WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Mimo edície

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Deväť životov

Deväť životov Rozhovory o preklade a literárnom živote

autorov KolektívRok vydania: 2015Projekt tohto typu som v podstate od začiatku považovala za dôležitý a potrebný, možno o to viac, že mám v živej pamäti rozhovory s prekladateľmi publikované v zložitých 80. rokoch. Viacerí z nich medzi riadkami už vtedy všeličo prezradili…Už keď som prečítala prvý z dnes publikovaných dialógov, uvedomila som si význam rozprávaní, ktoré sprostredkúvajú konkrétne osobné príbehy prekladateľov s rôznymi peripetiami, úskaliami, vzopätiami i pádmi na ich životnej ceste. V predloženom výbere ide napospol o prekladateľov, ktorých aktivity sú spojené s druhou polovicou 20. storočia a ich výpovede sú zároveň sondami do rozličných literatúr a kultúr (anglofónnych – J. Vilikovský, J. Kot, J. Samcová, frankofónnych – M. Jurovská, nemecky písaných – L. Šimon, do ruskej – V. Hegerová) i do ďalších geograficky a mentalitou blízkych (J. Andričík, K. Wlachovský, E. Charous). Publikovanie rozhovorov považujem za príklad „oral history“ aplikovanej cez relevantné osobnosti slovenskej kultúry vo sfére prekladu a z knižky jasne vystupuje význam takéhoto prístupu. Ukazuje sa, že práve prostredníctvom rozprávania priamych účastníkov súdobého literárneho procesu si môžeme naplniť mnohé pojmy označujúce javy charakteristické pre slovenský kultúrny priestor druhej polovice 20. storočia (tzv. požičiavanie mien, rozličné podoby pôsobenia ideologického faktoru pri prekladoch „západnej“ i „ne-západnej“ literatúry a pod.).Čitateľskú príťažlivosť týchto textov nepovažujem za náhodnú, veď k veci sa vyjadrujú ľudia denne pracujúci so slovom, a tak vlastne dostávame – dnešným jazykom povedané – 2 v 1: jednak rozširovanie poznania  lovenskej kultúry, jednak paletu pestrofarebných osudov a príbehov. Mária Kusá
Piesok v presýpacích hodinách

Piesok v presýpacích hodinách Antológia poľskej literárnej eseje 20. storočia

autorov KolektívRok vydania: 2015Reprezentatívny výber z poľskej esejistiky dvadsiateho storočia zachytáva texty najvýznamnejších autorov, pričom v celej tematickej škále prezentuje základné spoločenské, historické či filozofické problémy tejto spoločnosti v búrlivých dobových premenách. V úvodnej časti sa majú čitatelia šancu oboznámiť s pálčivou otázkou národnej identity či vytvorenia národného štátu (Brzozowski, Boy Żeleński), vyrovnania sa s vojnovými stratami a traumou po kataklizme prvej svetovej vojny. Medzivojnové obdobie je v antológii zastúpené abstraktnejšou polohou – esejami o telesnosti, teóriách hlbinnej psychológie, kultúre nových komunikačných prostriedkov, filmovej estetike. Záverečná, ťažisková časť zahŕňa povojnové obdobie až po súčasnosť – roky socializmu aj podzemného zápasu so socializmom, do ktorého sa zapojili také významné osobnosti ako Leszek Kołakowski, Czesław Miłosz, Witold Gombrowicz či Stanisław Barańczak. Aktuálny stav poľskej spoločnosti mapujú súčasné silné tvorivé individuality ako Adam Michnik, Tadeusz Komendant či Michal Paweł Markowski. Hlboké tradície i novátorské tendencie poľského myslenia môžu byť pre nás bezpochyby inšpiratívnym podnetom i v takejto výberovej vzorke.
Divadlo SKRAT

Divadlo SKRAT Kryptotyp

autorov KolektívRok vydania: 2015Táto kniha má dve časti, ktoré možno stručne charakterizovať pojmami „práca“ a jej „výsledok“. V prvej časti ponúkajú autori vhľad do vlastnej metódy divadelnej tvorby založenej sčasti na performatívnom princípe „obnoveného správania“ , tak ako ho podrobne opísal americký režisér, divadelník a antropológ Richard Schechner. Autori – herci, performeri, ktorých spája dlhoročná spolupráca a priateľstvo, sa v spontánnych rozhovoroch vracajú k skúsenostiam a zážitkom, ktoré podvedome chápu ako kultúrne a existenciálne dôležité. Ich prerozprávaním, predvádzaním pred ostatnými si overujú mieru súhlasu a odmietania vlastných hodnôt a postojov, pričom akt porovnávania umožňuje prisúdiť týmto skúsenostiam nadindividuálnu platnosť, alebo aj nie. Druhou, nemenej dôležitou súčasťou práce je fikcionalizácia týchto aktov, ich zbavovanie číreho realizmu, opisnosti, záznamu, uplatňovaním stratégií typických pre literárnu tvorbu (hyperbolizácia, mystifikácia, zastieranie, zľahčovanie, subverzia apod.) už v stave zrodu. Keďže autori pracujú s rečovými prostriedkami – spontánne dialógy sa zvukovo zaznamenávajú a následne prepisujú –, a nie s písanou formou jazyka, všetky stratégie sa realizujú v okamihu modelovania dialógu. Svoju tvorbu preto chápu ako akýsi súčasný prejav dávnych „potulných rozprávačov príbehov“.
Mesto vo filozofii

Mesto vo filozofii

Miroslav MarcelliRok vydania: 2011Čím pre nás kedysi bolo mesto? Mysleli sme si, že je naším dielom, že ho môžeme založiť a utvárať podľa vlastných predstáv, že v sebe stelesňuje rozumný plán usporiadania spoločenstva, ktoré sa vytrhlo spod vlády prírody a prijalo vlastné zákony. Dlho sme si mysleli, že rast miest potvrdzuje našu prevahu nad prírodou a približuje nás stavu, keď vo svete definitívne zavládnu zákony obce. Filozofia nás pripravovala na pobyt v tomto vlastnom, rozumne zariadenom svete. Čím je pre nás mesto dnes? Predovšetkým nadrozmernou veľkosťou, ustavične sa pohybujúcou masou, multiplicitou v procese ustavičných premien. Vidíme, ako sa príroda ohlasuje zvnútra mestského priestoru a jeho rastu dáva charakter živelného procesu. Zoči-voči veľkosti, akou nás obklopuje urbanizovaná masa ľudí, začíname chápať, že treba po novom premyslieť všetky základné určenia, ktorými definujeme svoje miesto v tomto svete. V prejavoch živelného procesu urbanizácie svetovej populácie by sme mali nájsť príležitosť uvedomiť si, čo to znamená byť súčasťou tohto sveta. Ak chce filozofia prispieť k tomuto uvedomeniu, musí sa rozlúčiť s prostredím agory a prijať svoje miesto v súčasnej mestskej aglomerácii.   Recenzia Petra Michaloviča o knihe v časopise Filozifia č. 7/2011: http://www.klemens.sav.sk/fiusav/doc/filozofia/2011/7/713-717.pdf
Udavačstvo

Udavačstvo

autorov KolektívRok vydania: 2015Táto kniha nie je veselým čítaním. Už jej názov vyvoláva asociácie, ktoré nemajú kladné znamienko. A predsa tému udavačstva treba reflektovať – nielen pre jej stálu aktuálnosť. Neviaže sa len na aktuálnosť. Neviaže sa len na nedávne totalitné režimy minulého storočia, hoci na ne predovšetkým. Aj preto je stále podstatnou súčasťou našej pamäti, ako dokumentujú texty tohto žánrovo pestrého, ale vnútorne konzistentného zborníka, v ktorom tému udavačstva reflektujú autori profesne, generačne, názorovo rôznorodí, Hľadajúci viaceré vrstvy tohto nadčasového fenoménu. Udavači, donášači, konfidenti, špehovia, fízli, denuncianti, informátori, tajní agenti, spolupracovníci ÚŠB, ŠtB, aj ich „nadriadení“. na ktorých archivovanie máme aj špeciálnu inštitúciu, nikdy nepredstavovali vzor správania, ale patria k dejinám ľudstva takisto ako hrdinovia, mučeníci, ktorí, naopak, vzory tvoria. Texty knihy reflektujú právnu aj morálnu dimenziu udavačstva, jeho politické, historické, psychologické, sociologické a iné súvislosti. Je dobre si ich čítať, ale najmä zamýšľať sa nad nimi. Sú totiž súčasťou našej individuálnej aj kolektívnej pamäti, hoci často ponornej, zamlčiavanej, lebo nehrdinskej. V neposlednom rade sú príspevkom k nášmu veľmi skromnému vyrovnávaniu sa s minulosťou. Aj s tou temnejšou. Je dobre, ak ju budú poznávať súčasníci, ale ostane autentickým dokumentom nedávnych čias aj pre našich potomkov.   Rudolf Chmel     Obsah: Miroslav Pollák: Namiesto úvodu: Ohováranie naše každodenné František Guldan: Večné odpočinutie daj im, Pane František Mikloško: Vojna tmy proti svetlu Fedor Gál:  Udavačstvo je, keď… Ľubomír Feldek: Poloniova smrť Pavel Vilikovský: Žalobaba žaluje Mikuláš Huba: Orwell po slovensky Tomáš Janovic: Smutné anekdoty Ján Grexa: Nadávanie na udávanie Grigorij Mesežnikov: Udavačstvo je proti slobode Pavel Holländer: Udavač v ríši práva Vlado Šimko: Udavači v našej západnej emigrácii Peter Krištúfek a Kornel Földvári: Donieslo sa mi to do uší Peter Kalmus: Udavačstvo a august 1968 Zuzana Szatmáry: Tretí jazyk Dušan Šimko: Sledovať, pozorovať a registrovať Miroslav Kusý: Chartisti a udavači Tomáš Zálešák: Paranoidná spoločnosť – udavačstvo a teror v totalitných systémoch Milan Žitný: Skazky a mýty o konfidentoch Ján Mičovský: Som udavač Daniel Pastirčák: Klamať verný pravde? Ivan Kamenec: Fenomén udavačstva v našich moderných dejinách Juraj Buzalka: Dedinskí udavači: odpúšťať a nezabudnúť Mikuláš Mušinka: Udavačstvo ako nevyhnutná súčasť totalitných režimov Fedor Vico: Kresby Alexander Bröstl: V levej tlame Peter Juščák: Spisovatelia zoznamov Miroslav Kocúr: Tridsať strieborných … Ľubomír Morbacher: Tiene minulosti Tomáš Ulej: Všetko, čo viem o udávaní a živote Stanislav Mičev: Pohnútky Anton Heretik: Udavačstvo (Poznámky psychológa) Samuel Abrahám: Udavači v diktatúre a v demokracii Robert Kirchhoff: Udavač podľa okolnosti Rudolf Dobiáš: Odhalenie „protištátnej“ organizácie František Pauliny: Biela vrana Jozef Leščinský: Biblia a fenomén udávania Kálmán Petőcz: Udavačstvo v neliberálnych demokraciách Martin Mojžiš: Nezradíš blížneho svojho Marián Leško: V čom spočíva naša nádej Zuzana Uličianska: Aj tých našich udávali Dorota Nvotová: Nafukovací policajt Ján Milčák: Strom richtára Verena František Neupauer: Happyend bezmocných Ľuba Lesná: Dôležitosť hlasného kriku Michal Kaščák: Tajný Udavač Jozef Hašto: Udavačstvo ako téma do diskusie … aj pre psychiatra ? Peter Zajac: Tajný slovenský sen Ladislav Snopko: Režim otupeného svedomia, ako dedičstvo Režimu zlého svedomia Valerij Kupka: Udať ? neudať ? udať ? neudať ? udať ? … Michala Lônčíková a Eduard Nižňanský: Nechceš byť udavačom? Z dejín každodennosti slovenského štátu   Martin Bútora: Taká zvláštna pracovná sobota
Richard Rorty a zrkadlo filozofie

Richard Rorty a zrkadlo filozofie

Emil VišňovskýRok vydania: 2015Kto bol Richard Rorty (1931 – 2007) ? Už počas života ho označovali za „najzaujímavejšieho“ a „najvplyvnejšieho“ amerického filozofa, jedného z najoriginálnejších a najdôležitejších, ale aj  najkontroverznejších a najprovokatívnejších za ostatných 50 rokov. Pre niektorých bol „prorokom a básnikom nového pragmatizmu“, pre iných renegátom analytickej filozofie, pre ďalších postmodernistickým relativistom. Jeho opus magnum z roku 1979 – Filozofia a zrkadlo prírody (Kalligram 2000) – je jednou z najvýznamnejších kníh filozofie 20. storočia.   Napriek tomu je Rortyho filozofia u nás neznáma. Prežívajú o nej skôr predsudky a dezinterpretácie, než pochopenie toho, o čo mu vo filozofii išlo a akým spôsobom sa to usiloval dosiahnuť. Celý život riešil jednu otázku: „Na čo je filozofia dobrá a či vôbec je na niečo dobrá ?“ (Filozofické orchidey, Kalligram 2006, s. 63) Nabádal, aby súčasná filozofia zmenila orientáciu z argumentatívnej na imaginatívnu, zo systematickej na povznášajúcu, z analytickej na konverzačnú. On sám ponúkol inú, novú, sviežu, nedogmatickú filozofiu ako jedinečné médium, ktoré máme na pochopenie sveta, na vlastné sebautváranie a obohacovanie života. Išlo mu o to, aby filozofia bola zaujímavejšia, relevantnejšia a užitočnejšia pre ľudí, spoločnosť a kultúru. Bol ochotný transformovať ju až tak, že by vymenil všetky tradičné problémy, ktoré filozofiu kvária, za sociálnu nádej pre ľudstvo… Čítanie Rortyho má potenciál zmeniť náš pohľad na svet i seba samých.   Táto kniha je pozvaním do Rortyho filozofie. Autor ňou plní svoj osobný dlh voči svojmu učiteľovi v nádeji, že „rortyizmus“ poskytne filozofii u nás nové, doposiaľ netušené podnety na tvorivý rozvoj.
Ľudovít Štúr, štúdie a eseje

Ľudovít Štúr, štúdie a eseje

autorov KolektívRok vydania: 2015Dvesté výročie narodenia Ľudovíta Štúra je iste podnetom na reflexiu jeho odkazu, nad Štúrom dnes. Je predsa najuniverzálnejšou postavou našich dejín, ktorú pri akomkoľvek uvažovaní o slovenských dejinách nemožno obísť. Prítomný zborník sa pokúša o čiastkové sondy do viacerých oblastí, ktoré Štúr svojimi mnohostrannými aktivitami inicioval, formuloval a uskutočňoval. Je ďalším v rade zborníkov, pripravujúcich pôdu pre fundamentálne monografie a pre kritické vydania celého jeho diela, ktoré čaká na budúcich bádateľov.
Pojmy v Sizyfovej krošni

Pojmy v Sizyfovej krošni (čriepky z filozofie práva)

Pavel HolländerRok vydania: 2015Pojmové sústavy v právnom a štátovednom myslení žijú v hermeneutickom pohybe s dejinnými kontextami. Zároveň sa však tieto pojmové sústavy usilujú o analytickosť, prinášajúcu presnosť a bezrozpornosť myslenia, súčasne aj ilúziu dosiahnutej dokonalosti a večnosti. Nový dejinný kontext ale túto „dokonalosť“ a „večnosť“ dosiaľ v histórii vždy premenil na prach. Európskym právnikom je veľmi dobre známa hyperbola Julia Hermanna von Kirchmanna : „Stačia tri zákonodarcove slová, uvádzajúce novelu zákona, a celé právnické knižnice sa menia na makulatúru.“Nie, z tohto rozporu nepramení nijaká skepsa. Len pokora a viera v zmysel a poslanie sizyfovského snaženia právnej vedy – ten balvan sa po dosiahnutí vrcholu vždy zrúti do priepasti a my ho opätovne vždy a vždy sunieme nahor. I pojmy sa rodia s rozsudkom smrti...Je však fascinujúce pokúsiť sa sledovať ich zrod a vývoj, priblížiť sa k intenciám ich formovania i ich premien, k ich zmyslom a významom v premenách času.    Pavel Holländer

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy