svoje pozitívne hodnotenie uzákoňuje podobne, ako to robili tie predošlé. Problémy, ktoré sú s tým spojené, sú v zásade analogické, ako boli v minulosti.   Označovanie režimu sebou samým ako „sloboda a demokracia“ nie je nič prekvapujúce ani nové. Všetky politické režimy u nás po prvej svetovej vojne, s výnimkou toho v rokoch 1939 – 1945, sa oficiálne označovali ako „demokracie“. Či už tie buržoázne, ľudové, alebo najnovšie ako liberálna demokracia. Z pohľadu systémovej teórie ani jeden politický systém nemôže byť totožný s ideálom demokracie; nie je demokraciou. Je teda normatívnou záležitosťou, či ho človek označí ako diktatúru, alebo ako obligátne proklamovanú demokraciu. Každý systém možno nahradiť (podstatne) demokratickejším, čiže zmeniť ho alebo reformovať pod tými istými heslami, pod ktorými sa tu etablovali systémové zmeny a zmeny politických režimov v rokoch 1918, 1948 a 1989.

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy