WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Mimo edície

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
New imagined communities

New imagined communities Identity making in eastern and south-eastern Europe

autorov KolektívRok vydania: 2010The present volume brings together a broad range of analyses focused on the process of identity-making in Central, Eastern and South-Eastern Europe. Identity is defined primarily in sociocultural and literary terms, but a number of articles also emphasise the political implications of the changing definitions of East-European identity in the current globalised world. The work follows in the footsteps of the project sponsored by the ICLA, entitled History of The Literary Cultures of East-Central Europe: Junctures and Disjunctures in the 19th and 20th Centuries (Benjamins 2004–2010). This partial continuity is an advantage for the discussion undertaken in this volume, which can build on earlier analyses, taking them in new directions.  The authors make a successful effort to build and justify theoretically and practically a cross-cultural regional history. Their essays place cultural phenomena in a broad sociocultural and political context, analysing issues of identity, politics of ethnicity, and cross-cultural interaction. The book fills an important gap in the treatment of East-Central literature and comparative study.     The volume ‘New Imagined Communities’, Identity Making in Eastern and South-Eastern Europe, edited by Libuša Vajdová and Róbert Gáfrik, is the proceedings from the international conference ‘New Imagined Communities’: Identity Build-up in Eastern and South-Eastern Europe organised by Institute of World Literature of Slovak Academy of Science (Ústav svetovej literatúry SAV), Bratislava, and ICLA Research Committee on Eastern and  South-Eastern Europe, and held on 14–15 May 2009, in Bratislava, Slovakia. The conference was attended by twenty-one scholars from all over Europe, including Belgium, Bulgaria, Croatia, the Czech Republic, Germany, Great Britain, Hungary, Macedonia, the Netherlands, Romania, Serbia, Slovenia, Slovakia, and Ukraine, who gathered to share the results of their recent research. The volume is a selection from the papers presented at the conference.
Úlomky svetla

Úlomky svetla

Anikó N. TóthRok vydania: 2016Dá sa minulosť vyvolať ako film? A ak áno, dá sa aj vyrozprávať? Čo vidíme na sčernetých fotkách? Čo by sme videli, keby sme otvorili dvere tajnej izby? Úlomky svetla sú rodinný román, postavený na montáži troch rozprávačských hlasov. Obrazy – mladá žena z poloprofilu, tieň holuba, čerstvo omietnutá stena stajne – sa stávajú ikonami: neprihovárajú sa divákovi, ale pozorovateľovi. Už neinformujú o „tomto“ svete, márne by sme sa snažili poskladať časti mozaiky. A keď sa rozprávač s neúprosnou precíznosťou detektíva pokúša rekonštruovať minulosť, zrazu je konfrontovaný s tým, že príbehy sa rozpadajú na ďalšie príbehy, aby sa potom znovu splietli dovedna a zasunuli do seba: koleso na kolovrátku sa krúti a krúti; zdvihne sa vzdušný vír, vznikne tmavozelený mrak a sny prichádzajú na anjelských krídlach. Z románu Anikó N. Tóth sála pokoj, aký vyžaruje z ikon; odporúčame ho na tiché jesenné večery.
Panslávi v kaštieli

Panslávi v kaštieli Zabudnutý príbeh slovenského národného hnutia

József DemmelRok vydania: 2016Kniha maďarského historika Józsefa Demmela odkrýva doteraz málo známu alebo úplne neznámu kapitolu zo slovenských dejín – osudy slovenskej šľachty v 19. storočí, v storočí nabitom nacionalizmom a nacionálnymi konfliktmi. Na príklade hlavne Turčianskej župy a predovšetkým tamojších šľachtických rodín zachytáva prelomové obdobie, keď sa stavovská multietnická krajina mení na štát s dominantným a privilegovaným „moderným“ maďarským národom, keď sa šľachta so slovenským materinským jazykom postupne transformuje na maďarskú šľachtu, a vysvetľuje príčiny, prečo sa tak stalo a prečo sa nestala súčasťou formujúceho sa moderného slovenského národa. Demmel s hlbokou znalosťou veci demonštruje, ako sa na regionálnej úrovni vyslovene „konštruuje“ nové etnikum. Na príklade životného príbehu necpalského Józsefa Justha sú predstavené všetky ľudské, politické, jazykové a spoločenské protirečenia tohto procesu. Ukazuje však aj zákulisie politického života na župnej úrovni, ktoré siahalo k predstaviteľom slovenských politických elít, k politickým špičkám až do Budapešti, ale aj do Zvolena k démonizovanému predstaviteľovi protislovenských útokov Bélovi Grünwaldovi. A keďže v strede Demmelovho záujmu bola Turčianska župa a Turčiansky Svätý Martin ako jej centrum, v úplne nových súvislostiach sa objavuje slovenská politika, vznik a vývoj Matice slovenskej a ďalších slovenských národných inštitúcií. Kniha tak prichádza nielen s novým a pútavým historickým príbehom, ale umožňuje aj netradičný a úplne nový pohľad na slovenské dejiny 19. storočia. Nielenže pochováva viaceré dlhodobo zaužívané stereotypy, ale prichádza s prevratnými poznatkami, ktoré nanovo vymedzujú slovensko-maďarské vzťahy a formulujú nové kontexty slovenského národného príbehu. Roman Holec
Harmonia cælestis

Harmonia cælestis

Péter EsterházyRok vydania: 2005Veľkolepá románová freska – rodinný román o otcovi a vzťahu k nemu, o osobnej histórii jedného z členov takmer najznámejšieho uhorského šľachtického rodu, zároveň prenikavá štúdia stredoeurópskeho kultúrneho a spoločenského priestoru v druhej polovici dvadsiateho storočia. Hrdinom celého diela je otec. Pánotec, prípadne, ten, koho meno je zamlčané. Čitateľ teda dostáva naservírovaný príbeh rodu na známej a klasickej osi otec – syn, ktorú možno predĺžiť až na Boha. Maďarský čitateľ získal nielen možnosť preostriť si pohľad na svoju, ale aj uhorskú a stredoeurópsku minulosť, ale tiež možnosť stotožniť sa s osudom národa, ktorý prezentuje jedna šľachtická rodina. Esterházy mu predložil novodobo koncipovaný národný epos. Pánotec je symbolom hrdosti minulého Maďarska, Maďarska, ktoré bolo pokorené, ako Uhorsko oklieštené, traumatizované. Navyše, posledné komunistické pokorenie Boha je zároveň popretím minulosti, otcovstva. Pánotec je preto zároveň nikým aj Don Juanom, kronikárom, biskupom i voľnomyšlienkarom, labancom i kurucom, anekdotistom i filozofom. Stredoeurópskosť románu, ako aj realisticko-mytologický návrat k hodnotám rodiny, ocenila aj nemecká kníhkupecká komunita udelením prestížnej Mierovej ceny nemeckých kníhkupcov na Frankfurtskom knižnom veľtrhu. Uspel, dá sa tak povedať, zdôraznením literárneho dialógu medzi Východom a Západom, tónmi, ktoré znejú medzi západoeurópskou iróniou a východoeurópskou tragikou.
Vlastný životopis zla

Vlastný životopis zla

Pavel VilikovskýRok vydania: 2009
Slovo Ľavičiarom súcim na slovo

Slovo Ľavičiarom súcim na slovo

Boris ZalaRok vydania: 2016Posledné roky sa celosvetovo vzdúva nebezpečná vlna tradicionalizmu, nacionalizmu, antieurópanstva, zasiahla mnohé vrstvy ľavice aj časť jej intelektuálov, a u nás doma i Smer. Zreteľne vidím zmätenosť, blúdenie, nedôslednosť a stratu jasne vymedzených sociálnodemokratických cieľov aj hodnôt. A to vo chvíli, keď sa nám tu pred očami rodí protofašizmus a v župných úradoch, na námestiach a vo vlakoch už aj fašizmus. Nespravodlivosť je citeľná: hmotná, ale aj tá pred zákonom, ktorý je iný pre privilegovaných a iný pre tých ostatných... Áno, tento stav si vyžaduje radikálne riešenie. A tak som sa pokúsil formulovať, ako je možná radikalita v sociálnodemokratickej politike. A o aké hodnoty sa musí opierať, pokiaľ chce zostať demokratickou a antifašistickou... Boris Zala
Moje tri životy

Moje tri životy Rozhovory so Zsófiou Mihancsik

Paul LendvaiRok vydania: 2016Pre generáciu, ktorá zažila bipolárny svet, je rakúsky komentátor Paul Lendvai, rodák z Budapešti, legendou. Východ mu v mnohom vďačí za to, že nebol v období studenej vojny Západom zabudnutý a jeho prenikavé postrehy boli majákom objektívnej žurnalistiky aj po páde železnej opony. Kniha rozhovorov s novinárkou Zsófiou Mihancsik je výpoveďou odhaľujúcou motívy a zlomové momenty Lendvaiových „troch“ životov i úvahy o potrebe poctivého prístupu k vlastnej minulosti, ktoré sú prítomné v každej jeho knihe. Kritické postrehy o zákulisí povojnového i novšieho vývoja v Maďarsku sa odohrávajú na pozadí zasvätených a nekompromisných analýz a aktuálneho kontextu celej stredovýchodnej Európy. „Nemohol a nechcel som žiť v klamstve, preto som pred polstoročím opustil vlasť. A preto som v celom svojom živote odmietal klamstvo a ohováranie, a odhaľoval, kde a ako som len mohol, jeho pramene…“ píše Lendvai v predslove svojej spovede. Boj proti hlúposti, zákernosti a zlomyseľnosti bol vždy súčasťou jeho publicistickej práce, ktorá slovom, písmom a obrazom desaťročia slúžila informovaniu svetovej verejnosti. Neprenosná skúsenosť tohto liberálneho intelektuála poskytuje originálny a neošúchaný pohľad na maďarské, ale i naše nedávne i najnovšie dejiny.
Lentilkovo

Lentilkovo

Alexander BröstlRok vydania: 2016Nová, v poradí už tretia kniha aforizmov od autora Alexandra Bröstla, ktorý o.i. píše aj zlomkové literárne útvary, ktoré majú spoločného menovateľa v tom, že nemajú čitateľov. Deťom a vnukom vytrvalo rozpráva roz­právky, ktoré nezačínajú: „Bolo raz jedno kráľovstvo...“, ale „Bol raz jeden právny štát.“ Deti i vnuci si pritom významne ťukajú na čelo a hovoria si: „Darmo. Je to náš veľký náčelník!“ Kniha vyšla s ilustráciami Kana Kazalu.
Súčasná poľská dráma

Súčasná poľská dráma

Patrícia PásztRok vydania: 2013Po roku 1989 doposiaľ chýbalo komplexné literárnovedné zhrnutie o aktuálnom stave poľskej drámy v Poľsku, ale aj na Slovensku. Táto publikácia je pokusom o doplnenie tohto deficitu so zreteľom na najdôležitejšie súčasné javy a tendencie v poľskej dramatickej literatúre. Jej cieľom je interpretácia tvorby a prezentácia diela u nás málo známych súčasných poľských autorov, ktorí pôsobili v rozpätí rokov 1990 až 2005. Táto monografia hľadá predovšetkým odpoveď na otázku, aké boli charakteristické ašpirácie poľskej drámy na prelome tisícročí a akým výzvam boli vystavení autori v období premeny estetických a ekonomických modelov.
Dilemy Karola Sidora

Dilemy Karola Sidora

Ľubica KázmerováRok vydania: 2006Karol Sidor – politik HSĽS, žurnalista a diplomat, patrí medzi menej známe osobnosti slovenských dejín. Publikácia analyzuje jeho životnú dráhu, spojenú s mnohými dilemami. Sidorove literárne a novinárske začiatky siahali do školských čias, keď sa dostával pod vplyv politických názorov Andreja Hlinku. Jeho záujem o literatúru prerástol do založenia časopisu Vatra a neskoršej dramatickej tvorby. Po skončení gymnázia bol redaktorom časopisu Slovák a neskôr jeho šéfredaktorom. Sidor politicky presadzoval myšlienky autonómie Slovenska a zahranično-politicky bol polonofil. Rozvíjal spoluprácu s americkými Slovákmi, ktorej vyvrcholením sa stal príchod delegácie s Pittsburskou dohodou do Československa. Dominantami Sidorovho politického života v druhej polovici 30. rokov 20. storočia bola činnosť v československom parlamente, v ústrednej a v marci 1939 na krátky čas aj v slovenskej krajinskej vláde. Pôsobenie vo vnútornej politike ukončilo jeho nesúhlasné stanovisko s požiadavkou Hitlerových emisárov vyhlásiť v marci 1939 pod záštitou nacistického Nemecka samostatnosť Slovenska. Po vzniku Slovenské štátu sa stal Sidor vyslancom pri Svätej stolici vo Vatikáne, kde zastupoval záujmy slovenskej vlády. Po skončení vojny sa z diplomata stal emigrant. Pozornosť obrátil na charitatívnu činnosť a pôsobenie v Slovenskej národnej rade v zahraničí. Karil Sidor ukončil životnú púť v kanadskom Montreale.
Oficiálna línia

Oficiálna línia Obraz socializmu v epoche neoliberalizmu

Karol KrpalaRok vydania: 2015Cieľom tejto práce nie je obhájiť režim spred roka 1989. Kritický postoj k tomuto systému je oprávnený. Pokiaľ však oficiálna kritika tohto režimu je vlastne iba funkciou ideologického konceptu, ktorý sa snaží interpretovať politickú realitu – minulosti aj na ňu napojenej súčasnosti – takým spôsobom, že systémovo-ideologický stav, v ktorom žijeme, je v normatívnom zmysle slova špeciálny a výnimočný, takúto interpretáciu treba odmietnuť a kritiku akéhokoľvek politického systému postaviť realisticky. Aj kritický postoj k neoliberalizmu je oprávnený takisto ako kritický postoj k (reálnemu) socializmu.   Tak ako v minulosti aj dnes platí, že bez toho, aby došlo k prekonaniu oficiálneho dogmatizmu pri interpretácii minulosti, nebude možné prekonať oficiálny dogmatizmus pri interpretácii súčasnosti. Tak ako je na jednej strane spojená minulosť so súčasnosťou, na druhej strane je spojená možnosť hodnotiť minulosť, ako aj súčasnosť v realistických kategóriách. Ani po roku 1989 sme sa neocitli v idealizovanom stave „slobody a demokracie“, ale len v podmienkach ďalšieho sociálno-politického usporiadania v poradí, ktoré sa takto samo označuje. Svoje pozitívne hodnotenie uzákoňuje podobne, ako to robili tie predošlé. Problémy, ktoré sú s tým spojené, sú v zásade analogické, ako boli v minulosti.   Označovanie režimu sebou samým ako „sloboda a demokracia“ nie je nič prekvapujúce ani nové. Všetky politické režimy u nás po prvej svetovej vojne, s výnimkou toho v rokoch 1939 – 1945, sa oficiálne označovali ako „demokracie“. Či už tie buržoázne, ľudové, alebo najnovšie ako liberálna demokracia. Z pohľadu systémovej teórie ani jeden politický systém nemôže byť totožný s ideálom demokracie; nie je demokraciou. Je teda normatívnou záležitosťou, či ho človek označí ako diktatúru, alebo ako obligátne proklamovanú demokraciu. Každý systém možno nahradiť (podstatne) demokratickejším, čiže zmeniť ho alebo reformovať pod tými istými heslami, pod ktorými sa tu etablovali systémové zmeny a zmeny politických režimov v rokoch 1918, 1948 a 1989.
Polčlovek a iné prózy

Polčlovek a iné prózy

Gejza VámošRok vydania: 2016Výber Polčlovek a iné prózy prináša prierez knižne i časopisecky vydaných prác slovenského autora medzivojnového obdobia Gejzu Vámoša. Vo svojich poviedkach priniesol do slovenskej literatúry nové témy a postavy, ktoré narúšali predstavu o ideálnosti stvoreného sveta. V románe Atómy Boha (1928) rozvíjal tému spoločenskej a kozmickej revolty. Odkazovanie na antickú filozofiu i monoteistické náboženstvo (judaizmus) súvisí so sporom náboženstva a vedy, v ktorom sa autor – vzdelaním lekár a filozof postavil na pozíciu vedy. Azda najznámejší Vámošov román Odlomená haluz (1934) sa zaoberá židovskou asimiláciou v stredoeurópskom priestore a témou dospievania. Viažu sa naň mimoliterárne súvislosti: okrem súdnej žaloby na autora aj následné diskusie o autonómnosti literatúry a umeleckej slobode (otázka vzťahu medzi realitou a fikciou a právo spisovateľa na vyjadrenie názoru). V románe i v novele Jazdecká legenda (1932) Vámoš využíval karikatúru a realitu groteskne deformoval. Okrem ukážok z týchto knižne publikovaných diel výber obsahuje aj menej známe Vámošove práce z tridsiatych rokov, napríklad úryvky z románu Hrušovianski hriešnici a viaceré časopisecky vydané prózy so sociálnou témou.   Vydaním výberu z diela Gejzu Vámoša chce vydavateľstvo Kalligram upozorniť na výraznú „pozabudnutú“ osobnosť medzivojnovej slovenskej literatúry a apelovať za návrat k tvorivým osobnostiam, ktoré presahovali teritoriálne či dobové obmedzenia…
Autonómie v Európe

Autonómie v Európe Riešenia a výzvy

autorov KolektívRok vydania: 2015Autonomies in Europe: Solutions and Challenges – pod týmto názvom vyšla publikácia Výskumného ústavu národnej politiky v Maďarsku, ktorá je výsledkom medzinárodnej výskumnej spolupráce a obsahuje rozšírené príspevky z konferencie v roku 2013. V slovenčine vydávame preklad tejto publikácie, aby sme si názor na takú komplexnú a zaujímavú tému, akou je právo na sebaurčenie, neutvárali na základe spravodajských kanálov. Veď keby sme sa mali rozhodovať napr. podľa správ v televíznych novinách, nikdy by sme nenastúpili ani do lietadla či auta: pozitívne a úspešné príklady zostávajú práve vďaka svojej tichosti v úzadí. To platí aj o téme autonómie, ktorá je príliš zaujímavá a konštruktívna na to, aby sme ju nepovažovali za hodnú diskusie. Kniha chce svojím spôsobom prispieť k diskusiám, rozhovorom a úvahám a nastolené myšlienky predostrieť Slovákom aj v podobe otvorených otázok: Prečo by sa v Európe a vo vyspelom svete nemohlo hovoriť o kolektívnych právach? Prečo by sa uplatňovanie menšinových práv malo nepriaznivo dotknúť majoritnej spoločnosti – nie je to len hmlistá emócia bez konkrétneho problému? Máme územnú alebo inú autonómiu skutočne vnímať ako dezintegráciu – nejde skôr o jemné dolaďovanie integrácie? A v neposlednom rade – ako a v akej forme sa dá o týchto otázkach reálne diskutovať? (Z predslovu Istvána Kollaiho)
Slovenské kargo

Slovenské kargo

Peter ZajacRok vydania: 2016Kniha Petra Zajaca Slovenské kargo tvorí premyslený a kompozične pevne zviazaný celok, čo z nej, spolu s koncíznym obsahom, robí vedeckú prácu monografického charakteru. Jej východiskom je reflexia o idei a zmysle akadémie a univerzity a v tomto rámci aj reflexia o zmysle humanitných vied. Zajac formuluje presvedčenie, že zmysel a podstata humanitných a spoločenských vied je a bude v stále väčšej miere spočívať v rozvíjaní kultúrnosti, lebo to im dáva základnú spoločenskú legitimitu. Zajac pregnantne upozorňuje na oscilovanie literárnohistorických javov, čo mu umožňuje narušiť lineárne konštruovanie dejín literatúry a nahradiť ho pulzačne založeným rekonštruovaním, teda mapovaním literárnohistorických udalostí a stôp ako situácií, v ktorých sa texty a ich autori ocitali a ktoré mali raz latentnú, inokedy zasa patentnú povahu a podobu a niektoré zo svojej „skrytosti“ vychádzajú „na svetlo“ až dnes, a to aj vďaka zmenenej metodologickej optike. Do centra autorovej pozornosti sa dostáva problematika zrodu modernej slovenskej kultúry, neoddeliteľne spätého so zrodom modernej slovenskej literatúry, so zárodkami slovenskej vedy o dejinách a súčasne aj časom vzniku slovenskej národnej politiky. Na každej z týchto úrovní či v každom z týchto rozmerov zvolenej témy vnímame ako podstatnú črtu autorovho prístupu k nej snahu zbaviť ju mýtického nánosu a pátosu. Tento demýtizačný efekt Zajac dosahuje precíznou prácou s dobovým textovým materiálom s cieľom ukázať, že etickou direktívou práce kultúrneho historika je Assmanovo „približovanie sa k pravde“. Aj preto tvorí integrálnu súčasť tejto metodologickej iniciatívy s preukázateľnými historiografickými výsledkami jej étos. Pravdivé vypovedanie o dejinných udalostiach je v jeho chápaní veci aj spravodlivé, čo samozrejme podčiarkuje známu skutočnosť, že pravda niekedy bolí.   René Bílik
Mramor a granit

Mramor a granit

Dušan ŠimkoRok vydania: 2015Obsahom nového románového projektu slovenského exilového autora je zachytiť deformujúci tlak dobových politických a spoločenských okolností na osobnosť umelca; v knihe porovnáva postoje a správanie známych sochárov v období baroka a v ére vrcholiaceho stalinizmu, pričom zdôrazňuje nadčasovú hodnotu mravných princípov a ideálov. Mladá reštaurátorka Barbora žije v Prahe v čase vrcholiaceho stalinizmu. Cestou do práce míňa stavbu pomníka J.V. Stalinovi na Letnej, ktorého autorom je sochár Otakar Švec (1892-1955). Pamiatkový ústav ju poverí výskumom barokových sôch v Kukse pri Dvore Králové. Geniálny sochár Matyáš Bernard Braun (1684-1738) je autorom celej plejády sôch v sídle čudáckeho grófa Františka Antona Šporka (1662-1738). Sochár dostal za úlohu vytesať monumentálne plastiky do pieskovcových skalísk v Novom lese na Šporkovom panstve. Torzá Braunovych plastík, ničené po viac ako dve storočia vetrom, dažďom a nezáujmom ľudí sú pre Barboru príležitosťou presunúť sa z tiesnivej reality diktatúry do snového sureálneho sveta vrcholiaceho baroka.   Recenziu Petra Zajaca o knihe Mramor a granit uverejnenej na stránke http://www.medziknihami.sk/ si môžete prečítať tu.
Cesta za skutočnosťou bez metafyziky

Cesta za skutočnosťou bez metafyziky S Nietzschem a proti nemu

Teodor MünzRok vydania: 2015Nietzsche ma zaujal už dávno, mal som proti nemu výhrady vždy, ale ma aj strhol, obdivoval som ho a obdivujem ho dodnes. Pokladám ho za veľducha, ktorý sa nerodí ani raz za sto rokov. Je viac než dôstojným nástupcom a pokračovateľom môjho niekdajšieho vzoru Feuerbacha. Nietzsche jeho dielo poznal, nevyjadril sa o ňom lichotivo, pokladal ho za teológa medzi viacerými inými, no prebral od neho veľmi mnoho, ale ho aj domyslel a prekonal. S Feuerbachom som sa dodnes nerozlúčil, ale už ustúpil, lebo mi neodhalil takú rozsiahlu noetickú problematiku a neponúkol mi možnosť tak hlboko nahliadnuť do nej ako Nietzsche – vo všetkom, v čom s ním súhlasím i nesúhlasím. Už v mojej knižke Listy filozofom, v ktorej som dva listy písal aj  Nietzschemu, som hovoril, že bude mojím osudom, čo sa aj stalo. Ako v predchádzajúcej knižke, ani teraz sa nevzdávam racionálnej viery nielen v existenciu od nás nezávislej skutočnosti, ale ani dnes už vo filozofii takmer neaktuálneho názoru, že ju môžeme aj poznávať, a to dokonca stále lepšie. Úsilie obhájiť toto stanovisko je ústrednou témou tejto práce. Teodor Münz
Deväť životov

Deväť životov Rozhovory o preklade a literárnom živote

autorov KolektívRok vydania: 2015Projekt tohto typu som v podstate od začiatku považovala za dôležitý a potrebný, možno o to viac, že mám v živej pamäti rozhovory s prekladateľmi publikované v zložitých 80. rokoch. Viacerí z nich medzi riadkami už vtedy všeličo prezradili…Už keď som prečítala prvý z dnes publikovaných dialógov, uvedomila som si význam rozprávaní, ktoré sprostredkúvajú konkrétne osobné príbehy prekladateľov s rôznymi peripetiami, úskaliami, vzopätiami i pádmi na ich životnej ceste. V predloženom výbere ide napospol o prekladateľov, ktorých aktivity sú spojené s druhou polovicou 20. storočia a ich výpovede sú zároveň sondami do rozličných literatúr a kultúr (anglofónnych – J. Vilikovský, J. Kot, J. Samcová, frankofónnych – M. Jurovská, nemecky písaných – L. Šimon, do ruskej – V. Hegerová) i do ďalších geograficky a mentalitou blízkych (J. Andričík, K. Wlachovský, E. Charous). Publikovanie rozhovorov považujem za príklad „oral history“ aplikovanej cez relevantné osobnosti slovenskej kultúry vo sfére prekladu a z knižky jasne vystupuje význam takéhoto prístupu. Ukazuje sa, že práve prostredníctvom rozprávania priamych účastníkov súdobého literárneho procesu si môžeme naplniť mnohé pojmy označujúce javy charakteristické pre slovenský kultúrny priestor druhej polovice 20. storočia (tzv. požičiavanie mien, rozličné podoby pôsobenia ideologického faktoru pri prekladoch „západnej“ i „ne-západnej“ literatúry a pod.).Čitateľskú príťažlivosť týchto textov nepovažujem za náhodnú, veď k veci sa vyjadrujú ľudia denne pracujúci so slovom, a tak vlastne dostávame – dnešným jazykom povedané – 2 v 1: jednak rozširovanie poznania  lovenskej kultúry, jednak paletu pestrofarebných osudov a príbehov. Mária Kusá
Piesok v presýpacích hodinách

Piesok v presýpacích hodinách Antológia poľskej literárnej eseje 20. storočia

autorov KolektívRok vydania: 2015Reprezentatívny výber z poľskej esejistiky dvadsiateho storočia zachytáva texty najvýznamnejších autorov, pričom v celej tematickej škále prezentuje základné spoločenské, historické či filozofické problémy tejto spoločnosti v búrlivých dobových premenách. V úvodnej časti sa majú čitatelia šancu oboznámiť s pálčivou otázkou národnej identity či vytvorenia národného štátu (Brzozowski, Boy Żeleński), vyrovnania sa s vojnovými stratami a traumou po kataklizme prvej svetovej vojny. Medzivojnové obdobie je v antológii zastúpené abstraktnejšou polohou – esejami o telesnosti, teóriách hlbinnej psychológie, kultúre nových komunikačných prostriedkov, filmovej estetike. Záverečná, ťažisková časť zahŕňa povojnové obdobie až po súčasnosť – roky socializmu aj podzemného zápasu so socializmom, do ktorého sa zapojili také významné osobnosti ako Leszek Kołakowski, Czesław Miłosz, Witold Gombrowicz či Stanisław Barańczak. Aktuálny stav poľskej spoločnosti mapujú súčasné silné tvorivé individuality ako Adam Michnik, Tadeusz Komendant či Michal Paweł Markowski. Hlboké tradície i novátorské tendencie poľského myslenia môžu byť pre nás bezpochyby inšpiratívnym podnetom i v takejto výberovej vzorke.
Divadlo SKRAT

Divadlo SKRAT Kryptotyp

autorov KolektívRok vydania: 2015Táto kniha má dve časti, ktoré možno stručne charakterizovať pojmami „práca“ a jej „výsledok“. V prvej časti ponúkajú autori vhľad do vlastnej metódy divadelnej tvorby založenej sčasti na performatívnom princípe „obnoveného správania“ , tak ako ho podrobne opísal americký režisér, divadelník a antropológ Richard Schechner. Autori – herci, performeri, ktorých spája dlhoročná spolupráca a priateľstvo, sa v spontánnych rozhovoroch vracajú k skúsenostiam a zážitkom, ktoré podvedome chápu ako kultúrne a existenciálne dôležité. Ich prerozprávaním, predvádzaním pred ostatnými si overujú mieru súhlasu a odmietania vlastných hodnôt a postojov, pričom akt porovnávania umožňuje prisúdiť týmto skúsenostiam nadindividuálnu platnosť, alebo aj nie. Druhou, nemenej dôležitou súčasťou práce je fikcionalizácia týchto aktov, ich zbavovanie číreho realizmu, opisnosti, záznamu, uplatňovaním stratégií typických pre literárnu tvorbu (hyperbolizácia, mystifikácia, zastieranie, zľahčovanie, subverzia apod.) už v stave zrodu. Keďže autori pracujú s rečovými prostriedkami – spontánne dialógy sa zvukovo zaznamenávajú a následne prepisujú –, a nie s písanou formou jazyka, všetky stratégie sa realizujú v okamihu modelovania dialógu. Svoju tvorbu preto chápu ako akýsi súčasný prejav dávnych „potulných rozprávačov príbehov“.
Mesto vo filozofii

Mesto vo filozofii

Miroslav MarcelliRok vydania: 2011Čím pre nás kedysi bolo mesto? Mysleli sme si, že je naším dielom, že ho môžeme založiť a utvárať podľa vlastných predstáv, že v sebe stelesňuje rozumný plán usporiadania spoločenstva, ktoré sa vytrhlo spod vlády prírody a prijalo vlastné zákony. Dlho sme si mysleli, že rast miest potvrdzuje našu prevahu nad prírodou a približuje nás stavu, keď vo svete definitívne zavládnu zákony obce. Filozofia nás pripravovala na pobyt v tomto vlastnom, rozumne zariadenom svete. Čím je pre nás mesto dnes? Predovšetkým nadrozmernou veľkosťou, ustavične sa pohybujúcou masou, multiplicitou v procese ustavičných premien. Vidíme, ako sa príroda ohlasuje zvnútra mestského priestoru a jeho rastu dáva charakter živelného procesu. Zoči-voči veľkosti, akou nás obklopuje urbanizovaná masa ľudí, začíname chápať, že treba po novom premyslieť všetky základné určenia, ktorými definujeme svoje miesto v tomto svete. V prejavoch živelného procesu urbanizácie svetovej populácie by sme mali nájsť príležitosť uvedomiť si, čo to znamená byť súčasťou tohto sveta. Ak chce filozofia prispieť k tomuto uvedomeniu, musí sa rozlúčiť s prostredím agory a prijať svoje miesto v súčasnej mestskej aglomerácii.   Recenzia Petra Michaloviča o knihe v časopise Filozifia č. 7/2011: http://www.klemens.sav.sk/fiusav/doc/filozofia/2011/7/713-717.pdf

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy