WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Exempla iuris

Zámerom edície Exempla iuris je zaplniť medzeru v pomerne málo prezentovanej oblasti právnického vzdelania, akou je filozofia práva, otázky právnej teórie, vzťahu štátu a práva, spoločenskej a politickej úlohy práva, resp. otázky morálky a ich reflexia v právnom myslení. V širokom spektre prezentovaných autorov možno nájsť veličiny klasickej antickej filozofie (Aristoteles, Platón), ale aj zakladateľské osobnosti, ktorých diela sú osnovou moderného chápania štátu, demokracie či ústavnosti (John Locke, Jeremy Bentham a i.), ako i súčasných reprezentantov filozofie práva, etickej problematiky súdneho rozhodovania či problémov medzinárodného práva (Robert Alexy, H. L. A. Hart, John Rawls).   Editori edície:   Alexander Bröstl (1953 v Košiciach), profesor v odbore teória štátu a práva.  Venuje sa právnej teórii (Právnická fakulta UPJŠ v Košiciach) a ústavnému právu (Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave), je okrem iného autorom monografií Právny štát (1996) a Dejiny politického a právneho myslenia (1999), spoluautorom Revolution und Recht (2000). Pavel Holländer (1953 v Lučenci), profesor teórie práva. Od roku 1993 pôsobí ako sudca Ústavného súdu Českej republiky. V odbornej práci sa zameriava predovšetkým na otázky právnej teórie a filozofie práva, právnej logiky, medicínskeho práva, všeobecnej štátovedy a ústavného práva. K rôznym aspektom týchto oblastí vystúpil na početných konferenciách, prednášal na zahraničných vysokých školách a publikoval rad odborných titulov, medzi inými Rechtsnorm, Logik und Wahrheitswerte (1993); Základy všeobecné státovědy (1995); Abriß einer Rechtsphilosophie (2002); ako spoluautor v Revolution und Recht (2000).                        

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Stránka: 2 / 2
12
O zločinoch a trestoch

O zločinoch a trestoch

Cesare BeccariaRok vydania: 2009 O zločinoch a trestoch talianskeho osvieteneckého právnika a filozofa Cesare Beccariu je dielo útle rozsahom, ale o to väčšie svojím obsahom. Znamená začiatok dejín moderného trestného práva. Vzniklo v dobe, keď sa po celej vzdelanej Európe šírili idey osvietenstva – moderného pohľadu na spoločnosť, jej fungovanie  a postavenie človeka v nej. Na Beccariu mali veľký vplyv francúzski osvietenskí filozofi, najmä Rousseau a jeho spoločenská zmluva. Preto zločin chápe ako porušenie tejto zmluvy. Stále významnejšie sa začalo presadzovať  právo ľudí na rovnosť, na duchovnú a občiansku slobodu. To viedlo 25-ročného Beccariu nielen ku kritike vtedajších zákonov a praktík v súdnictve, ale, čo je vzhľadom na jeho mladý vek pozoruhodné, aj k úvahám a návrhom na reformu celého, v tom čase už zastaraného a absurdného právneho systému. O zločinoch a trestoch však nie je len mechanickým súhrnom nejakých poučiek či paragrafov predkladaných ako hotové tézy. Je to zamyslenie  nad celým systémom spoločnosti, úlohou štátu, mocou zákonodarnou i výkonnou a jej využívaním, resp. zneužívaním, ale predovšetkým nad vzťahom zločinu a trestu ako komplexným súborom problémov. Je to dielo osvieteného vzdelanca, ktorý sa na osi zločin – trest pohybuje vo filozofickej i praktickej rovine na základe prísne logických argumentov. A hoci so všetkými  jeho názormi nemusíme súhlasiť, iste nemožno poprieť, že mnohé z nich ani po 250 rokoch nestratili svoju aktuálnosť. Aj v tom teda spočíva výnimočnosť a nadčasovosť tohto diela. Beccaria energicky vystupoval za zrušenie aj dnes diskutovaného trestu smrti a zastával názor, že pre zločinca je väčším trestom dlhoročné zbavenie slobody. Ako odsúdeniahodné odmietal praktiky ako mučenie a tajné obvinenia. Bol proti tomu, aby majetní ľudia nosili pri sebe zbrane. Za účinné opatrenie proti zločinom považoval nie represiu, ale prevenciu. Skutočnú brzdu zločinnosti videl nie v tvrdosti trestu, ale v istote, že mu vinník neunikne. Kým niekomu nebola dokázaná vina, mal sa pokladať za nevinného. Požadoval jasné a aj pre ľud zrozumiteľné zákony garantujúce ich jednoznačný výklad. Propagoval znalosť zákonov zo strany občanov, tých občanov, ktorí sú si pred zákonmi rovní bez ohľadu na postavenie či majetok. Beccariov spis O zločinoch a trestoch sa hneď po vydaní rýchlo rozšíril po celom civilizovanom svete a doteraz bol preložený do vyše dvadsiatich jazykov, z toho do všetkých európskych. Je preto správne, že uzrel svetlo sveta aj v slovenskom preklade. Z hľadiska obsahu, štýlu i jazyka náročný text je veľkou výzvou pre prekladateľa a previerkou jeho schopností.   Tento preklad by som chcela venovať môjmu otcovi prof. Mikulášovi Pažitkovi, prvému profesorovi talianskej literatúry na Slovensku, prekladateľovi a neúnavnému šíriteľovi talianskej literatúry a kultúry.   O zločinoch a trestoch talianskeho osvieteneckého právnika a filozofa Cesare Beccariu je dielo útle rozsahom, ale o to väčšie svojím obsahom. Znamená začiatok dejín moderného trestného práva. Vzniklo v dobe, keď sa po celej vzdelanej Európe šírili idey osvietenstva – moderného pohľadu na spoločnosť, jej fungovanie  a postavenie človeka v nej. Na Beccariu mali veľký vplyv francúzski osvietenskí filozofi, najmä Rousseau a jeho spoločenská zmluva. Preto zločin chápe ako porušenie tejto zmluvy. Stále významnejšie sa začalo presadzovať  právo ľudí na rovnosť, na duchovnú a občiansku slobodu. To viedlo 25-ročného Beccariu nielen ku kritike vtedajších zákonov a praktík v súdnictve, ale, čo je vzhľadom na jeho mladý vek pozoruhodné, aj k úvahám a návrhom na reformu celého, v tom čase už zastaraného a absurdného právneho systému. O zločinoch a trestoch však nie je len mechanickým súhrnom nejakých poučiek či paragrafov predkladaných ako hotové tézy. Je to zamyslenie  nad celým systémom spoločnosti, úlohou štátu, mocou zákonodarnou i výkonnou a jej využívaním, resp. zneužívaním, ale predovšetkým nad vzťahom zločinu a trestu ako komplexným súborom problémov. Je to dielo osvieteného vzdelanca, ktorý sa na osi zločin – trest pohybuje vo filozofickej i praktickej rovine na základe prísne logických argumentov. A hoci so všetkými  jeho názormi nemusíme súhlasiť, iste nemožno poprieť, že mnohé z nich ani po 250 rokoch nestratili svoju aktuálnosť. Aj v tom teda spočíva výnimočnosť a nadčasovosť tohto diela.   Beccaria energicky vystupoval za zrušenie aj dnes diskutovaného trestu smrti a zastával názor, že pre zločinca je väčším trestom dlhoročné zbavenie slobody. Ako odsúdeniahodné odmietal praktiky ako mučenie a tajné obvinenia. Bol proti tomu, aby majetní ľudia nosili pri sebe zbrane. Za účinné opatrenie proti zločinom považoval nie represiu, ale prevenciu. Skutočnú brzdu zločinnosti videl nie v tvrdosti trestu, ale v istote, že mu vinník neunikne. Kým niekomu nebola dokázaná vina, mal sa pokladať za nevinného. Požadoval jasné a aj pre ľud zrozumiteľné zákony garantujúce ich jednoznačný výklad. Propagoval znalosť zákonov zo strany občanov, tých občanov, ktorí sú si pred zákonmi rovní bez ohľadu na postavenie či majetok. Beccariov spis O zločinoch a trestoch sa hneď po vydaní rýchlo rozšíril po celom civilizovanom svete a doteraz bol preložený do vyše dvadsiatich jazykov, z toho do všetkých európskych. Je preto správne, že uzrel svetlo sveta aj v slovenskom preklade. Z hľadiska obsahu, štýlu i jazyka náročný text je veľkou výzvou pre prekladateľa a previerkou jeho schopností.   Tento preklad by som chcela venovať môjmu otcovi prof. Mikulášovi Pažitkovi, prvému profesorovi talianskej literatúry na Slovensku, prekladateľovi a neúnavnému šíriteľovi talianskej literatúry a kultúry. Oľga Pažitková     „Keby niekto namietal, že doživotné otroctvo je rovnako bolestné, a preto rovnako kruté ako smrť, ja odpoviem, že ak zhrniem všetky nešťastné momenty otroctva, je iste ešte aj bolestnejšie, lenže tie momenty sú rozložené počas celého života, no smrť udrie celou silou v jednom okamihu. Výhodou trestu otroctva je práve to, že viac desí toho, kto ho vidí, než toho, kto ho znáša, pretože prvý skúma celý súhrn nešťastných momentov, ale druhého od prítomného nešťastia odpútava nešťastie budúce. Všetko zlo sa v predstavách znásobuje a kto trpí, nachádza prostriedky a útechu, aké nepoznajú a nevedia si predstaviť diváci, ktorí si namiesto zatvrdnutej mysle nešťastníka predstavujú vlastnú citlivosť.“   Cesare Beccaria    
Boj za právo

Boj za právo

Rudolf von Ihering Rok vydania: 2009Kniha významného nemeckého znalca rímskeho práva a právneho teoretika 19. storočia Rudolfa von Iheringa (1818 – 1892), ktorá je rozšírenou podobou jeho prednášky vo Viedni v roku 1872, bola svojho času jedným z mála bestsellerov v rámci právnickej literatúry. Jej preklady obleteli svet v dovtedy nepoznaných nákladoch a opakovaných vydaniach. Podľa Iheringa právo nie je pojem, ale živá sila: právo vníma ako výsledok boja, ktorý pramení v ľudskom egoizme. Ihering sa snaží dokázať, že každý človek je v boji za vlastné právo súčasne bojovníkom za právo v záujme spoločnosti. Boj za právo je apel na právne cítenie, má pomôcť človeku uvedomiť si vlastné postavenie nositeľa subjektívnych práv pri obrane svojich legitímnych záujmov v rovine vymáhania práva. Dielko je napísané jasným a prístupným jazykom a štýlom, je adresované nielen odbornej právnickej verejnosti a po prvý raz vychádza v slovenskom preklade.
Aténska ústava

Aténska ústava

AristotelesRok vydania: 2009Diogenes Laertios vo svojom známom diele Životy, názory a výroky slávnych filozofov zaradil do zoznamu Aristotelových prác aj spis Ústavy 158 obcí, ktorý skúma demokratické, oligarchické a aristokratické zriadenie, kráľovstvo i tyraniu. Objavenie textu Aténskej ústavy koncom 19. storočia v Britskom múzeu na zvitkoch kúpených v Egypte znamenalo vedeckú senzáciu. Edíciu tzv. Londýnskeho papyrusu uverejnil začiatkom roka 1891 asistent oddelenia rukopisov F. G. Kenyon. Podľa výskumov táto práca mala slúžiť ako materiál pre školské účely, o čom svedčí aj spôsob jej spracovania a štýl, akým je napísaná. Aristotelovo dielko patrí do „zlatého fondu“ ústavného práva, pretože zachytáva zrod a vývoj antickej demokracie a jej inštitucionálneho základu. Práca po prvý raz vychádza v slovenskom preklade.     Ďalšie tituly autora: Aristoteles: Politika
Pojem a platnosť práva

Pojem a platnosť práva

Robert Alexy Rok vydania: 2009Nemecký právny filozof Robert Alexy (*1945), jeden z najvplyvnejších filozofov práva v Európe, sa venuje výkladu pojmu a platnosti práva. Začína poukazom na zlyhanie pozitivistického chápania pojmu právo a pokračuje poukazom na najvýznamnejšiu reakciu na toto zlyhanie v nemeckom prostredí – na právnofilozofické dielo Gustava Radbrucha. Alexy testuje prijateľnosť, resp. neprijteľnosť oddelenia práva a morálky ako dvoch normatívnych systémov. Robí to najprv ako pozorovateľ (vedec, sociológ), potom zas ako osoba, ktorá rieši napätie medzi právom a morálkou v rámci svojej sociálnej roly (sudca).Vyústením výkladu, ktorý sa veľmi výrazne opiera o Dworkinovu teóriu právnych princípov, je „nepozitivistický pojem práva“, je ním odmietnutie pozitivistickej predstavy o práve, a náčrt kritérií, pri splnení ktorých táto predstava neobstojí. Práca po prvý raz vychádza v slovenskom preklade.

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy