WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Filozofia do vrecka

Už názov prezrádza, že ide o príručnú edíciu textov, ktoré mapujú základné trendy vo filozofii od jej začiatkov až po súčasnosť. Publikované diela sú manuálom filozofického poznania, počnúc antickými klasikmi a končiac najvýznamnejšími osobnosťami aktuálnej svetovej filozofie. Edícia je určená pre študentov, pedagógov a pre všetkých tých, ktorí sa chcú zoznámiť s centrálnymi míľnikmi filozofického myslenia.

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Stránka: 1 / 5
12345
Etika Nikomachova

Etika Nikomachova

AristotelesRok vydania: 2011Úvodnú štúdiu napísal Alexander Bröstl Aristoteles napísal spolu tri etiky: Veľkú etiku, Etiku Nikomachovu a jej inú verziu – Etiku Eudémovu. Aristoteles zakladá delenie spravodlivosti na zákonnú spravodlivosť a na spravodlivosť etickú. A práve etickej spravodlivosti sa venuje v diele Etika Nikomachova. Aristoteles ju považuje za spravodlivosť vo vlastnom zmysle slova, za rovnocennú s ostatnými etickými cnosťami (udatnosť, umiernenosť). To, čo má s nimi spoločné, je rovnosť, ktorej podstatu tvorí stred medzi dvoma krajnosťami. Ako udatnosť je stredom medzi strachom a smelosťou, ako je umiernenosť stredom medzi slasťou a strasťou, tak spravodlivosti patrí miesto v strede medzi páchaním krivdy a znášaním krivdy. Etická spravodlivosť patrí podľa Aristotela do oblasti dobrého a správneho konania, ktoré človeka vedie k jeho cieľu, plnému životu ako forme šťastia. Spravodlivosť teda nie je formou rozumovej cnosti ako schopnosti správneho teoretického poznania, nie je to cnosť, ktorá sa sprostredkúva učením a skúsenosťou. Je formou povahovej cnosti, ktorá sa získava nácvikom konania a privyknutím na konanie orientované na určitý cieľ.
Kritika morálky

Kritika morálky Morálka ako vôľa k moci

Friedrich NietzscheRok vydania: 2016Kritika morálky je Nietzscheho posledné slovo na tému morálky. Je to kapitola z jeho posmrtne vydaného diela Vôľa k moci. Usiluje sa tu vyrovnať sa s morálkou, s týmto najzávažnejším, ale podľa neho aj najzničujúcejším spoločenským kultúrnym faktorom, dôkladnejšie než kedykoľvek predtým. Ba usiluje sa byť aj objektívny, byť mimo dobra a zla, byť imorálny, nadmorálny, mimomorálny. Občas však morálku aj uznáva a poukazuje na jej dobro; nie však všeobecné, ale vždy len niekoho, nejakej skupiny, triedy, rasy.
Paradigmy k metaforológii

Paradigmy k metaforológii

Hans BlumenbergRok vydania: 2015Paradigmy k metaforológii, ktoré po prvý raz vyšli v roku 1960, možno považovať za kľúčové dielo nemeckého filozofa Hansa Blumenberga.   Blumenberga zaujíma spôsob filozofickej artikulácie nášho sebaporozumenia a porozumenia svetu. V desiatich kapitolách Paradigiem formuluje na pozadí filologických, filozofických a teologických poznatkov dejinnofilozofické a dejinnovedné analýzy vzťahu medzi pojmovým, nepojmovým a preneseným (metaforickým) spôsobom vyjadrovania.  
Vôľa k moci ako poznanie

Vôľa k moci ako poznanie

Friedrich NietzscheRok vydania: 2014Vďaka výbornému prekladu Teodora Münza sa ku slovenským čitateľom dostáva časť diela Vôľa k moci nemeckého filozofa Friedricha Nietzscheho. V časti Vôľa k moci ako poznanie aplikuje autor koncept vôle k moci na oblasť teórie poznania. Nietzsche tu zaujíma nový postoj k výkladu teórie poznania, ktorý ho napokon vedie k popretiu možnosti teórie poznania a poznania vôbec.
Aura a stopa

Aura a stopa

Walter BenjaminRok vydania: 2013Výber z prác Waltera Benjamina (1892 – 1940) prináša pohľad na neskoré obdobie tvorby tohto nemeckého filozofa a literárneho kritika a teoretika, vyznačujúce sa autorovým sústredeným záujmom o filozofiu marxizmu, resp. o materialistickú estetiku, sociológiu umenia a novšie umelecké médiá (fotografia, film), ale aj o niektoré súvislosti humanitného myslenia pochádzajúce z predmoderných čias. Predovšetkým jeho kultúrno-spoločenské eseje o podstate moderny a jej princípoch inšpirovali odborníkov z oblasti filozofie, sociológie, estetiky, literárnej a mediálnej vedy.  Labyrint benjaminovského sveta je dodnes príťažlivý pre každého, kto má odvahu pustiť sa do napínavého hľadania súvislostí kultúry, umenia a spoločnosti. Každý, kto sa vydá na cestu takéhoto intelektuálneho dobrodružstva, však musí rátať s tým, že cesta z labyrintu sa mu ukáže len vtedy, keď zostane pri čítaní tohto diela dostatočne otvorený a nepredpojatý voči väzbám, ktoré ho spájajú s časom jeho vzniku.
Friedrich Nietzsche, bojovník proti svojej dobe

Friedrich Nietzsche, bojovník proti svojej dobe

Rudolf SteinerRok vydania: 2012Práca rakúskeho mysliteľa Rudolfa Steinera Friedrich Nietzsche, bojovník proti svojej dobe je jednou z prvých monografií o Nietzschem vôbec. Už v predslove k nej Steiner explicitne formuluje svoj zámer vytvoriť ňou protiváhu k dodnes populárnej knihe Nietzscheho „priateľky“ Lou Andreas-Salomé Friedrich Nietzsche vo svojich dielach a postaviť sa tak proti psychologizácii, patologizácii a mystifikácii Nietzscheho osobnosti. Text svojej monografie Steiner člení na tri časti. V prvej načrtáva hlavné charakterové črty Nietzscheho osobnosti a ich vplyv na spôsob jeho myslenia. Ťažisková druhá časť je venovaná interpretácii kľúčového pojmu Nietzscheho filozofovania, pojmu nadčlovek. V záverečnej časti Steiner predstavuje genézu Nietzscheho myslenia. Ukazuje, akým spôsobom a prečo je Nietzsche vo svojich raných dielach ovplyvnený Schopenhauerom a Wagnerom, ako sa od nich postupne emancipuje a zbavuje sa ich idealistického vplyvu, až kým sa nakoniec nedopracuje k výrazovým prostriedkom primeraným svojmu vlastnému spôsobu myslenia a vnímania sveta. Text monografie dopĺňa spomienková reč, ktorú Steiner predniesol po Nietzscheho smrti v roku 1900.   Na tento titul sa v priebehu mesiaca marec vzťahuje 30% zľava z pôvodnej ceny.
O človeku

O človeku

Thomas HobbesRok vydania: 2010Thomas Hobbes (1588-1679) je jedným z uznávaných otcov-zakladateľov modernej filozofie. Zvlášť moderná politická teória je nepredstaviteľná bez jeho myšlienok, voči ktorým sa museli vymedzovať – súhlasne či nesúhlasne – všetci, čo prišli po ňom. Niektoré z týchto myšlienok nadobudli dokonca status istého klišé, automaticky sa spájajúceho s jeho menom, aj mimo filozofie: „človek človeku vlkom“ (homo homini lupus) či „vojna všetkých proti všetkým“ (bellum omnium contra omnes), ktorými charakterizoval tzv. prirodzený stav ako situáciu života ľudí bez spoločenského poriadku, štátu a politickej organizácie. Svojimi názormi dokázal pobúriť už svojich súčasníkov natoľko, že u mnohých mu prischla prezývka „netvor z Malmesbury“ (mesto neďaleko dediny Westport, kde sa narodil) ako zosobnenie ateizmu, materializmu, egoizmu i ďalších vtedy všeobecne neprijateľných, ba až nebezpečných ideí. Došlo dokonca k tomu, že Oxfordská univerzita, kde vyštudoval (1608), prikázala v r. 1683 spáliť kópie jeho kníh O občanovi (vyšla v r. 1642 latinsky a 1651 anglicky) a Leviatan.   Táto kniha zahrňuje 1. časť jeho hlavného diela Leviatan, ktoré vyšlo v Londýne (1651).
Antisthenés

Antisthenés Úvodná štúdia, preklad zlomkov a komentár

AntisthenésRok vydania: 2010Vedecká redakcia Matuš Porubjak a Ulrich Wolner  Uvodná študia a komentár k zlomkom Vladislav Suvák       5. Gnom. Vat. 743 n. 10: Keď sa niekto Antisthenovi vysmieval, že nie je Athénčan, povedal: „Nik ešte nevidel leva, ktorý by bol Korinťanom alebo Atičanom, jednako je však vznešeným zvieraťom“. [... ] 6. Eustath. in Hom. Il. Ζ 211 p. 637, 36 – 39: Preto aj kynik Antisthenés človekovi, ktorý sa ho dotkol otázkou o jeho pôvode, odpovedal, že jeho otec bol predavačom slaných rybičiek a že si nos utieral do rukáva. Keď uviedol ešte ďalšie podrobnosti, zacitoval verš z Homéra: „Takýmto rodom a krvou otcovskou pýšiť sa môžem“.     Antisthenés, vplyvná osobnosť antického myslenia  4. st. pred Kr., ktorej význam je porovnateľný s Platónovým a Aristotelovým významom, sa predstavuje čitateľovi v prvom slovenskom preklade Antisthenových zlomkov – citátov a parafráz z jeho spisov alebo anekdot. Súčasťou prekladu sú aj komentáre a interpretácie Antisthenovho diela publikované v posledných 150 rokoch.
Toto nie je fajka

Toto nie je fajka

Michel FoucaultRok vydania: 2010  V Magrittovom obraze, kde je fajka a pod ňou nápis Toto nie je fajka, našiel autor knižky spochybnenie princípu napodobňovania, ktorý dlho vládol v západnom maliarstve a nielen tam. V Magrittovom maliarstve sa podľa Foucaulta dostáva do obehu obraz bez vonkajšieho vzoru, bez imitácie niečoho daného. Takýto obraz Platón nazval simulakrom a jeho tvorcov odsúdil ako výrobcov preludov. A práve pojem simulakra nám umožňuje chápať mnohé fenomény súčasnej vizuálnej kultúry.  Kaligram je teda tautológia. Ale nie taká ako v rétorike. Rétorika ťaží z nadbytku reči; využíva možnosť dvakrát povedať to isté rozličnými slovami; profituje z nadmerného bohatstva, ktoré nám dovoľuje jedným a tým istým slovom povedať dve rozličné veci; podstatou rétoriky je alegória. Kaligram využíva tú vlastnosť písmen, že majú význam ako lineárne prvky, ktoré možno rozložiť v priestore, a zároveň ako znaky, ktoré treba rozvíjať v jednotnej reťazi zvukovej substancie. Znak, písmeno dovoľuje určiť slovo; čiara zasa dovoľuje stvárniť vec. Kaligram mieni teda hravo zotrieť najstaršie protiklady našej alfabetizovanej civilizácie: ukázať a pomenovať; stvárniť a povedať; reprodukovať a artikulovať; napodobniť a označiť; pozorovať a čítať.  
Moc kľúčov

Moc kľúčov Výber z esejí a aforizmov

Lev ŠestovRok vydania: 2009 Jedno zo zlomových diel ruskej náboženskej filozofie začiatku dvadsiateho storočia sa považuje za prácu inklinujúcu k existencialistickým trendom vo filozofii. Paradoxnosť Šestova spočívala v tom, že bol filozof, teda človek mysliaci a poznávajúci, a tragédiu ľudskej existencie spoznával negujúc poznanie. Bojoval proti tyranii rozumu, moci poznania, ktorá vyhnala človeka z raja na územie samotného poznania, pričom na tento zámer využila ako náradie ten istý rozum. Šestovov skeptický postoj k rozumu, jeho vystupovanie voči racionalizácii viery našlo výraz najmä v tejto knihe. Jeho nový iracionalizmus je výzvou k vnútornému obráteniu v duchu Kristovho učenia.   
Štát

Štát (2.vydanie)

PlatónRok vydania: 2009Platónov Štát (Politeia), dielo v desiatich častiach, je po Zákonoch najrozsiahlejším a z hľadiska poznania celého systému Platónovej filozofie najvýznamnejším dialógom vôbec. V ňom vyjadril Platón nielen svoje sociálno-politické názory o „ideálnom štáte“, ale je to zároveň základné dielo aj pre poznanie jeho ontologických, gnozeologických, ako aj psychologických, etických a estetických názorov. Je to dialóg, ktorý zhŕňa Platónove názory predchádzajúcich dialógov, no zároveň je ho možné chápať ako východisko pre jeho nasledujúce dialógy, ktoré je možné čítať ako vysvetlenie a zdôvodnenie Platónových téz v Štáte.
Politika (2.vydanie)

Politika (2.vydanie)

AristotelesRok vydania: 2009 Predslov: Jaroslav MartinkaZákladné dielo filozofickej a politologickej svetovej literatúry, významná pomôcka pre študentov dejín filozofie, filozofie a politológie, zasvätenie do klasických predstáv o spôsoboch a filozofii politiky, ako ju prezentovala jedna z najväčších osobností antického sveta. Preklad Aristotelovej Politiky rozhodne zapĺňa medzeru vo všeobecnom vzdelaní, prispieva k doplneniu našich znalostí o oblasti poznania, ktorá sa týka každého z nás.„Je teda zrejmé, že štát je prirodzený útvar a že je pôvodnejší ako jednotlivec. Ak totiž jednotlivec sám osebe nie je sebestačný, bude sa mať k štátu ako ostatné časti k celku, ku ktorému patria. Kto však nemôže žiť v spoločenstve a vo svojej sebestačnosti ho nepotrebuje, ten nie je časťou štátu mele je to alebo divé zviera, alebo boh.Všetci ľudia majú teda od prírody pud k takémuto spoločenstvu a ten, čo ho zorganizoval ako prvý, je pôvodcom najväčších dobier. Totiž ako je človek najvznešenejším tvorom, ak je dokonalý, tak je najhorším tvorom, ak žije mimo zákona a práva. Najhoršie je ozbrojené bezprávie. Človek má od prírody ako zbrane rozumovú schopnosť a morálku, a práve tieto veci môže najväčšmi použiť na celkom protikladne účely...“ (Aristoteles)   Ďalšie knihy autora: Aristoteles: Aténska ústava

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy