WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Mimo edície

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Paralelné príbehy

Paralelné príbehy Mĺkva krajina, V najhlbšej noci, Dych slobody

Péter NádasRok vydania: 2009Trilógia sa začína identifikáciou mŕtvoly nájdenej v berlínskom parku v zime 1989 a hľadaním vraha, bezvýznamného študenta, pokračuje represáliami, sprevádzajúcimi likvidáciu koncentráku na nemecko-holandských hraniciach koncom zimy 1945, ďalej príbehom obyvateľov bytu na peštianskom Nagykörúte začiatkom 60. rokov a rozprávaním o priateľstve troch príslušníkoch maďarskej tajnej služby – mladíkov s hybridnou identitou –, ďalej opisom stretnutí peštianskej kartárskej spoločnosti starších dám z tých istých čias, príbehom interiérového architekta z konca 30. rokov a jeho ľúbostným vzplanutím k peštianskej psychoanalytičke, ale aj spomienkou na budapeštiansku jeseň a zimu 1956 a na jeden z jej dôsledkov, ktorým bola následná evakuácia detí z hlavného mesta. Pokračuje príbehom milenky jednej z mužských postáv, homosexuálnymi dobrodružstvami ďalšej, ako aj príbehmi ľudí z nacistického Lebensbornu, kde sa za vojny uskutočňovali experimenty na mladých mužoch; záverečný, mocný akord tohto korpusu tvorí príbeh bývalého väzenského strážcu, ktorý sa utiahne na vidiek a tam sa dopustí vraždy.   Paralelné príbehy plynú ako rieka, čo všetko so sebou odnáša – ako opakovane sa objavujúci motív Dunaja a vody, ktorý sprítomňuje plynutie času i deja, i keď prameň mohutného epického toku zostáva pred naším zrakom skrytý a ústie nepoznané. Znepokojenie a krajné emocionálne rozrušenie, hrôzu i ľútosť a k nej patriacu katarziu vyvoláva dramatickosť i otvorenosť viacerých paralelných príbehov. Tento veľký vážny románový projekt hovorí síce niekedy desivým hlasom o človeku 20. storočia, o jeho prežívaní, traumách, honbe za ukojením slastí, o jeho najintímnejších i najtemnejších stránkach – a napokon aj o jeho mieste vo svete.       RECENZIA NA KNIHU:   Pohľad na to, čo je minulosť a na potrebu pripomínať si ju, závisí od toho, či je nám príjemné na niečo spomínať, ako aj od toho, z ktorej časti sveta pochádzame. Péter Nádas: Paralelné príbehy. prel. J. Szolnokiová, Kalligram: 2009, 1250 s. Keď niečo za minulosť označí Američan, naozaj tým myslí, že tým, čo bolo, sa nemieni zaoberať. Keď o minulosti hovorí Stredoeurópan, rozhodne tak nerobí bezdôvodne. Jedným z mála európskych autorov, ktorí sa venujú hľadaniu strateného času je maďarský prozaik, esejista a fotograf Péter Nádas. Slovenskému čitateľovi je známy najmä vďaka prekladu monumentálneho románu s názvom Kniha pamätí. Americká kritička Susan Sontagová sa o jeho anglickom vydaní vyjadrila ako o „jednej z najdôležitejších kníh storočia.“ Určite ju k tomuto vyjadreniu priviedla skutočnosť, že v čase kolektívnej straty pamäti prišiel Nádas s nekonvenčným filozoficky komplexným románom ukotveným v histórii 20. storočia, ktorý sa s inými portrétmi života v komunistickom satelite nedá porovnať. U nás tento román vyšiel až v roku 2004, a tak prišiel o aktuálnosť, s akou zasiahol maďarskú spoločnosť, keď ho cenzor Nádasovi v roku 1986 konečne dovolil vybrať zo zásuvky. Kniha pamätí napriek svojmu názvu nie je memoármi, hoci autobiografických prvkov by sa v nej dalo nájsť viac než dosť. Nádas sa narodil uprostred vojny, matka mu umrela, keď mal 13 rokov a otec, ktorý pochádzal z bohatej rodiny a pracoval ako prokurátor pre komunistov, spáchal samovraždu, keď Budapešť obsadili sovietske tanky v roku 1956. Péter Nádas pracoval ako novinár a fotograf, ale po tom, čo „spriatelené“ (teda aj maďarské) vojská prekročili hranicu Československa v auguste 1968, odišiel z práce a začal sa venovať písaniu beletrie. Potvrdil tým len mnohokrát opakovanú skúsenosť esejistov a komentátorov, ktorí nemohli publikovať, a to, že beletria niekedy dokáže veci pomenovať lepšie než akákoľvek literatúra faktu. celý článok:   http://www.inaque.sk/sk/clanky/books/fiction/minulost_v_pritomnom_case
Žiadne umenie

Žiadne umenie

Péter EsterházyRok vydania: 2009Román je autorovou druhou knihou venovanou matke, jej chorobe, umieraniu a smrti. Po Pomocných slovesách srdca z roku 1985 tentoraz koncipuje dielo na väčšej ploche a skúma vzťahy medzi napohľad nezávislými oblasťami: opisuje nielen vzťah matky a futbalu, smrti a futbalu, ale aj hry a sveta, hry a písania, života a literatúry, hovorenia a myslenia, tela a krajiny, futbalu a agresie. Esterházy aj tu uplatňuje svoje osvedčené prostriedky: jazyk prezentovaný ako automatický, metaforickosť, asociatívnosť, (seba)iróniu, sebareflexiu, definičný úmysel a jeho parodovanie, úmyselné používanie ošúchaných fráz a i. Napriek pochmúrnej téme a osobnej citovej zaangažovanosti z diela srší autorov nezdolne pozitívny vzťah k životu.
Pomocné slovesá srdca

Pomocné slovesá srdca

Péter EsterházyRok vydania: 2009Podnetom pre napísanie knihy Pomocné slovesá srdca bola smrť autorovej matky. Ako viacerí pred ním, aj Esterházy sa v mučivých chvíľach po smrti najbližšej bytosti pýta, ako sa vyrovnať s hlboko osobnou, no zároveň aj pre všetkých ľudí spoločnou skúsenosťou. Ako naznačuje podnázov knihy (Úvod do krásnej literatúry), prežívanú a intenzívne vnímanú hranicu medzi privátnym a nadosobným sa rozhodol spracovať prostredníctvom zrkadlenia vlastnej skúsenosti v textoch autorov svetovej literatúry. Prirodzene, text charakterizuje typická spisovateľova hravosť, striedanie rozprávačských perspektív, groteskný zorný uhol, čierny humor, kyprá metaforika, majstrovské narábanie s citáciami, parafrázou či hyperbolou.
Kniha, ktorá sa stane

Kniha, ktorá sa stane

Daniel HevierRok vydania: 2009    Táto kniha je osnovaná okolo číselnej symetrie – tvoria ju príbehy štyroch rozprávačov, troch mužov a jednej ženy. Ďalšou postavou je samotné Mesto s jeho skrytou topografiou. Mnohovrstevnatý tok rozprávania je citlivý k historickému času, ale aj príbehom, ktoré sa odohrávajú pred našimi očami. Najfascinujúcejším prvkom tohto románu sú postavy neznámych Rozprávačov, ktorí sa začnú zjavovať v uliciach stredne veľkého stredoeurópskeho mesta.     Ich prítomnosť vyvoláva nielen mnoho otázok, ale spôsobí aj niekoľko mysterióznych udalostí...   Hevierov román je písaný rozmanitými štýlmi – jedna kapitola má napríklad charakter rapu, iná je ako rozprávka – udržuje čitateľa v napätí a núti pokračovať. Osloví rovnako dospelého, ako aj mladšieho čitateľa. Najmä naňho je Hevierovo rozprávanie zacielené s nenásilným upozorňovaním na dôležitosť citlivosti, citovosti a lipnutia na tradičných morálnych hodnotách v ich aktualizovanej forme a prejavoch.   V súčasnom klipovito vnímanom chaotickom svete, charakterizovanom tendenciou „uzabávať sa k smrti“, sa rozširuje ríša konzumentov televíznych seriálov, romantických ružičkových kelovín a počítačových hier, a naopak scvrkáva sa niekdajšie spoločenstvo náruživých, vášnivých a pozorných čitateľov. Akoby sa už minuli časy fanatikov špekulujúcich nad nástrahami deja, ale i štylistických jemnôstok majstrov spisovateľov... Ak sa teda z mosta do prosta objaví v hravom románe Daniela Heviera Kniha, ktorá sa stane, uprostred dynamicky plynúceho textu prázdna strana, či, nedajbože, začiernená pasáž alebo časť vety, čitateľ je náchylný považovať knižku za nepodarok, chybný výtlačok, napriek tomu, že viaceré grafické prvky poukazujú na experimentálny charakter románu. Spomínaný pozorný čitateľ si určite všimne, že nezanedbateľnú úlohu tu zohráva aj symbolika a mystika čísla...Autorským zámerom bolo teda to, že text na strane 166 uzatvára nedokončená veta, strana 332 končí tiež nedokončenou vetou, po ktorej nasleduje prázdna strana a nasledujúca strana 334 začína textom uprostred vety...
Barbari

Barbari Esej o mutácii

Alessandro BariccoRok vydania: 2009
Hlavička štátu

Hlavička štátu Fragmenty občianskej výchovy

Magda VášáryováRok vydania: 2009Načo potrebujeme prezidenta, keď sme parlamentnou republikou? Čo prezident robí? Čo by malo byť jeho najdôležitejšou vlastnosťou? Koho teda máme voliť? A hlavne, načo to všetko? Magda Vášáryová si vo svojej knihe kladie tieto a ďalšie otázky súvisiace s postom hlavy štátu.  Ako prvá Slovenka sa v roku 1999 sama uchádzala o prezidentský úrad a v tejto knihe sa snaží nenáročnou a zábavnou formou opísať, o čom ten úrad vlastne je. Zároveň nám predstaví pár typov a "týpkov" a odporúča, aby sme si zvolili radšej "Hlavičku." Texty autorky dopĺňajú vtipné ilustrácie Kaza Kanalu.   Ďalšie tituly od autorky v Kalligrame: Buďme poriadni, Kalligram 2006, 2008 Polnočný sused, Kalligram 2008
Romantizmus v globalizme

Romantizmus v globalizme Malé národy - veľké mýty

Rudolf ChmelRok vydania: 2009Výber z esejí a článkov literárneho vedca, bývalého diplomata a politika Rudolfa Chmela vychádza pri príležitosti 70. narodenín autora. Okrem textov o slovenskej literatúre, jej osobnostiach a dejinách v knihe nájdeme autorove eseje a články na tému slovensko-maďarských vzťahov, reflexie našej stredoeurópskej identity a rozhovory s ním.      „Mám pochybnosti, či som zvolil dosť zrozumiteľný názov tejto knihy, ktorá predstavuje časť mojich aktivít za posledné štyri desaťročia – literárnohistorických na jednej strane, kultúrnohistorických a zahraničnopolitických, slovensko-maďarských a stredoeurópskych na strane druhej a tak trochu aj tých, ktoré sú spojené s mojimi verejnými či inak verifikovateľnými pôsobeniami, ktoré ma sprevádzali popri práci za písacím stolom, v knižniciach či archívoch. Začínal som hlbším štúdiom romantizmu už na filozofickej fakulte a na začiatku svojej akademickej dráhy, keď sme v zatvorenom Československu ešte o globalizme ani nepočuli, a nedávno som tento oblúk (či nebodaj začarovný kruh) nateraz uzavrel prezentovaním diela Ľudovíta Štúra – strojcu nielen nášho romantizmu, ale vari i emancipovaného národa. Za ten takmer polstoročný nejednoduchý čas som sa tak zdanlivo neodtrhol od reflexie slovenskej identity, kultúrnej a literárnej isto, hoci ten čas sa nemohol nepodpísať na mojich aktivitách aj svojím rubom. Texty knihy to možno dokumentujú aj bez dodatočného vysvetľovania. Pokúšam sa v nich nastoľovať otázky,na ktoré nie sú väčšinou jednoduché, ale ani jednoznačné odpovede, skôr sa v nich delím o svoju skepsu. Hladím v nich našu minulosť aj prítomnosť niekedy možno proti srsti, kriticky, väčšmi osobne ako neosobne. V takom prístupe je vždy prítomné riziko pokusu ako podstaty žánru, ku ktorému sa snažím približovať, ale – pre autora nepochybne a verím, že tak trochu aj pre čitateľa – riziko inšpiratívne. Možno je to predstava romantická, ale vari ani v časoch konzumného globalizmu nie celkom márna.“ (Rudolf Chmel)     Rudolf Chmel vo svojich literárnovedných hungaristických prácach skúma slovensko-maďarské vzťahy na základe ich typologických, tematických, štýlových príbuzností a odlišností, vzájomnej konkretizácie ohlasovej a prekladovej (Literatúry v kontaktoch, 1972, maďarský preklad 1980), Paralely a konfrontácie (1986), neskôr ich rozšíril o kultúrnohistorické a zahraničnopolitické aspekty: Moja maďarská otázka (1996, maďarský preklad 1997), Moje slovenské pochybnosti (2004), Egy érzelmes (közép-) európai (2008). V slovakistickej oblasti svoje výskumy literárnokritického myslenia 19. a 20. storočia (Kritika a kontinuita, 1975, Dejiny v dejinách, 1981, Sondy, 1983) zhrnul v rozsiahlej syntéze Dejiny slovenskej literárnej kritiky (1991). Textologicky a edične pripravil viacero výberov, antológií diel slovenskej literatúry a kritického myslenia 19. a 20. storočia.  
Slová

Slová Pamätnica k sedemdesiatke Rudolfa Chmela

autorov KolektívRok vydania: 2009V tomto zborníku sa zišli priatelia či ctitelia Rudolfa Chmela pri príležitosti jeho sedemdesiatych narodenín so zámerom pripomenúť, že medzi nami už niekoľko desaťročí zmysluplne pôsobí intelektuál, ktorého aktivity výrazne poznačili slovenský, česko-slovenský, slovensko-maďarský aj stredoeurópsky duchovný priestor. „Rudolf Chmel je človek, ktorý je spontánne prítomný v tomto priestore viacerých, no príbuzných kontextov, mnohé projekty (Stredoeurópske noviny, časopis OS, knižná edícia Visegrád, knižný edícia OS a.i.) sme spolu prediskutovali aj realizovali, mnohé zostali len v našich snoch či víziách. Ako človek dialógu, nie konfrontácie, pokúšal sa často dávať ľudí dokopy. Rád bol a je pri projektoch, ktoré dávali nádej, že podnietia zmysluplnú spoluprácu. V týchto intenciách som sa pokúsil prizvať na spoluprácu na tejto knihe autorov, s ktorými aj on spolupracoval, ba vlastne spolupracoval s nimi často“, píše v úvode knihy jej zostavovateľ László Szigeti.        Medzi autormi a autorkami nájdeme osobnosti ako Ladislava Balleka, Martina Bútoru, Petra Esterházyho, Egona Gála, Dušana Kováča, Miroslava Marcelliho, Adama Michnika, Petra Pitharta, Renatu Deákovú, Joannu Goszczyńsku, Petra Zajaca, Árpáda Tőzséra, Ľubomíra Feldeka, Tomáša Janovica, Milana Lasicu, Františka Mikloška, Pavla Vilikovského. Kniha je doplnená o farebné reprodukcie diel výtvarníkov ako Juraj Bartusz, Miroslav Cipár, Rudolf Fila, Jozef Jankovič, Rudolf Sikora či Ilona Németh.  

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy