WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Domino

Texty v edícii Domino sa venujú otázkam, súvisiacim so spoločenskou situáciou na našom území a v stredoeurópskom regióne v priebehu 20. a na prahu 21. storočia. Prevažne slovenskí autori kriticky reflektujú pálčivé historické, spoločenské, politické a menšinové problémy.

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Stránka: 6 / 6
123456
Toto posrané 20. storočie

Toto posrané 20. storočie Umenie kontra ideológia?

Tomáš ŠtraussRok vydania: 2006     Ďalšia publikácia významného slovenského kunsthistorika o zdrojoch a súvislostiach avantgardného umenia v priestore stredovýchodnej Európy. Jednotlivé eseje z rôznych aspektov skúmajú vplyv ideológie a politiky na umenie, najmä v priestore stredovýchodnej Európy, pričom autor s nadhľadom komentuje východiská a ciele avantgardných umeleckých aktivít od dvadsiatych rokov 20. storočia až po súčasnosť. "Tomáš Štrauss je nesporne jeden z najkompetentnejších znalcov východoeurópskych avantgárd, ich dejín a intelektuálnych súvislostí. Od sedemdesiatych rokov publikuje v našom časopise zasvätené analýzy o dianí za naším chotárom. Keď roku 1981 v Kolíne nad Rýnom odštartovala pompézna modelová výstava západného umenia, odkrýval Štrauss jej jednostrannosť. Namiesto „West-“, poukázal presvedčivo na možný a organický doplnok dneška, tzv. „Ostkunst“. Štrauss nestráca ani v nastávajúcej sedemdesiatke svoj prekypujúci idealizmus. Neprestáva veriť v osvietenecký podnet modernej estetiky, v jej organickú spätosťs filozofiou a vedami, a tým aj v budúcnosť „výskumníckeho“ či „premýšľajúceho“ umenia. Svojho druhu, ako to už u autora býva – provokácia." (Frankfurter Allgemeine Zeitung, 4. apríla 2001)  
Toto posrané 20. storočie, 2. vydanie

Toto posrané 20. storočie, 2. vydanie Umenie kontra ideológia?

Tomáš ŠtraussRok vydania: 2007      Rozbiehame sa – ale kam? Róbert Kotian, Pravda, 2. 4. 2010   1. Najprv bolo Toto 20. storočie posrané – právom, lebo po troch megakatastrofách, fašistickej, komunistickej a nacionalistickej, sa jemnejší výraz pre esej Tomáša Štraussa jednoducho nehodil. 2. Aj keď ohraničenie dvadsiateho storočia ako takého má dosť variabilné hranice – kým napríklad podľa Paula Johnsona sa 20. storočie začalo 29. mája 1919 potvrdením Einsteinovej teórie relativity, podľa Francisa Fukuyamu sa začiatkom 90. rokov dalo dokonca hovoriť o zavŕšenom víťazstve demokracií na celom svete. 3. Vojny na Balkáne a v rozpadajúcom sa Sovietskom zväze signalizovali, že "americký profét sa zmýlil. Dejiny začali byť po roku 1989 iba pestrejšie a rôznorodejšie, menej prehľadné a usmerňovateľné".   4. O tri roky neskôr bolo Toto 21. storočie čudesné – napokon, deväť rokov nie je až tak veľa, aby sa dalo celé storočie klasifikovať nejakým koncentrovaným prídavným menom, veď čo ak sa "zvrtne doba" a bude storočím osvietených politikov aj voličov. 5. Hoci je to veľmi nepravdepodobné.   6. A tak názov tretej Štraussovej knižky v tomto moduse Toto rozbiehajúce sa 21. storočie je podľa mnohých príznakov opäť istým spôsobom presný – jeden môj bývalý šéfredaktor s obľubou parafrázoval ktoréhosi francúzskeho klasika, že rýchlosť splašeného koňa nie je dôležitá.   7. A že aj toto storočie sa niekam rozbieha, je isté.   8. Väčšinou vyzerá, akoby dolu kopcom, pretože ak sa napríklad 20. storočie začalo v roku 1919, to dvadsiate prvé mohlo mať svoj big-bang 11. septembra 2001.   9. U nás sa zatiaľ vo vyhrotenej podobe ujal posit, že "národ je predovšetkým zoskupenie ľudí, ktorých zjednocuje spoločný mýtus o ich vlastných dejinách a prapôvode, a najmä spoločná averzia voči tým či iným susedom".   10. Na rozdiel od minulosti to však máme vo vlastných rukách. 11. Treba však chcieť a zobudiť sa, ako nedávno parafrázoval text slovenskej hymny najväčší Slovák Jano Žilinský.   12. Bude to však ešte dlhý proces, keďže aj odborníci na verejnú mienku kapitulujú pred niečím takým, ako je slovenský volič.   13. Ktorý napriek stovkám štúdií a analýz "ostáva v mnohom záhadnou čiernou skrinkou, klbkom ťažko pochopiteľných motivácií, neraz skôr prípadom pre psychoanalytika než sociológa" (O. Gyárfášová).   14. Pretože kniha štyridsiatich slovenských intelektuálov a odborníkov s názvom Kde sme. Mentálne mapy Slovenska hlási, kde sa po 20 rokoch od novembra 1989 nachádzame. 15. Lapidárne povedané nie je to príjemné miesto.   16. Aj keď optimista z princípu by povedal, že sa to môže už len zlepšovať – tak ako začína svitať presne v tom okamihu, keď je tma najväčšia.   17. Tomáš Štrauss sa v spomínaných troch "storočných" esejach o aktuálnej súčasnosti pohybuje neuveriteľným priestorom a časom, ustavične požmurkávajúc, že všetko so všetkým súvisí – iná štruktúra a členenie textu by však prospeli najmä tým, ktorí si práve nebahnia vo valcovaní faktami a súvislosťami.   18. Štrauss pri porovnávaní globalizácie a tradície, dvoch hodnotových a vývojových tendencií, píše, že "podľa známeho bonmotu - Let motýľa kdesi v Brazílii môže vraj vyvolať tornádo v Instanbule - sa globalizácia chápe ako sieť alebo súhrn jednotlivých vzájomne poprepájaných a súvisiacich, prípade ešte aj rozlíšiteľných ekonomických, politických a kultúrnych lokálnych iniciatív".   on-line článok: http://kultura.pravda.sk/literarne-oko-rozbiehame-sa-ale-kam-dud-/sk-kkniha.asp?c=A100401_190856_sk-kkniha_p46  
Ohnisko reči alebo mlčanlivá hĺbka horizontu

Ohnisko reči alebo mlčanlivá hĺbka horizontu Úvahy a štúdie (nielen) o jazykoch poézie

Stanislava ReparRok vydania: 2007Kniha Ohnisko reči alebo mlčanlivá hĺbka horizontu s podtitulom Úvahy a štúdie (nielen) o jazykoch poézie je rozdelená do dvoch častí, ktoré na seba nadväzujú iba sprostredkovane. V prvej časti sú zaradené štúdie a eseje, ktoré vznikali postupne a boli priebežne publikované v monografiách a zborníkoch ako ich samostatné kapitoly alebo ako príspevky v odborných a literárnych časopisoch na Slovensku. Kapitoly zaradené do prvej časti knihy sa venujú najmä interpretácii poézie Ivana Kraska, Jána Ondruša, Jozefa Mihalkoviča, Štefana Strážaya, Ivana Štrpku, Karola Chmela a Erika Grocha, pričom tieto interpretačné sondy sa pohybujú v rozpätí od jednej básne (vo vzťahu k autorovej poetike vybranej ako pars pro toto) až po celý autorov opus. Druhá časť knihy so samostatným názvom Semiotika mlčania je publikačným výstupom z individuálneho vedecko-výskumného projektu a je predovšetkým interdisciplinárnym mapovaním jazykových/rečových území, ku ktorým autorku priviedla práve poézia a širšie – literatúra vôbec. Poézia ako síce špecifický, no exaktne ťažko uchopiteľný jazykový diskurz, pri ktorého rečovom výkone nepochybne zohráva svoju dôležitú, ak nie priam určujúcu úlohu aj fenomén nevysloveného alebo zamlčaného – presnejšie nevysloviteľného. Mlčanie ako deficit reči a mlčanie ako prázdny horizont jazyka/reči alebo ako súčasť predpokladových štruktúr verbalizovaných rečových prejavov – to sú iba niektoré z určení, na ktoré v súvislosti s „rečou mlčania” v tomto kontexte poukazuje.

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy