WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Ľubica Kázmerová

PhDr. Ľubica Kázmerová, CSc. (*1955) je vedecká pracovníčka Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Venuje sa výskumu politického systému, kultúry, školstva a osobností  prvej ČSR a Slovenskej republiky (1939 – 1945). Je spoluautorkou viacerých monografií, napr. Politické strany na Slovensku 1860 – 1989 (zost. Ľ. Lipták, Bratislava 1992, Trenčín), Vlastiveda monografia 2 (zost. M. Šišmiš. Bratislava 1997), Kronika Slovenska 2 (Bratislava 1999),  Do pamäti národa. Osobnosti slovenských dejín prvej polovice 20. storočia (zost. S. Michálek, N. Krajčovičová a kol. Bratislava 2003), Slovensko v Československu (zost. V. Bystrický, M. Zemko. Bratislava 2004). Vedecké a odborné štúdie publikuje v domácich a zahraničných časopisoch. Prednáškovou a publicistickou činnosťou sa venuje popularizácii historickej vedy.

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Stránka: 1 / 1
1
Dilemy Karola Sidora

Dilemy Karola Sidora

Ľubica KázmerováRok vydania: 2006Karol Sidor – politik HSĽS, žurnalista a diplomat, patrí medzi menej známe osobnosti slovenských dejín. Publikácia analyzuje jeho životnú dráhu, spojenú s mnohými dilemami. Sidorove literárne a novinárske začiatky siahali do školských čias, keď sa dostával pod vplyv politických názorov Andreja Hlinku. Jeho záujem o literatúru prerástol do založenia časopisu Vatra a neskoršej dramatickej tvorby. Po skončení gymnázia bol redaktorom časopisu Slovák a neskôr jeho šéfredaktorom. Sidor politicky presadzoval myšlienky autonómie Slovenska a zahranično-politicky bol polonofil. Rozvíjal spoluprácu s americkými Slovákmi, ktorej vyvrcholením sa stal príchod delegácie s Pittsburskou dohodou do Československa. Dominantami Sidorovho politického života v druhej polovici 30. rokov 20. storočia bola činnosť v československom parlamente, v ústrednej a v marci 1939 na krátky čas aj v slovenskej krajinskej vláde. Pôsobenie vo vnútornej politike ukončilo jeho nesúhlasné stanovisko s požiadavkou Hitlerových emisárov vyhlásiť v marci 1939 pod záštitou nacistického Nemecka samostatnosť Slovenska. Po vzniku Slovenské štátu sa stal Sidor vyslancom pri Svätej stolici vo Vatikáne, kde zastupoval záujmy slovenskej vlády. Po skončení vojny sa z diplomata stal emigrant. Pozornosť obrátil na charitatívnu činnosť a pôsobenie v Slovenskej národnej rade v zahraničí. Karil Sidor ukončil životnú púť v kanadskom Montreale.

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy