WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Mimo edície

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Súčasná poľská dráma

Súčasná poľská dráma

Patrícia PásztRok vydania: 2013Po roku 1989 doposiaľ chýbalo komplexné literárnovedné zhrnutie o aktuálnom stave poľskej drámy v Poľsku, ale aj na Slovensku. Táto publikácia je pokusom o doplnenie tohto deficitu so zreteľom na najdôležitejšie súčasné javy a tendencie v poľskej dramatickej literatúre. Jej cieľom je interpretácia tvorby a prezentácia diela u nás málo známych súčasných poľských autorov, ktorí pôsobili v rozpätí rokov 1990 až 2005. Táto monografia hľadá predovšetkým odpoveď na otázku, aké boli charakteristické ašpirácie poľskej drámy na prelome tisícročí a akým výzvam boli vystavení autori v období premeny estetických a ekonomických modelov.
Dilemy Karola Sidora

Dilemy Karola Sidora

Ľubica KázmerováRok vydania: 2006Karol Sidor – politik HSĽS, žurnalista a diplomat, patrí medzi menej známe osobnosti slovenských dejín. Publikácia analyzuje jeho životnú dráhu, spojenú s mnohými dilemami. Sidorove literárne a novinárske začiatky siahali do školských čias, keď sa dostával pod vplyv politických názorov Andreja Hlinku. Jeho záujem o literatúru prerástol do založenia časopisu Vatra a neskoršej dramatickej tvorby. Po skončení gymnázia bol redaktorom časopisu Slovák a neskôr jeho šéfredaktorom. Sidor politicky presadzoval myšlienky autonómie Slovenska a zahranično-politicky bol polonofil. Rozvíjal spoluprácu s americkými Slovákmi, ktorej vyvrcholením sa stal príchod delegácie s Pittsburskou dohodou do Československa. Dominantami Sidorovho politického života v druhej polovici 30. rokov 20. storočia bola činnosť v československom parlamente, v ústrednej a v marci 1939 na krátky čas aj v slovenskej krajinskej vláde. Pôsobenie vo vnútornej politike ukončilo jeho nesúhlasné stanovisko s požiadavkou Hitlerových emisárov vyhlásiť v marci 1939 pod záštitou nacistického Nemecka samostatnosť Slovenska. Po vzniku Slovenské štátu sa stal Sidor vyslancom pri Svätej stolici vo Vatikáne, kde zastupoval záujmy slovenskej vlády. Po skončení vojny sa z diplomata stal emigrant. Pozornosť obrátil na charitatívnu činnosť a pôsobenie v Slovenskej národnej rade v zahraničí. Karil Sidor ukončil životnú púť v kanadskom Montreale.
Oficiálna línia

Oficiálna línia Obraz socializmu v epoche neoliberalizmu

Karol KrpalaRok vydania: 2015Cieľom tejto práce nie je obhájiť režim spred roka 1989. Kritický postoj k tomuto systému je oprávnený. Pokiaľ však oficiálna kritika tohto režimu je vlastne iba funkciou ideologického konceptu, ktorý sa snaží interpretovať politickú realitu – minulosti aj na ňu napojenej súčasnosti – takým spôsobom, že systémovo-ideologický stav, v ktorom žijeme, je v normatívnom zmysle slova špeciálny a výnimočný, takúto interpretáciu treba odmietnuť a kritiku akéhokoľvek politického systému postaviť realisticky. Aj kritický postoj k neoliberalizmu je oprávnený takisto ako kritický postoj k (reálnemu) socializmu.   Tak ako v minulosti aj dnes platí, že bez toho, aby došlo k prekonaniu oficiálneho dogmatizmu pri interpretácii minulosti, nebude možné prekonať oficiálny dogmatizmus pri interpretácii súčasnosti. Tak ako je na jednej strane spojená minulosť so súčasnosťou, na druhej strane je spojená možnosť hodnotiť minulosť, ako aj súčasnosť v realistických kategóriách. Ani po roku 1989 sme sa neocitli v idealizovanom stave „slobody a demokracie“, ale len v podmienkach ďalšieho sociálno-politického usporiadania v poradí, ktoré sa takto samo označuje. Svoje pozitívne hodnotenie uzákoňuje podobne, ako to robili tie predošlé. Problémy, ktoré sú s tým spojené, sú v zásade analogické, ako boli v minulosti.   Označovanie režimu sebou samým ako „sloboda a demokracia“ nie je nič prekvapujúce ani nové. Všetky politické režimy u nás po prvej svetovej vojne, s výnimkou toho v rokoch 1939 – 1945, sa oficiálne označovali ako „demokracie“. Či už tie buržoázne, ľudové, alebo najnovšie ako liberálna demokracia. Z pohľadu systémovej teórie ani jeden politický systém nemôže byť totožný s ideálom demokracie; nie je demokraciou. Je teda normatívnou záležitosťou, či ho človek označí ako diktatúru, alebo ako obligátne proklamovanú demokraciu. Každý systém možno nahradiť (podstatne) demokratickejším, čiže zmeniť ho alebo reformovať pod tými istými heslami, pod ktorými sa tu etablovali systémové zmeny a zmeny politických režimov v rokoch 1918, 1948 a 1989.
Polčlovek a iné prózy

Polčlovek a iné prózy

Gejza VámošRok vydania: 2016Výber Polčlovek a iné prózy prináša prierez knižne i časopisecky vydaných prác slovenského autora medzivojnového obdobia Gejzu Vámoša. Vo svojich poviedkach priniesol do slovenskej literatúry nové témy a postavy, ktoré narúšali predstavu o ideálnosti stvoreného sveta. V románe Atómy Boha (1928) rozvíjal tému spoločenskej a kozmickej revolty. Odkazovanie na antickú filozofiu i monoteistické náboženstvo (judaizmus) súvisí so sporom náboženstva a vedy, v ktorom sa autor – vzdelaním lekár a filozof postavil na pozíciu vedy. Azda najznámejší Vámošov román Odlomená haluz (1934) sa zaoberá židovskou asimiláciou v stredoeurópskom priestore a témou dospievania. Viažu sa naň mimoliterárne súvislosti: okrem súdnej žaloby na autora aj následné diskusie o autonómnosti literatúry a umeleckej slobode (otázka vzťahu medzi realitou a fikciou a právo spisovateľa na vyjadrenie názoru). V románe i v novele Jazdecká legenda (1932) Vámoš využíval karikatúru a realitu groteskne deformoval. Okrem ukážok z týchto knižne publikovaných diel výber obsahuje aj menej známe Vámošove práce z tridsiatych rokov, napríklad úryvky z románu Hrušovianski hriešnici a viaceré časopisecky vydané prózy so sociálnou témou.   Vydaním výberu z diela Gejzu Vámoša chce vydavateľstvo Kalligram upozorniť na výraznú „pozabudnutú“ osobnosť medzivojnovej slovenskej literatúry a apelovať za návrat k tvorivým osobnostiam, ktoré presahovali teritoriálne či dobové obmedzenia…
Autonómie v Európe

Autonómie v Európe Riešenia a výzvy

autorov KolektívRok vydania: 2015Autonomies in Europe: Solutions and Challenges – pod týmto názvom vyšla publikácia Výskumného ústavu národnej politiky v Maďarsku, ktorá je výsledkom medzinárodnej výskumnej spolupráce a obsahuje rozšírené príspevky z konferencie v roku 2013. V slovenčine vydávame preklad tejto publikácie, aby sme si názor na takú komplexnú a zaujímavú tému, akou je právo na sebaurčenie, neutvárali na základe spravodajských kanálov. Veď keby sme sa mali rozhodovať napr. podľa správ v televíznych novinách, nikdy by sme nenastúpili ani do lietadla či auta: pozitívne a úspešné príklady zostávajú práve vďaka svojej tichosti v úzadí. To platí aj o téme autonómie, ktorá je príliš zaujímavá a konštruktívna na to, aby sme ju nepovažovali za hodnú diskusie. Kniha chce svojím spôsobom prispieť k diskusiám, rozhovorom a úvahám a nastolené myšlienky predostrieť Slovákom aj v podobe otvorených otázok: Prečo by sa v Európe a vo vyspelom svete nemohlo hovoriť o kolektívnych právach? Prečo by sa uplatňovanie menšinových práv malo nepriaznivo dotknúť majoritnej spoločnosti – nie je to len hmlistá emócia bez konkrétneho problému? Máme územnú alebo inú autonómiu skutočne vnímať ako dezintegráciu – nejde skôr o jemné dolaďovanie integrácie? A v neposlednom rade – ako a v akej forme sa dá o týchto otázkach reálne diskutovať? (Z predslovu Istvána Kollaiho)
Slovenské kargo

Slovenské kargo

Peter ZajacRok vydania: 2016Kniha Petra Zajaca Slovenské kargo tvorí premyslený a kompozične pevne zviazaný celok, čo z nej, spolu s koncíznym obsahom, robí vedeckú prácu monografického charakteru. Jej východiskom je reflexia o idei a zmysle akadémie a univerzity a v tomto rámci aj reflexia o zmysle humanitných vied. Zajac formuluje presvedčenie, že zmysel a podstata humanitných a spoločenských vied je a bude v stále väčšej miere spočívať v rozvíjaní kultúrnosti, lebo to im dáva základnú spoločenskú legitimitu. Zajac pregnantne upozorňuje na oscilovanie literárnohistorických javov, čo mu umožňuje narušiť lineárne konštruovanie dejín literatúry a nahradiť ho pulzačne založeným rekonštruovaním, teda mapovaním literárnohistorických udalostí a stôp ako situácií, v ktorých sa texty a ich autori ocitali a ktoré mali raz latentnú, inokedy zasa patentnú povahu a podobu a niektoré zo svojej „skrytosti“ vychádzajú „na svetlo“ až dnes, a to aj vďaka zmenenej metodologickej optike. Do centra autorovej pozornosti sa dostáva problematika zrodu modernej slovenskej kultúry, neoddeliteľne spätého so zrodom modernej slovenskej literatúry, so zárodkami slovenskej vedy o dejinách a súčasne aj časom vzniku slovenskej národnej politiky. Na každej z týchto úrovní či v každom z týchto rozmerov zvolenej témy vnímame ako podstatnú črtu autorovho prístupu k nej snahu zbaviť ju mýtického nánosu a pátosu. Tento demýtizačný efekt Zajac dosahuje precíznou prácou s dobovým textovým materiálom s cieľom ukázať, že etickou direktívou práce kultúrneho historika je Assmanovo „približovanie sa k pravde“. Aj preto tvorí integrálnu súčasť tejto metodologickej iniciatívy s preukázateľnými historiografickými výsledkami jej étos. Pravdivé vypovedanie o dejinných udalostiach je v jeho chápaní veci aj spravodlivé, čo samozrejme podčiarkuje známu skutočnosť, že pravda niekedy bolí.   René Bílik
Mramor a granit

Mramor a granit

Dušan ŠimkoRok vydania: 2015Obsahom nového románového projektu slovenského exilového autora je zachytiť deformujúci tlak dobových politických a spoločenských okolností na osobnosť umelca; v knihe porovnáva postoje a správanie známych sochárov v období baroka a v ére vrcholiaceho stalinizmu, pričom zdôrazňuje nadčasovú hodnotu mravných princípov a ideálov. Mladá reštaurátorka Barbora žije v Prahe v čase vrcholiaceho stalinizmu. Cestou do práce míňa stavbu pomníka J.V. Stalinovi na Letnej, ktorého autorom je sochár Otakar Švec (1892-1955). Pamiatkový ústav ju poverí výskumom barokových sôch v Kukse pri Dvore Králové. Geniálny sochár Matyáš Bernard Braun (1684-1738) je autorom celej plejády sôch v sídle čudáckeho grófa Františka Antona Šporka (1662-1738). Sochár dostal za úlohu vytesať monumentálne plastiky do pieskovcových skalísk v Novom lese na Šporkovom panstve. Torzá Braunovych plastík, ničené po viac ako dve storočia vetrom, dažďom a nezáujmom ľudí sú pre Barboru príležitosťou presunúť sa z tiesnivej reality diktatúry do snového sureálneho sveta vrcholiaceho baroka.   Recenziu Petra Zajaca o knihe Mramor a granit uverejnenej na stránke http://www.medziknihami.sk/ si môžete prečítať tu.
Cesta za skutočnosťou bez metafyziky

Cesta za skutočnosťou bez metafyziky S Nietzschem a proti nemu

Teodor MünzRok vydania: 2015Nietzsche ma zaujal už dávno, mal som proti nemu výhrady vždy, ale ma aj strhol, obdivoval som ho a obdivujem ho dodnes. Pokladám ho za veľducha, ktorý sa nerodí ani raz za sto rokov. Je viac než dôstojným nástupcom a pokračovateľom môjho niekdajšieho vzoru Feuerbacha. Nietzsche jeho dielo poznal, nevyjadril sa o ňom lichotivo, pokladal ho za teológa medzi viacerými inými, no prebral od neho veľmi mnoho, ale ho aj domyslel a prekonal. S Feuerbachom som sa dodnes nerozlúčil, ale už ustúpil, lebo mi neodhalil takú rozsiahlu noetickú problematiku a neponúkol mi možnosť tak hlboko nahliadnuť do nej ako Nietzsche – vo všetkom, v čom s ním súhlasím i nesúhlasím. Už v mojej knižke Listy filozofom, v ktorej som dva listy písal aj  Nietzschemu, som hovoril, že bude mojím osudom, čo sa aj stalo. Ako v predchádzajúcej knižke, ani teraz sa nevzdávam racionálnej viery nielen v existenciu od nás nezávislej skutočnosti, ale ani dnes už vo filozofii takmer neaktuálneho názoru, že ju môžeme aj poznávať, a to dokonca stále lepšie. Úsilie obhájiť toto stanovisko je ústrednou témou tejto práce. Teodor Münz

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy