WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Mimo edície

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Kniha o dobrej smrti

Kniha o dobrej smrti Eutelia - Eutanázia

László BitóRok vydania: 2006Kompetentný prehľad otázok (biologických, právnych, medicínskych, etických a pod.) týkajúcich sa problematiky eutanázie, v zmysle spokojnejšieho a dôstojnejšieho umierania, zlepšenia podmienok v špecializovaných zariadeniach a zmeny nazerania na umierajúceho. László Bitó, vedec a humanista, hlboko presvedčený o tom, že človek má právo žiť bez strachu z mučivého a ponižujúceho umierania, v knihe odkrýva korene etických postojov k problematike a prináša argumenty v prospech zmien, v prospech plnšieho, humánnejšieho života.
Homér, Iliada

Homér, Iliada

Alessandro BariccoRok vydania: 2006Každá nová kniha talianského autora Alessandra Baricca je prekvapením pre čitateľov. Tentoraz sa autor vracia k Homérovej Iliade. V jeho adaptácii antickej klasiky autor nepripravil o pôvab pôvodný príbeh a zároveň vytvoril živý a aktuálny text s presvedčivým posolstvom pre súčasníkov. Baricco Alessandro:  Barbari - Esej o mutácii Baricco Alessandro: Hodváb Baricco Alessandro: Tisícdeväťstvo Baricco Alessandro: Oceán More
Retúr do pekla

Retúr do pekla

László BarakRok vydania: 2006László Barak (1953) patrí medzi autorov, u ktorých sa básnické nadanie prelína nielen s novinárskou skúsenosťou, ale aj s novinárskym jazykom. Toto prelínanie je charakteristické pre väčšinu jeho básnických kníh a nie je tomu inak ani pri tejto zbierke. Barakov jazyk je expresívny, až vulgárny, autor sa tvorivo opiera o znalosť slangu dunajskostredského podsvetia.
Vek omylnosti

Vek omylnosti Dôsledky vojny proti terorizmu

George SorosRok vydania: 2007Posledný titul známeho amerického finančníka a filantropa Georga Sorosa Vek omylnosti nie je iba životnou bilanciou, rekapituláciou vlastných koncepčných a svetonázorových východísk, v ktorých kľúčovú úlohu zohráva pojem otvorenej spoločnosti. Nachádza sa tu aj tvrdá kritika súčasného stavu Spojených štátov amerických, ktoré síce zohrávajú úlohu svetového politického lídra, zároveň sa im svojím vystupovaním i pohľadom na svet, vierou vo vlastnú rétoriky a falošné mýty podarilo "zablúdiť". Soros do svojich úvah zapája i také závažné témy ako je terorizmus a boj proti nemu, globálne otepľovanie, či šírenie jadrových zbraní.
Horizont

Horizont

Wieslaw MyśliwskiRok vydania: 2007UZNANIE LITERÁRNEHO FONDU ZA VÝZNAMNÝ EDIČNÝ ČIN ZA ROK 2007 Napísať Horizont trvalo autorovi takmer desať rokov, no čakať sa oplatilo: výsledkom je monumentálny román s autobiografickými elementami. Hrdina a rozprávač románu spomína na svoje detstvo strávené za vojny i tesne po nej na dedine neďaleko menšieho mesta, na mladosť a dozrievanie v časoch stalinizmu, na prvé lásky, na život v dospelosti v rokoch tzv. „reálneho socializmu“. Myśliwského román zachytáva panorámu udalostí ovplyvňujúcich premeny života v priestore povojnového Polska, je plastickým zachytením charakterov v zlomových chvíľach. Kniha je napísaná obrazným a šťavnatým jazykom, so svojským humorom a s vycibreným zmyslom pre zachytenie odchádzajúceho sedliackeho sveta. Za román Horizont bol Wieslaw Myśliwski (1932) v roku 1997 ocenený najvýznamnejšou poľskou literárnou cenou NIKÉ. Úryvok z knihy: "Pre tú kravatu sa však zdalo, že už na tú zábavu nepôjdem, ale zabehli k nám slečna Evelína so slečnou Ružou, aby ma opätovne pozvali na skúšku tanga pred tou zábavou, a mame nevdojak vyletelo: „Čo má čo skúšať, keď na zábavu nejde.“ Na tvárach slečny Evelíny a slečny Ruže sa zjavilo zdesenie, zatrepotali na seba mihalnicami. „Čo sa stalo?“ „Čo by sa stalo? Nemá kravatu. A niet ani za čo kúpiť, ani kde požičať,“ vychrlila zo seba mama a obrátila oči k obloku. Chvíľu stáli, akoby onemeli, akoby nemohli pochopiť, že v dome môže nebyť pánska kravata, potom začali striedavo vyčítať raz mne, raz mame, prečo sme im nič nepovedali: „Predsa sme sa spytovali, pani suseda, či pán Peter niečo nepotrebuje. A aj pán Peter mohol aspoň slovkom naznačiť, že nemá kravatu. Alebo povedať, že má, ale mu veľmi nepasuje ku košeli či k obleku. Bože môj, veď kravát je u nás ako dreva!“ A začali jedna cez druhú štebotať, že za toľké roky zostalo po hosťoch toľko kravát, niekto zabudol, niekto im nechal na pamiatku, lebo majú rady pekné kravaty na mužoch, podľa kravaty sa dá často poznať, kto je kto, tak ako podľa očí, rúk či hlasu, a im iba zaberajú v skrini miesto. Chceli už niektoré vyhodiť alebo niekomu darovať, prinajmenšom tie staršie, ale s každou sa viažu nejaké spomienky, a zase pri tých novších človek nikdy nevie, či sa niekto ešte po ne nevráti a nebude chcieť naspäť, a preto ich držia. Vybehli a neprešlo pol hodiny, keď sa celé vzrušené vrátili s plnými náručiami tých kravát a hneď mi ich začali pod krkom skúšať a primeriavať. Jednu chválili, druhú hanili a najradšej spomínali, komu patrili. A každú odkladali, že táto nie, pán Peter má belasé oči, a na kravate je veľa zelenej farby a belasá sa so zelenou neznáša. Táto by bola, ale na školskú zábavu je pritmavá, táto zasa na pána Petra priveľmi vážna, pán Peter je ešte taký mladučký, ako kvet, čo sa iba z puku vylupuje, a toto je kravata pre muža, ktorému už začínajú šedivieť sluchy. Táto je zasa akási neurčitá, a kravata musí mať charakter, tak ako muž. Táto by sa možno hodila, ale skôr na recepciu, slávnosť či meniny, lebo na zábavu musí mať kravata viacej radosti. Táto, oj nie, vôbec sa nehodí k pánovi Petrovi, je fádna. Pán Peter má poblednutú tvár, zišlo by sa teda niečo výraznejšie, ostrejšie, správna kravata vie často dostať z tváre, čo je v nej ešte skryté, nesmelé, zahanbené, čo sa v neskorších rokoch prejaví vráskami, v ešte neskorších brázdami a priehlbinami, ťažkými očami, opadnutými viečkami, akási zatrpknutosť, únava, ľahostajnosť, čo dakedy ženy priťahuje väčšmi ako tá najmladšia krása. Keď je človek mladý, zdá sa mu, že mladosť mu nahradí aj kravatu, lebo všetko nahradí, hoci mladosť bez kravaty je nielen nemužná, ale je aj prejavom zlého vkusu. Och, túto sme už mali dávno vyhodiť, nepamätáš, Evelína, nepamätáš, Ruža, komu tá kravata patrila? Nehodno si pamätať, veď aj takí sa vyskytovali."
Denníky

Denníky

Ladislav MednyánszkyRok vydania: 2007UZNANIE LITERÁRNEHO FONDU ZA ODBORNÝ PREKLAD ZA ROK 2007  Barón Ladislav Mednyánszky (1852-1919) patrí k najtalentovanejším maliarom na prelome 19. a 20. storočia v strednej Európe. Dôležitým prameňom k jeho tvorbe a životu sú denníky, ktorých sa zachovalo niekoľko zošitov. Písané sú v maďarskom alebo nemeckom jazyku gréckou abecedou, ktorú sa odborníkom podarilo „rozlúštiť“. Publikácia je prvým kompletným prepisom maliarových denníkov z maďarských a slovenských zbierok. Mimoriadnu pozornosť si zaslúži aj bohatý obrazový materiál umelcových kresieb, náčrtov a fotografií. Zbierka je doplnená o poznámkový aparát, v ktorom nájdete presné údaje k osobám, miestam a udalostiam zo života tohto výnimočného umelca.
Bratstvo

Bratstvo Nútené vyslobodenie, Tri kvapky krvi z raja, Ťažkosti vyslanectva

László MártonRok vydania: 2007Historická trilógia pozoruhodného maďarského autora nadväzuje na tradície barokovej literatúry. Autor vytvára presvedčivú ilúziu barokového románu tým, že buduje svoj príbeh na spôsob barokového labyrintu. Dejovou líniou románu je riešenie spleti dobových spoločenských vzťahov v čase po oslobodení Budína spod tureckej nadvlády. V centre stojí príbeh baróna Sándora Károlyiho, ktorý hľadá vo Viedni svojho brata po jeho údajnom úteku z tureckého zajatia; rozprávanie pokračuje spoločným odchodom oboch bratov do szatmárskej župy a neskorším súdnym sporom medzi nimi... Na prelome tisícročí citeľne vzrátol záujem o minulosť vytvorenú znalosťou literárnej tradície. Bratstvo je zvlášť vyzývavým a ambicióznym pokusom a pretvorenie textu, ktorý žije silou obrovského priestoru domácej literárnej minulosti a kultúrnej pamäti. "Románová trilógia Lászlóa Mártona vlastne predstavuje originálnu dekonštrukciu historického románu, a svojimi literárnymi kvalitami sa približuje k slávnej knihe Umberta Eca Meno ruže." (Peter Michalovič, SME 12.1.2008)"Ak sa už usilujeme o "vyrovnanie" sa s minulosťou vo vzťahu dvoch vedľa seba žijúcich národov vo dvoch krajinách, ktoré sa historicky vyvíjali ako mohutný prepletenec či iný komplikovane zrastený výtvor času, ľudí a pamäti, toto je rozhodne nesmierne osviežujúci a myšlienkovo podnetný pohľad na predmet nášho úsilia." (Silvester Lavrík, Pravda, 16.2.2008) 
Emil Stodola

Emil Stodola Džentlmen slovenskej politiky

Natália KrajčovičováRok vydania: 2007Historička Natália Krajčovičová sa vo svojej knihe venuje životu a dielu jedného z popredných predstaviteľov slovenskej politickej scény na prelome 19. a 20. storočia. Emil Stodola (1862-1945) bol vo svojej politickej činnosti poháňaný víziou Slovenska ako modernej, demokratickej, slobodnej a kultúrnej krajiny. V tomto duchu sa angažoval pred i po rozpade Rakúsko-Uhorska ako aj po vzniku ČSR v otázke štátoprávneho začlenenia slovenského národa a patril vo svojej dobe k najinvenčnejším zástancom myšlienky slovenskej autonómie. Totalitný režim slovenského štátu a uzurpácia moci jednou politickou stranou sa však nachádzali v rozpore s rešpektovaním právnych noriem tohto „džentlmena slovenskej politiky“. Autorka začlenila biografiu a dielo Emila Stodolu do širšieho politicko-historického kontextu. Okrem toho sa v knihe venuje aj zobrazeniu života modernej a zámožnej spoločenskej vrstvy vzdelaných Slovákov v prvých desaťročiach minulého storočia.

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy