WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Pavel Vilikovský

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Stránka: 1 / 1
1
Vlastný životopis zla

Vlastný životopis zla

Pavel VilikovskýRok vydania: 2009
Príbeh ozajského človeka

Príbeh ozajského človeka

Pavel VilikovskýRok vydania: 2014Príbehom ozajského človeka  pokračuje Pavel Vilikovský v skicovaní ďalšieho typu Slováka, no kým v Psovi na ceste ide o "kultúrneho pracovníka - redaktora", tu sa hrdina profesionálne vyvíja, ironicky povedané, "stúpa po socialistickom zamestnaneckom rebríčku". Začína ako dozorca na stavbe budovy akéhosi podniku, stáva sa správcom postavenej budovy, neskôr podnikovým kontrolórom až nakoniec sa presunie na tretie poschodie budovy k "vedeniu", pretože ho vymenujú za referenta pre zvláštne úlohy. Sám podnik sa v tom období stáva generálnym riaditeľstvom. To je moment, keď sa v konformnom, jednoduchom myslení bezvýznamného človiečika prebúdza ambícia stať sa konečne niekým.     Kniha vychádza jako prvý zväzok stredoeurópskej edície K4(cb logo). Každý rok vychádza jedna kniha jedného autora z Česka, Maďarska, Poľska alebo Slovenska vo všetkých štyroch krajinách, a to v rovnaký deň. Zmyslom je snaha sprostredkovať čitateľom paralelne prežívať zážitok súčasnej literatúry svojej krajiny i krajín blízkych, susedných či dokonca bratských.   Príbeh ozajského člověka vychádza v slovenskom origináli, v maďarskom, poľskom a českom preklade 18. 10. 2014.    
Pes na ceste

Pes na ceste

Pavel VilikovskýRok vydania: 2010„Táto kniha je o jednom Slovákovi, lebo tak o tom rozhodli jazyk a kultúra. Je aj o jednom mužovi, lebo tak to zariadila príroda. Byť Slovákom a súčasne mužom nie je ťažké, najmä keď človek nemá na výber, ale rozprávať o tomto odľahčenom bytí až také ľahké nie je. A tak si Vilikovského textové Ja s dvojitou identitou musí vypomáhať citátmi svojich kolegov, požičiavať slová zo susedných jazykov a vďaka tejto pomoci pomaly pracovať na privedení zmyslu života k reči. Výsledkom tejto práce je text – tok, pripomínajúci pohyb psa na ceste. Pes, s najväčšou pravdepodobnosťou bastard, pobieha z jednej strany cesty na druhú,  nečakane zastane pri medzníku alebo strome pri ceste, ovonia ich a potom tryskom vyrazí vpred alebo sa vráti kúsok späť, aby sa týmto cikcakovitým pohybom odniekiaľ niekam dostal.“                                                                                                                   Peter Michalovič „Nová kniha Pavla Vilikovského je živý dôkaz, že čím jednoduchšie hovoríme hlboké myšlienky, tým sú hlbšie.“                                                                                                                    Tomáš Janovic Pavel Vilikovský (1941) vyštudoval angličtinu a slovenčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Od roku 1964 pracoval ako redaktor, najprv v Slovenských pohľadoch, neskôr vo vydavateľstve Tatran a napokon dvadsať rokov v literárnokritickom mesačníku Romboid. Popri zamestnaní sa venoval aj písaniu prózy a prekladaniu z anglickej a americkej literatúry (Joseph Conrad, Virginia Woolfová, William Faulkner, Arthur Miller, Malcolm Lowry, Kurt Vonnegut Jr., E. L. Doctorow, John Updike a ďalší). Od roku 1990 prispieva článkami a knižnými recenziami najmä do mesačníka Os, týždenníka Dominofórum a denníka SME. Ako prozaik debutoval roku 1965 zbierkou poviedok Citová výchova v marci, po osemnástich rokoch mu roku 1983 vyšiel krátky román Prvá veta spánku. Roku 1989 vydal tri knihy: zbierku starších i dovtedy neuverejnených poviedok Eskalácia citu, krátky román Večne je zelený a dve novely pod spoločným názvom Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch. Roku 1991 mu vyšla v spoločnej knihe s Lajosom Grendelom novela v listoch Slovenský Casanova, roku 1992 krátky detektívny román Peší príbeh a roku 1996 zbierka poviedok Krutý strojvodca. Po nej roku 1998 nasledoval výber z publicistiky, sprevádzaný básňami a aforizmami Tomáša Janovica, nazvaný Okrídlená klietka, a roku 2001 román Posledný kôň Pompejí. Po nich nasledovala knižka vybraných recenzií a úvah o literatúre Vyznania naivného milovníka (2004), poviedková zbierka Čarovný papagáj a iné gýče 2005) a imaginárny denník Silberputzen (2006). Nateraz posledný Vilikovského román Vlastný životopis zla (Kalligram 2009) bol nominovaný na cenu Anasoft litera 2010. Viaceré jeho knihy boli preložené do cudzích jazykov.   Vynikajúci Pes na ceste knihou roka v ankete denníka Pravda! http://kultura.pravda.sk/vysledky-ankety-pravdy-kniha-roka-2011-dvt-/sk-kkniha.asp?c=A111216_193103_sk-kkniha_p46   A ešte raz Pavol Vilikovský o svojej knihe pre denník Pravda: http://kultura.pravda.sk/vitaz-knihy-roka-aby-kniha-ozila-potrebuje-fantaziu-citatela-p5b-/sk-kkniha.asp?c=A111216_160528_sk-kkniha_p46   Leto so slovenskou knihou na tento titul sa v období od 1. augusta - 30. septembera 2013 vzťahuje zľava 40% z pôvodnej ceny
Vyznania naivného milovníka

Vyznania naivného milovníka

Pavel VilikovskýRok vydania: 2004Ak úspešný spisovateľ ponúkne na vydanie knihu reflexií o literárnej produkcii posledných rokov, resp. o širších otázkach kultúrno-spoločenského diania v doznievajúcom desaťročí, takmer zaručene sa je na čo tešiť. Ako píše autor: „pisateľ podľahol vonkajšej objednávke i vnútornému nutkaniu a začal sa literatúre venovať aj z pozície naivného milovníka, čiže oddaného, dychtivého, ale nie zaslepeného čitateľa.“ Stredná Európa je územie, ktoré nemá presné hranice, a aj hranice štátov vnútri tohto územia sa často menia. Aby som nezachádzal priďaleko do minulosti, poviem iba, že za posledných dvesto rokov väčšina obyvateľov tejto oblasti zažila, čo je to byť či už etnickou, sociálnou, alebo politickou menšinou. Dalo by sa povedať, že stredná Európa nie je ani tak geografický pojem, ako skôr stav mysle. Tento stav mysle nachádza svoj odraz aj v literatúre, ba práve v nej sa asi prejavuje najvýraznejšie. Po formálnej stránke sú literárne diela vznikajúce v strednej Európe, pravdaže, rovnako pestré a rozmanité ako kdekoľvek inde na svete, ale spája ich istá príbuznosť postojov, častejší výskyt alebo návratnosť istých tém, isté, jungovsky povedané, archetypálne príbehy a osudy, ako aj charakteristický, prevažne melancholický tón rozprávania, občas vystriedaný bláznivou, nepríčetnou veselosťou, takzvaným šibeničným humorom. Tesné susedstvo, ba aj prelínanie kultúr spôsobilo, že stredoeurópski spisovatelia citlivejšie vnímajú vonkajšiu rozmanitosť i základnú vnútornú podobnosť ľudí, majú vyvinutý zmysel pre podtóny a farebné odtiene a intenzívne, takmer posadnuto sa zaoberajú otázkami vlastnej identity. S tým súvisí aj sklon k hĺbavosti a introspekcii – nie náhodou je stredná Európa rodiskom psychoanalýzy. V príbehoch, ktoré opisuje stredoeurópska literatúra, je veľmi málo oslnivých úspechov a oveľa viac trpkých porážok. Azda preto je jednou z jej najdôležitejších hodnôt ľudská dôstojnosť a jej zachovanie aj za tých najťažších okolností. (Úryvok z prejavu Pavla Vilikovského pri preberaní literárnej ceny Vilenica ΄97)
Prózy

Prózy

Pavel VilikovskýRok vydania: 2005Zostavil a štúdiu o autorovi napísal Peter Zajac Výber z literárnej tvorby Pavla Vilikovského zahŕňa vybrané poviedky a prózy. Výber zobrazuje autorov vývin zhruba do začiatku deväťdesiatych rokov: prvý cyklus poviedok reflektuje o. i. problém cesty za šťastím, a to dosť zreteľne v intenciách dobového generačného pocitu mladých ľudí šesťdesiatych rokov, ďalšie dva cykly poviedok sú zo začiatku sedemdesiatych rokov (Vilikovského tu zaujíma problém tela a telesna vo vzťahu k duši, duševnu a duchovnu), cyklus Krutý strojvodca zhŕňa tvorbu z konca osemdesiatych a začiatku deväťdesiatych rokov. Pre celú Vilikovského tvorbu je charakteristický skeptický postoj k literatúre a jej poznávacím možnostiam, a preto svoje rozprávanie často posúva do polohy grotesky a absurdného humoru – v prítomnom výbere je táto poloha ešte výraznejšia. "Stredná Európa je územie, ktoré nemá presné hranice, a aj hranice štátov vnútri tohto územia sa často menia. Aby som nezachádzal priďaleko do minulosti, poviem iba, že za posledných dvesto rokov väčšina obyvateľov tejto oblasti zažila, čo je to byť či už etnickou, sociálnou, alebo politickou menšinou. Dalo by sa povedať, že stredná Európa nie je ani tak geografický pojem, ako skôr stav mysle. Tento stav mysle nachádza svoj odraz aj v literatúre, ba práve v nej sa asi prejavuje najvýraznejšie. Po formálnej stránke sú literárne diela vznikajúce v strednej Európe, pravdaže, rovnako pestré a rozmanité ako kdekoľvek inde na svete, ale spája ich istá príbuznosť postojov, častejší výskyt alebo návratnosť istých tém, isté, jungovsky povedané, archetypálne príbehy a osudy, ako aj charakteristický, prevažne melancholický tón rozprávania, občas vystriedaný bláznivou, nepríčetnou veselosťou, takzvaným šibeničným humorom. Tesné susedstvo, ba aj prelínanie kultúr spôsobilo, že stredoeurópski spisovatelia citlivejšie vnímajú vonkajšiu rozmanitosť i základnú vnútornú podobnosť ľudí, majú vyvinutý zmysel pre podtóny a farebné odtiene a intenzívne, takmer posadnuto sa zaoberajú otázkami vlastnej identity. S tým súvisí aj sklon k hĺbavosti a introspekcii – nie náhodou je stredná Európa rodiskom psychoanalýzy. V príbehoch, ktoré opisuje stredoeurópska literatúra, je veľmi málo oslnivých úspechov a oveľa viac trpkých porážok. Azda preto je jednou z jej najdôležitejších hodnôt ľudská dôstojnosť a jej zachovanie aj za tých najťažších okolností." (Úryvok z prejavu Pavla Vilikovského pri preberaní literárnej ceny Vilenica ΄97)

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy