WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Peter Macsovszky

V slovenčine vyšli jeho prózy Frustraeón (2000), Fabrikóma (2002), Tanec pochybností (2003), Lešenie a laná (2004), Klebetromán (spolu s Denisou Fulmekovou, 2004) a zbierky poézie Strach z utópie (1994, druhé, doplnené vydanie 2000), Ambit (1995), Amnézia (bibliofílie, 1995), pod pseudonymom Petra Malúchová: Súmrak cudnosti (1996), Cvičná pitva (1997), Sangaku (1998), Súmračná reč (1999), Generator X: Hmlovina (společně s A. Hablákom, M. Habajom, P. Šulejom, 1999), Gestika (2001) a Klišémantra (2005).

Peter Macsovszky (1966) sa narodil v Nových Zámkoch. Študoval na gymnáziu v Nových Zámkoch (1981–1985) a na Pedagogickej fakulte v Nitre odbor slovenský jazyk – výtvarná výchova (1986–1991) a angličtina (1989–1992). Pracoval ako ošetrovateľ, redaktor (Dotyky, kultúrne prílohy týždenníkov Slovo a Hospodárske noviny aj.) a učiteľ, bol zamestnaný v Encyklopedickom ústave SAV, ako strihač upútaviek v súkromnej televízii a „copywriter“ v reklamní agentúre. V rámci International Writers Programme absolvoval trojmesačný študijný pobyt v USA (1997). Jeho diela boli časopisecky preložené do angličtiny, češtiny, maďarčiny, nemčiny, poľštiny a slovenčiny. Sám prekladá z maďarčiny a angličtiny.   

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Stránka: 1 / 1
1
Fabrikóma

Fabrikóma

Peter MacsovszkyRok vydania: 2002V najnovšom Macsovszkého románe sa stretávame s postavou Famula, ktorý podniká cestu k zdrojom vlastnej frustrácie. Autor pozýva čitateľov do sveta dystopických vízií, ktorých kulisu tvorí pestrá exotická, multikultúrna konfrontácia dvoch svetov – sveta západného a sveta východného.
Lešenie a laná

Lešenie a laná

Peter MacsovszkyRok vydania: 2004Próza Petra Macsovszkého (1966) sa v serpentínach, slučkách a obchvatoch vrcia k jednej a tej istej téme – bezradnej obohratosti modelov a dejových štruktúr, k maniere príbehu. Macsovszky dešifruje zmysel a význam jednotlivých stavebných prvkov rozprávačskej štruktúry, ironizuje a so svojským humorom komentuje vypreparovanú ilúziu deja v príbehu.
Klebetromán

Klebetromán

Peter MacsovszkyRok vydania: 2004Klebetromán je provokujúcim literárnym zobrazením subkultúry, ktorá sa po roku 1989 mohla rozvinúť v ktoromkoľvek meste postkomunistickej strednej Európy, a tak ako väčšina komunikácie po postmoderne aj on vznikal v duchu diskurzu talkshow. Autorská dvojica vie, že na paktovanie s dnešným čitateľom je nutný rétoricky poddimenzovaný jazyk každodennosti, ktorý predpokladá lacné logické zvraty a naivné psychologické pozície.
Hromozvonár

Hromozvonár

Peter MacsovszkyRok vydania: 2008Nový román Petra Macsovszkého je temnou víziou zasadenou do blízkej budúcnosti. Bizarný hrdina knihy, profesor Levanel, sa zaoberá vzťahom elektriny k možnému rozvoju skrytých duševných síl svojich študentov. "Zvláštny príbeh, v ktorom mydlá rozprávajú, svetlo búcha dvermi, knihy v antikvariátoch čistia librofágy, klebety majú telá (niektoré sú tučné, iné dlhonohé) zaujme od samého začiatku vyšinutou, surreálnou krásou." Tomáš Kušnierik, Týždeň 10/2008 Ukážka z knihy "Ak sa Levanelovi predsa len podarilo prejsť ubúdajúcemu ránu cez rozum, znamenalo to, že príde do školy včas a bude nastoknutý na hroty študentských otázok. A vlastne nie, neznamenalo to nič; nikto nemal pre Levanela nachystanú otázku, dokonca ani obor Bašraki, potiaci sa pod náporom potláčaných opytovacích viet. V kabinete sa často zamýšľal nad tým, či a ako ho poslucháči parodizujú. Odbalil si desiatu, kým ešte bola nažive. Precízne ju zabaľovať ho naučila matka, kým ešte bola nažive. V mysli sa prehŕňal v skládke tých niekoľkých vlastností, ktoré na sebe neznášal a ktoré ešte stále boli nažive. Ešte nikdy neprichytil nikoho, koho by mohol usvedčiť z parodizovania svojich groteskných vlastností, ktoré predstierali, že sú nažive. Groteskné vlastnosti si založili Klub odvrhnutých poradcov a tam, medzi pohármi tulipánového tvaru a fľašami s paranoidnými krkmi, zahalené v dyme cigár, salónne vzdorovali. Levanel ostatne študenta pohrúženého do parodizovania prichytiť ani nemohol, veď nesliedil. To, že nesliedil, neznamená, že k tomu nemal sklony. S obľubou sledoval mačky, ako si ukrajujú zo súmraku. Potom zas sledoval ráno, ako krája noc na mačky. Ak niekde natrafil na viaceré vysávače, sledoval, či urobia nejaký mimovoľný pohyb a či niečo povedia. Levanel rád skúmal zakrivenie kľúčov v starých skriniach a ciferník zas, ak náhodou práve nedriemal, skúmal jeho. V mladosti, na univerzite, presnejšie v čase, keď dokončoval výskumnícku prácu o fenoménoch súdobej elektroestetiky, s priateľom Cafkielom, dnes už pomerne vyzretým konštruktérom metaforických smerníc, ktorého poznal ešte zo stredoškolských lavíc, podujal sa sledovať istého inžiniera, ktorého neskôr pomenovali Búrkové mračno. Sledovali ho starosvetsky. V duchu klasických detektívok, špionážnych filmov a krimináliek. Ani dážď ich neodrádzal. Vyhrnuli si goliere a ani na okamih nespustili zrak z Búrkového mračna. A Búrkové mračno si nič nevšimol. Alebo svojich prenasledovateľov len balamutil."

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy