WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Mimo edície

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Liečenie rakoviny, leukémie a iných chorôb prírodnými prostriedkami

Liečenie rakoviny, leukémie a iných chorôb prírodnými prostriedkami

Rudolf BreussRok vydania: 2007Rudolf Breuss informuje širokú laickú aj odbornú verejnosť o úspechoch svojej zaujímavej prírodnej liečby rakoviny a iných chorôb. Množstvo správ a listov od vyliečených pacientov z rôznych spoločenských a vzdelanostných vrstiev zaujme a presvedčí  predovšetkým tých, ktorých nádej na vyliečenie – najmä rakoviny – už podľa lekárov vlastne neexistuje, ale aj tých, čo sa chcú pomocou Breussovej šťavovej kúry a bylinných čajov vyhnúť rakovine a iným chorobám.
Ostrov, ktorý nebol

Ostrov, ktorý nebol

Marco ArcelliRok vydania: 2007Večierky u priateľov, pôvabné janovské uličky a námestia, milánske bulváre, ale aj zachmúrené londýnske parky – tam všade stretávame mladého Paola, hrdinu tejto prózy, ako hľadá svoju lásku a sám seba. Kniha ako denník prechádza svetom jeho vnímania všetkého, čo sa ho hlboko dotkne a ako ruka ženy na jeho pleci zanechá v ňom ľahký dotyk.
Polnočný sused

Polnočný sused

Magda VášáryováRok vydania: 2008Kniha Magdy Vášáryovej je o známom-neznámom Poľsku, o jeho histórii a súčasnosti, o umení a kultúre, o jazyku a o ľuďoch, s ktorými sa autorka stretla počas svojho diplomatického pôsobenia na poste veľvyslankyne SR v rokoch 2000-2005. Magda Vášáryová nás s humorom a elegantným štýlom dobrej hostiteľky zasväcuje do svojich pozorovaní a zážitkov z „polnočnej krajiny“, a to nie len z pozície skúsenej diplomatky, ale aj ako súkromná osoba. Jej cieľom nie sú vyčerpávajúce analýzy slovensko-poľských vzťahov, ale pútavý pohľad na nášho blízkeho avšak v mnohom neznámeho severného suseda. "Neberte túto knihu od Magdy Vášáryovej do rúk! Ak sa jej totiž chytíte, nepustíte ju, pokiaľ ju nedočítate!" Milan Ježovica"Polnočný sused je podaná ruka. (...) Rád čítam podané ruky, z ktorých sa veľa dozviem. O druhých, ale aj o sebe – ako v tomto prípade. Veľa som sa dozvedel o veľkých i malých dejinách, ktoré mali vplyv aj na mňa. A ešte niečo veľmi dôležité: rád čítam podané ruky, ktoré nie sú podané suchopárne, ale šarmantne." Tomáš Janovic   Ďalší titul od autorky v Kalligrame: Magda Vášáryová, Buďme poriadni, Kalligram 2006   Úryvok z knihy:„V roku 2001 som s mojím priateľom Michałom Jagiełłom, riaditeľomvaršavskej Národnej knižnice, otvárala výstavu Słowacja znana i nieznana.Bol to dobre zvolený titul. Dnešná generácia Poliakov vie o násveľmi málo, ak nechcem rovno povedať, že nič.Ale buďme úprimní: Čo my vieme o tejto „polnočnej“ krajine? Prečopolnočnej? Je tam stále tma? Nie, ale keď chcú Poliaci povedať sever,povedia północ (vyslov púvnoc). Północ a południe je po poľsky nášsever a juh. Dodnes si musím dať pozor, aby som to povedala správne,hoci hovorím po poľsky od roku 1969. Ako si môžeme porozumieť,keď sa pri pomenovaní svetových strán my, Slovač, musíme pripozastaviť,ako sa to vlastne povie… Preto ten polnočný sused v názve akosymbol blízkosti a zároveň tajomných peripetií, ktoré musíme prekonať,aby sme si s Poliakmi rozumeli.Vzťahy medzi Slovenskom a Poľskom, Československom a Rzecząpospolitą,Horným Uhorskom a Haličou by bolo možné zakresliť dosínusoidy. Chvíľu sa nepoznáme, chvíľu sa potrebujeme, chvíľu sapoužívame, chvíľu zneužívame. Hore-dolu, hore-dolu, občas na nule.Nemáme jedinú poriadnu politologickú knihu venovanú slovensko--poľským vzťahom. A materiálu by bolo nazbieraného dosť. NajmäSlovensko-poľskou komisiou pre humanitné vedy pod vedením profesoraHvišča pre edíciu Kontakty a mladým historikom Jurajom Marušiakom,zatiaľ len v rukopise. Na poľskej strane vyšla v roku 2005kniha Michała Jagiełła Słowacy w polskych oczach, sedemsto nesmiernezaujímavých strán z poľských archívov o nás. To je všetko. Dodnes nieje dokončený ani veľký poľsko-slovenský slovník, ktorý zostal v majetkujednej žiarlivej panej. Preto sa nemôžem venovať len piatim rokom,ktoré som strávila v Poľsku ako veľvyslankyňa Slovenskej republiky, alev kapitolách o histórii sa pokúsim aspoň okrajovo vysvetliť komplikovanédejiny, samozrejme bez nároku na vyčerpávajúcu analýzu.(...)Zakázané stránkyViem, že niektorí čakáte najmä na túto kapitolu. Ale hneď na začiatkumusím upozorniť, že slovo szukać nebude uvádzané ani v tejto, ani v inej verzii, pretože to je problém medzi češtinou a poľštinou, s nami Slovákmi to nemá nič spoločné, bez ohľadu na to, že tomu rozumieme.My máme s Poliakmi iné slovné pułapki, ktoré sú o to horšie, žeo nich nevieme, a preto považujem za svoju povinnosť, v rámci podporydobrých vzťahov medzi Poliakmi a Slovákmi, na ne upozorniť.V roku 1990 som bola pozvaná pánom veľvyslancom Poľskej republikyvo Viedni W. Bartoszewským na slávnostnú večeru pri príležitostinávštevy významných hostí. Za stolom sedeli páni Mazowiecki,Geremek, Michnik, z cudzincov som tam bola iba ja. Toasty boli oduševnené,ako sa na rok 1990 patrilo. Ja som si prichystala malý toastv poľštine, ktorý som zakončila slovenským „Dobrú chuť!“ Miestopotlesku sa rozhostilo ticho. Geremek sklonil hlavu do taniera, Mazowieckiočervenel a Zosia Bartoszewska sa rozosmiala. Chvíľu trvalo,kým sa zábava obnovila. „Čo také som povedala?“ spýtala som sa jej priodchode. „Potom ti poviem,“ zasmiala sa. Trvalo dva týždne, kým somto z nej vymámila. Poliaci majú to isté slovo, teda chuć, ale znamenáchtíč, vášeň. Povedala som im teda „Dobrý chtíč!“ Môžem za to, že siPoliaci presadili, že chuť bude chtíč? Preto vás dôrazne žiadam, nikdynehovorte v Poľsku „Dobrú chuť“. Radšej mlčte!Vyhýbajte sa aj všetkým spojeniam s pedálom, či v aute, alebo naklavíri. Pedał je slangové slovo pre označenie mužov zaujímajúcich savýlučne o svoje pohlavie, teda teplých, ako hovoríme potocznie, niev potoku, ale v bežnej reči, my na Slovensku.Pri obchodných rokovaniach nehovorte, že najdôležitejší bude odbytvýrobkov, lebo obchod neuzavriete. Odbyt je totiž otvor v zadkua náš odbyt je po poľsky zbyt.“
Na dohľad či v nedohľadne?

Na dohľad či v nedohľadne? O konkurencieschopnosti, udržateľnom rozvoji a sociálnej inklúzii

Brigita SchmögnerováRok vydania: 2008Kniha rozhovorov, prednášok a štúdií Brigity Schmögnerovej prevažne z rokov 2002-2007. Autorkinou ambíciou je provokovať na diskusiu o otázkach, ako hospodárske a sociálne reformy druhej vlády Mikuláša Dzurindu, či programové zámery terajšej vlády Roberta Fica v súvislosti s možnosťou realizácie sociálnodemokratického modelu rozvoja spoločnosti. Autorka sa zároveň venuje európskemu sociálnemu modelu, zamýšľa sa nad európskymi ale aj globálnymi výzvami, ako sú udržateľný rozvoj, demografické trendy či sociálno-ekonomické nerovnosti.
Atlas stratených miest

Atlas stratených miest Znovuobjavenie legendárnych miest

Brenda RosenRok vydania: 2008Mestá, ktoré pohltila púšť, alebo ich skryli nedostupné hory či zarástli džungľou, to sú témy, ktorým sa venuje Atlas stratených miest. Rozohráva príbehy najpozoruhodnejších dávnych sídel, od pyšných hlavných miest impérií, akými boli Babylon a Kartágo až po sväté mestá ako Angkór v Kambodži či indický Vidžajanagar a pomocou najnovších poznatkov vnáša svetlo do tajomstiev zabudnutých civilizácií. Kniha tiež skúma vzájomnú prepojenosť miest s ich prostredím a okolitou prírodou, ktorá často napomohla nielen ich rozkvetu, ale zapríčinila aj ich zánik. Kým slávne prístavy ako indický Mahábalípuram alebo Herakleion v Alexandrii zmizli pod hladinou mora, oázy pozdĺž hodvábnej cesty Lou-lan a Ni-ja v dôsledku sucha pokryla púšť. Kniha prostredníctvom rekonštrukcií veľkolepých miest na vrchole ich slávy poukazuje aj na poučenia, ktoré si súčasní mestskí obyvatelia môžu vziať z ich pádu. Text dopĺňajú znamenité fotografie významných a nedávno objavených archeologických nálezísk, ilustrácie a mapy. Obsah: Úvod 1. Kapitola: Mestá morí 2. Kapitola: Mestá púští a nížin 3. Kapitola: Mestá vrchov a hôr 4. Kapitola: Mestá džunglí a lesov 5. Kapitola: Mestá kráľov, kráľovien a cisárov 6. Kapitola: Sväté mestá Register
Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy)

Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy)

Pavol RankovRok vydania: 2008Prvý román slovenského spisovateľa Pavla Rankova. Historický príbeh z obdobia rokov 1938 až 1968 je príbehom troch kamarátov, bojujúcich o lásku jednej ženy. Ich individuálne osudy sa stanú vratkými člnkami v divokej búrke dejinných udalostí: Mníchov, viedenská arbitráž, druhá svetová vojna, protižidovské zákony, nemecká okupácia a príchod sovietskych vojsk na konci vojny, povojnové vysídľovanie obyvateľstva, komunistický prevrat vo februári 1948, politické procesy päťdesiatych rokov, pokus o reformy a následná sovietska okupácia v auguste 1968. "Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy)" je román o láske, pokiaľ ju vyššia moc povolila.   Ohlasy: Rankovove prózy sú dôkazom toho, že dobré rozprávanie akosi navzdory kríze príbehov pokračuje: súčasne dokazujú, že môže byť aj nesmierne príťažlivé, môže oslovovať súčasníkov, obsahovať filozofické tajomstvo, ba – čo je na naše provinčné pomery nezvyčajné – môže byť aj mondénne. (Adam Bžoch) Hľadanie námetu sa stalo akoby hybnou silou Rankovovho spisovateľstva – rozpráva príbehy, ktoré sa rozbiehajú do sveta, aby tam našli svoju pointu. Rankovove texty sú najsilnejšie práve na tých miestach, kde autor nežiada od seba nič iné, ako byť rozprávačom „toho, čo sa stalo". Čitateľ je svedkom pokusu o renesanciu príbehu, rozprávačstva. (Peter Darovec)"Peter Rónai, Jan Bízek a Gabriel Rosenberg – to sú naše životy, konkrétnejšie: životy našich rodičov a starých rodičov. Pavol Rankov rekapituluje a vzdáva hold. Nekritizuje, na to má svojich hrdinov priveľmi (a vlastne oprávnene) rád." (Zuzana Mojžišová, Týždeň 43/2008) Úryvok z knihy: "Na konci tridsiatych rokov dvadsiateho storočia sa len zopár ma− lých miest v Československej republike mohlo pochváliť vlast− ným kúpaliskom. Levice k nim patrili. Keďže prvý september 1938 bol slnečný deň, boli na kúpalisku takmer všetci. Dospelí s deťmi i bez detí, mládež aj starci, Le− vičania aj ľudia z okolitých dedín, Maďari, Slováci, Česi, Židia, Cigáni, rodina Nemca Barthela aj Bulhara Rankova. Boli tu de− mokrati, liberáli, konzervatívci, monarchisti, socialisti, naciona− listi, komunisti aj fašisti. Len anarchista Varga bol v Španielsku. Na kúpalisku nechýbali ani Peter, Honza a Gabriel. S očami pri− žmúrenými proti lúčom popoludňajšieho slnka sedeli na betóno− vom múriku a hompáľali nohami. Občas vypľuli hustú slinu, aká sa tvorí vo vysušených ústach. Tešili sa z voľného popoludnia prvé− ho dňa školského roku, keď ešte nedostali domáce úlohy, a obdi− vovali spolužiačku Máriu Belajovú. Malá krásavica sedela s ro− dičmi a mladším bratom Jurkom neďaleko od nich. Dievča mávalo zvyčajne vlasy zviazané do mocného copu, ktorý pripomínal konský chvost, ale teraz sa mu v hustých prameňoch voľne sušili. – Vlasy barvy lúčneho medu, – skonštatoval Honza. Honza občas čítaval zamilované romániky, ktoré si kupovala jeho sestra. Naposledy to bol príbeh s názvom Záchvěvy srdcí. Peter s Gabrielom sa už zmierili s tým, že si ich kamarát od spiso− vateľov požičiava prirovnania, ktorými potom opisuje Máriinu krá− su. Oni sami by to tak výstižne nevedeli povedať. Mária vybrala z vrecúška slivku a dlhými prstami si ju vložila do úst. – Má nádherné pery, – vzdychol Gabriel. – Tmavorudé... ruděčervené, – hľadal správne slová Honza. – Nem piros, vörös, – zahundral Peter. Ako dievčina prežúvala, pleť na jej lícach sa napínala a uvoľňo− vala. Potom nabrala vzduch, privrela oči a prudko vypľula kôst− ku. Tá preletela asi metrovú vzdialenosť a pristála na temene hla− vy jej brata. – Mara, hnusná marha! – vykríkol Jurko a hodil kôstku do Márie. Mama Belajová ani nezdvihla hlavu od háčkovania, len pokoj− ne povedala: – Ale deti, buďte na seba dobré. – Lebo vás vyplieskam po riti, – dodal otec. Peter, Honza a Gabriel boli zamilovaní. A bolo im jasné, že Má− riu môže napokon získať len jeden. – Nemôžeme o ňu bojovať súčasne, – vysvetľoval Honza. – Vie, že sme kamarádi, a pomyslí si, že si z nej tropíme žerty. – Butaság! Ako ty môžeš vedieť, čo si ona pomyslí, – odporo− val Peter. – Honzík má pravdu. Keď sa okolo nej budeme krútiť všetci traja, nezaľúbi sa ani do jedného. Kde sa dvaja bijú, tretí vyhráva. Ale kde sa traja bijú, každý prehráva, – mudroval Gabriel. – Tak pojďme jako v škole, podľa abecedy, – navrhol Honza, – Bízek Jan, Rónai Peter, Rosenberg Gabriel. Budem mať rok času, aby som si Máriu získal. Keď sa mi to nepodarí, nastúpi Peter... – Nem, nem, – protestoval Peter, – podľa abecedy určite nie. Musíme zvoliť spravodlivý spôsob, však Gábor?! – Nie som Gábor! Už som ti to povedal stokrát, – hneval sa Gabriel. – Bocsánat, – ospravedlňoval sa Peter. – Skúste chvíľu nemyslieť na seba, ale na ňu, – začal pokojne Gabriel. – Mladé dievča potrebuje zrelého muža... – A to si akože ty?! – hneval sa Peter. – Som z vás najstarší, – trval na svojom Gabriel."
Gazprom

Gazprom Ruská zbraň

Valerij PaňuškinRok vydania: 2008Gazprom je najväčší svetový producent zemného plynu. Firma má v Rusku postavenie štátu v štáte: okrem plynovodov vlastní aj médiá, banky a letecké spoločnosti. „Mnohí žurnalisti sa neodvažujú písať o Gazprome kriticky, lebo sa obávajú zastrašovania. To je tá pre Rusko tak typická samocenzúra,“ komentuje spoluautor knihy, nezávislý novinár Valerij Paňuškin spoločenský vplyv plynového mamuta. Keď sa Vladimír Putin stal ruským prezidentom, vymenoval svojho kamaráta Alexeja Millera za šéfa Gazpromu. Putinov dôverník Dmitrij Medvedev je predsedom predstavenstva Gazpromu a 2. marca 2008 sa má stať novým ruským prezidentom. Pri presadzovaní politických plánov Putin využíva energetickú závislosť bývalých sovietskych, ale aj západoeurópskych krajín a potrubiami takto často preteká ideológia najhrubšieho zrna. Autori v knihe ponúkajú precízny pohľad do histórie a štruktúr plynového gigantu. Súčasne odhaľujú mafiánske praktiky ruského obchodu s plynom a upozorňujú na ich hrozivé dôsledky pre budúcnosť. Kniha je nielen pútavé a faktami nabité rozprávanie o obchode s plynom, ale aj o dejinách moderného ruského štátu.   „Napínavá reportáž s historickými pohľadmi späť, ktorá zaujme nielen vďaka živému štýlu. Autori kladú dôraz na to, aby zúčtovali so zaužívanými klišé o tomto molochu.“ (Neue Züricher Zeitung, 30.1.2008)„Ako politicko-kriminálny thiller sa zase číta kapitola o prepletenci záujmov ruských a ukrajinských politických a kriminálnych špičiek okolo dodávok plynu na Ukrajinu. Čo je osobitne aktuálna téma aj pre občana Slovenska a väčšinu Európanov, vzhľadom na opakované zastavovanie dodávok ruského plynu na Ukrajinu a následný pokles jeho dodávok aj do krajín EÚ.“ (Karol Hirman, eTrend, 10.3.2008) Úryvok z knihy: "Bez výnimky všetci Európania sa boja ruského plynu a uvádzajú cifry, ktoré sú pre nich hrôzostrašné – napríklad Fínsko je stopercentne závislé od dovozu z Gazpromu, Rakúsko na 75 %, Nemecko na 45 %. Je to čudné, ale plynu sa boja aj v Rusku, pričom dokonca v samom Gazprome. Veteráni korporácie tvrdia, že ťažba plynu sa u nich vždy považovala za najťažšiu, najnevďačnejšiu vec – v porovnaní s ktorýmkoľvek iným biznisom. Gazprom sa preto vždy usiloval neobmedzovať svoju činnosť iba na plyn, ale naopak, ustavične ho väčšmi a väčšmi rozširoval. Jeho plynom sú teraz ovenčené aj futbalové kluby, aj elektroenergetické podniky, aj noviny, aj televízne stanice, aj dôchodkové fondy, aj poisťovne, aj banky, aj letecké spoločnosti."
Filozofi v meste

Filozofi v meste

Miroslav MarcelliRok vydania: 2008Známy slovenský filozof Miroslav Marcelli sa vo svojej novej knihe venuje filozofii ako mestskej záležitosti a vývin filozofického myslenia spája s vývinom mestského priestoru. Filozofické koncepcie mesta sa tu stávajú predpokladom pre bližšie určenie postojov, aké moderní ľudia zaujímajú k mestskému prostrediu, v ktorom žijú. "Kniha Miroslava Marcelliho je v našich kontextoch ojedinelá témou, ojedinelá spôsobom spracovania, a preto môže byť zaujímavá nielen pre filozofov, ale aj pre vedcov z rôznych umenovedných odborov, architektov, sociológov či politológov. A, samozrejme, pre čitateľa. Lebo pri čítaní si uvedomí, že aj filozofi podnety pre myslenie získavajú často z dôverne známeho prostredia." Peter Michalovič, SME 16.2.2008"Nepochybujem, že sledovanie paralelných filozofických príbehov a príbehov histórie fenoménu mesta prinesie čitateľom a čitateľkám tak z filozofickej obce, ako aj mimo nej pôsobivý intelektuálny a estetický zážitok." Etela Farkašová, Pravda 1.3.2008Úryvok z knihy: "Táto kniha teda hovorí o tom, ako mesto vstupovalo do filozofovho myslenia, kládlo pred neho problémy, ktoré potom posúval do dimenzie pojmov, princípov, koncepcií a teórií, aby pre ne nachádzal riešenie. Hovorí o tom, ako sa tieto pojmové konštrukcie z času na čas do mestského prostredia vracajú, aby v nárazoch na konkrétnu realitu overovali svoju schopnosť byť interpretáciou sveta. Hovorí o tom, ako tieto konfrontácie občas pojmovým konštrukciám vystavujú kritické vysvedčenie, ktoré ich nezávisle od všetkých teoretických diskusií pripravuje o dôveryhodnosť. A hovorí aj o tom, ako sa z kritických konfrontácií poriadku ideí a poriadku mesta rodia pokusy o nové filozofické postoje k svetu. (...) Táto kniha sa teda pokúsi odôvodniť presvedčenie, že k mestu patrí nielen filozof, ale aj filozofia. Ako na jednej z ďalších stránok zaznie, filozofia je mestská záležitosť. Dokonca aj vtedy, keď sa filozofia celkom programovo z mesta vzďaľuje, aby sa vrátila do lona vznešenej prírody, aby stúpala k nebeským výšinám alebo aby sa vnárala do duše indivídua, ešte aj vtedy v sebe nesie znamenia, ktoré prezrádzajú jej urbánny pôvod a charakter. Miesto, kde sa moderný filozofický diskurz zrodil, komunikačné prostredie, ktoré implicitne predpokladá, prijatie a rozvinutie tohto diskurzu v kritikách a interpretáciách, to všetko nás privádza do mesta."

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy