WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Dawkinsov boh

Dawkinsov boh
Dawkinsov boh
Gény, mémy a zmysel života





Popis knihy:

Kniha je odpoveďou Richardovi Dawkinsovi, autorovi mimoriadne populárnych prác o vede (Sebecký gén, Slepý hodinár) a asi najznámejšiemu ateistovi na svete. Dawkins sa preslávil kontroverznými názormi na náboženstvo a autor knihy sa pustil do otvorenej polemiky s niektorými jeho tézami: konflikt medzi vedou a náboženstvom, teória evolúcie z pohľadu „sebeckého génu“ či úloha vedy pri vysvetľovaní sveta. Autor predkladá argumenty, pomocou ktorých odhaľuje neopodstatnenosť Dawkinsových téz. Navyše, diskusia je vedená štýlom, z ktorého môže mať pôžitok každý – a nemusí byť doma ani vo vede, ani v teológii.

Úryvok z knihy:

"Po prvý raz som sa s dielom Richarda Dawkinsa stretol v roku
1977, keď som čítal jeho prvú väčšiu knihu The Selfish Gene (Sebecký
gén). V tom čase som dokončoval výskum v rámci doktorantúry
na Katedre biochémie Oxfordskej univerzity pod žičlivým vedením
profesora sira Georgea Raddu, ktorý sa pripravoval na funkciu výkonného
riaditeľa Rady pre medicínsky výskum. Pokúšal som sa
prísť na to, vďaka čomu biologické membrány fungujú tak úspešne
a rozpracúval som nové fyzikálne metódy na výskum ich činnosti.
Hoci to bolo ešte niekoľko rokov predtým, ako sa The Selfish Gene
(Sebecký gén) stal kultovou knihou, akou je dnes, nebolo pochýb, že
ide o úžasné dielo. Obdivoval som, ako Dawkins báječne narába so
slovom, ako jasne a zrozumiteľne vysvetľuje zásadné vedecké myšlienky
– a často veľmi náročné. Bol to populárno-vedecký spis v tom
najlepšom zmysle slova. Nečudo, že New York Times knihu označili
za „typ populárnej literatúry, ktorá v čitateľovi vzbudzuje pocit, že
je génius“.
Bolo to tiež niekoľko rokov pred tým, ako si Dawkins vyslúžil prezývku
„Darwinov rotvajler“. Lenže už v prvej práci sa dali rozpoznať
stopy výrazne protináboženskej polemiky. Keď som bol stredoškolákom,
podobne ako Dawkins som bol presvedčený, že podmienkou
práce v prírodných vedách je ateistický pohľad na svet. Ale nič
viac. Prirodzene ma zaujímalo, aký typ argumentov Dawkins uvádza
na podporu tejto zaujímavej myšlienky. Čo som našiel, však nebolo
ktovieako presvedčivé. Ponúkal niekoľko chaotických pokusov dodať
zmysel myšlienke „viery“, vôbec sa však neusiloval vybudovať si
pre svoje úvahy vhodnú analytickú a empirickú základňu. Uvedomil
som si, aký som z toho zmätený, a vryl som si do pamäti, že raz napíšem
zopár slov ako odpoveď."

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy