WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Knižnica slovenskej literatúry

Edícia predstavuje rodinné striebro domácej prózy a poézie: postupne vychádza šesťdesiat diel od najvýznamnejších slovenských autorov, bez ktorých sa nezaobídu milovníci slovenskej literatúry, školy, študenti ani knižnice. Vydavateľstvo Kalligram spolu s Ústavom slovenskej literatúry SAV vám v Knižnici slovenskej literatúry predstavujú základný súbor slovenskej klasiky od dôb národného obrodenia po dnešok. Patria sem literárne diela, ktoré sa už dlhší čas neobjavili v kníhkupectvách, ale aj také, ktoré doteraz neboli publikované. Edíciu pripravujú výrazné osobnosti dnešnej slovenskej literárnej vedy. Každý titul je doplnený o aktuálny zasvätený doslov a o bohatý dokumentárny a poznámkový aparát.

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Stránka: 2 / 9
123456789
Kontexty Slovenskej moderny

Kontexty Slovenskej moderny

Dana HučkováRok vydania: 2014Kniha Kontexty Slovenskej moderny nadväzuje na monografiu Hľadanie moderny: podobne ako v nej aj tu je modernistická literárna tvorba z prelomu 19. a 20. storočia situovaná do širších súvislostí – tentoraz so zameraním na dobový literárny život, autorské rozvrstvenie, jednotlivé tematické podoby a žánrové preferencie, pričom kategória kontextu je vnímaná ako kategória, ktorá má zásadný význam pre porozumenie textom. Zámerom knihy je ukázať, ako mimoliterárne podmienky, okolnosti a dobové dilemy a rozpory vplývali na povahu súvekého umenia. V takto vymedzenom rámci na príklade vybraných problémov a konkrétnych autorov sú potom dokumentované, analyzované a interpretované procesy etablovania sa modernistickej poézie a prózy v slovenskej literatúre na začiatku 20. storočia.
Expresionizmus

Expresionizmus

autorov KolektívRok vydania: 2014Expresionizmus v slovenskej literatúre medzivojnového obdobia je kapitolou, ktorá dlhodobo čaká na svoje adekvátne prečítanie a zhodnotenie. Staršie i novšie pokusy o uchopenie tohto fenoménu nepriniesli také výsledky, ktoré by dali jednoznačnú a komplexnú odpoveď na prítomnosť, povahu a podobu expresionizmu v kontexte našej literatúry. Antológia, ktorú edične pripravila Dagmar Kročanová, ide na to z opačnej strany: vracia sa späť k literárnym textom, ktoré, koniec koncov, musia byť na začiatku akéhokoľvek výskumu v tejto oblasti. Predkladaná antológia teda neponúka závery a rozhrešenia, ale naopak, uvádza nás do širokého korpusu textov, ktoré zastrešuje pojmom expresionizmu. Textová časť antológie je rozčlenená na deväť tematických celkov, ktoré svojím výberom a špecifikáciou dobre reprezentujú problémové a hodnotové okruhy expresionizmu. Texty v jednotlivých blokoch sú radené chronologicky, vďaka čomu vidieť akými modifikáciami a vývinom prechádzali témy aj ich spracovanie a výraz od dvadsiatych cez tridsiate až k štyridsiatym rokom 20. storočia. Editorka tak vytvára akýsi model expresionistického „tridsaťročia“ (1918 – 1939 – 1945), v ktorom, na rozdiel od nemeckého literárneho expresionizmu, nie je dominantou poézia (tá je vyslovene okrajová), ale próza a dráma. S ohľadom na heterogénnu a extrémne diferencovanú podobu dobovej literatúry predstavuje expresionizmus jednu z viacerých tendencií, ktoré v rôznej intenzite, v rôznom pomere a rôznym spôsobom prispeli k inovácii, dynamizácii a modernizácii slovenskej literatúry po roku 1918.
Básnické dielo

Básnické dielo

Janko SilanRok vydania: 2014Básnik a katolícky kňaz, redaktor vydavateľstva Verbum, Janko Silan (1914 – 1984), je najreprezentatívnejším autorom katolíckej moderny v slovenskej literatúre. Jeho dielo treba rozumieť v kontexte modernej slovenskej literatúry a európskej katolíckej literatúry.V oboch totiž nachádza svoje zdroje a zároveň je originálnou odpoveďou na ich výzvy. Janko Silan nielen filozoficky, ale aj tvarovo vzdialil svoje dielo od dobovo príťažlivých sugescií avantgárd. Bližšie mal k výrazu modernej lyriky, najmä novoromantizmu a symbolizmu, ktorý bol priepustný pre osobnú spirituálnu výpoveď. V zmysle filozofie tomizmu bol presvedčený, že „duch dáva formu veciam“. Preto básnický zážitok a vnútorný tvorivý impulz nadradil nad umelecké programy a manifesty. Svoj básnický štýl postupne oprosťoval od komplikovaných štylizácií, básnických ornamentov, časom aj od pátosu a veľkoleposti. Za výrazovým minimalizmom a štýlovou jednoduchosťou sa skrýva autorova vedomá snaha obrúsiť svoju básnickú výpoveď až na podstatu. Predkladaný zväzok predstavuje osobnosť i jeho dielo autora v novej syntéze básnickej tvorby, autorových estetických názorov, sebainterpretácií a kritických interpretácií, z ktorých mnohé doteraz neboli publikované.
Vladimír Mináč a podoby literárneho diskurzu 2. polovice 20. storočia

Vladimír Mináč a podoby literárneho diskurzu 2. polovice 20. storočia

Pavel MatejovičRok vydania: 2014Už titul monografie signalizuje, že jej obsahom nie je len literárnohistorická reflexia Mináčovej tvorby. Zmeny Mináčovej poetiky sú totiž tesne späté s dobovým kontextom, ktorý ju spoluutváral. Preto autor monografie upriamuje svoju pozornosť aj na sekundárne texty o Mináčovej tvorbe, prostredníctvom ktorých sa zviditeľňuje dobová rétorika, predstava o úlohe písania a spoločenskej funkcii spisovateľa. S takto načrtnutým konceptom úzko súvisí filozofická kategória subjektu, resp. podoby jeho transformácie. Monografia reflektuje predovšetkým Mináčove filozofické, estetické a kultúrno-politické názory. Autor sa v nej venuje aj autobiografickým momentom, ktoré sú v jeho diele pomerne výrazne zastúpené a literárnohistoricky boli len čiastočne recipované. Práca chce byť zároveň aj diskusiou o problémoch a centrálnych témach, ktoré sa týkajú slovenskej literatúry druhej polovice 20. storočia.
Narcis a iné

Narcis a iné

Rudolf SlobodaRok vydania: 2014Rudolf Sloboda (1938 – 1995) nebol jeden z mnohých. A možno bol dokonca jediný z málopočetných. Debutoval prózami, ktoré určili jeho spisovateľskú dráhu ako málo tradičný, názorovo, eticky a následne tiež remeselne solitérny výkon. Na literárnej periférii, i keď sa chvíľami mohla javiť ako centrum, sa pohyboval počas celého svojho pisateľského obdobia, ktoré sa kryje s občianskym životom sociálneho outsidera. Aj preto Sloboda nie je autorom vhodným do učebnicových schém a typologických tabuliek. Určite je však partnerom pre empatického čitateľa, ktorý dokáže rovnako ako on nielen neúnavne glosovať žité, ale aj naplno prežívať marginálne. Slobodova literárna výpoveď je natoľko kontaminovaná najprirodzenejšími ingredienciami života, že jej môžeme bez váhania prisúdiť osviežujúcu príchuť všetkého, čo nás na dobrom písaní zaujíma.   Silne subjektívny, nespochybniteľne životne autentický ráz Slobodovej tvorby, jeho až neznesiteľne intenzívne a sebatrýznivé sebaskúmanie zo všetkých mysliteľných strán, ktoré samozrejme presahovalo aj do skúmania a komentovania fragmentov okolitej reality, a ďalej jeho neviazaný, esteticky nenormovaný, netradičný mix rozprávačských a sujetovo-kompozičných postupov so zameraním sa na mikroúrovne textovej výstavby, na pointilistickú prácu so slovami a jednotlivými vetami a s využitím aj parodizujúcich, persiflážnych, apokryfných a iných podobných postupov, metodík a techník, predstavoval od samých publikačných začiatkov na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia šokujúce nóvum v slovenskej literárnej situácii. Spolu so signálnou Johanidesovou knihou Súkromie (1963) sa Slobodov knižný debut Narcis (1965) stal dôležitým potvrdením nástupu novej prozaickej generácie a jasným symptómom konca ideovoestetického monopolu literatúry tzv. socialistického realizmu na Slovensku. Takéto vývinové situovanie Slobodovho vpádu do slovenskej literatúry pred polstoročím je už medzičasom aj literárnohistoricky objektivizované a poskytuje základné odôvodnenie pre vydanie aspoň časti autorovho diela aj v Knižnici slovenskej literatúry. Úlohy pripraviť takýto edičný počin sa ujala Zora Prušková, autorka prvej slobodovskej monografie z r. 2001 a spolueditorka časti posmrtne vydaných denníkov Rudolfa Slobodu. K veci pristúpila s autorským gestom kurátorky.  Milan Šútovec
Temporálne poznámky a iné prózy

Temporálne poznámky a iné prózy

Stanislav RakúsRok vydania: 2014Kniha Temporálne poznámky a iné prózy je reprezentatívnym výberom z prozaických prác  Stanislava Rakúsa (1940). Sú v ňom zastúpené všetky etapy doterajšej autorovej tvorby: prozaické prvotiny z prelomu 60. a 70. rokov (knižne vychádzajú prvýkrát), debut Žobráci a výber zo spisovateľovej druhej knihy Pieseň o studničnej vode, ako aj Temporálne poznámky, jedno z najprenikavejších diel domácej ponovembrovej prózy; výber uzatvára aktuálna bilančná novela Fáza uvoľnenia. Publikácia prináša aj prierez autorovými nefikčnými, esejisticko-publicistickými prácami, rozhovormi, obrazovú prílohu a doslov editora. Rakús je autor  náročný predovšetkým na seba. Začal publikovať neskôr než jeho vrstovníci z generácie 60. rokov a hoci mu prvé knihy vyšli v dobe, ktorá neveľmi priala tvorivej slobode, nenájdeme v nich nijaké ideologické ani tvarové kompromisy. Jeho diela z obdobia po roku 1989 patria k najlepším prácam našej prozaickej súčasnosti.
Žofia a iné básne

Žofia a iné básne

Valentín BeniakRok vydania: 2012Valentín Beniak (1894 - 1973) patrí k vrcholným básnikom vojnového a povojnového Slovenska. Vo svojej poézii dokázal výnimočným spôsobom spojiť osobný aj nadosobný postoj, písať s osobným zaujatím nielen o témach súkromnných, ale aj v mene národa, keď si to vyžadovala dramatická situácia Slovákov v pohnutom 20. storočí. V. Beniak sa stal jedným z posledných básnikov, ktorým sa podarilo naplniť inštitút básnika ako svedomia národa. Básnický výber Žofia a iné básne prináša Beniakovu poéziu z autorovho prvého vrcholného obdobia (1936 - 1947). Predkladáme celé zbierky, v pôvodnom poradí, ako ich pre dobových čitateľov pripravil autor: Poštový holub (1936), Bukvica (1938), Vigília (1939), Žofia (1941), Popolec (1942) a zbierku Igric v jej rozšírenom vydaní (1968). Zámerom je ukázať Beniakovu vrcholnú tvorbu reprezentovanú predovšetkým básnickými skladbami Žofia a Popolec, ktoré dopĺňajú ďalšie výrazné zbierky tohto obdobia. Prítomné sú aj ukážky z Beniakovej publicistickej knihy Sebe i vám (1943). Básnikov ľudský a autorský profil dopĺňajú rukopisné a časopisecké články, listy, rozhovory a obrazový archív.   "Akokoľvek sa V. Beniak opakovane potvrdzoval ako básnik rodu, vždy bol vzdialený od úzkoprsého postoja kultúrne izolovaného nacionalistu, ktorý nevidí, nepozná a nedocení duchovnú kultúru iných národov. Aj záverečná štúdia Jána Gavuru sa dotýka citlivých miest spojenia básnictva a politických osudov národa. A dotýka sa ich citlivo. Vyhýba sa vyexponovanej dvojpólovosti: nadšeného "za" alebo odmietavého "proti", za ktorými by sa opäť dala tušiť ideológia alebo ignorovanie zložitosti historického obdobia. Ostatne, takto potvrdzovaný i zatracovaný bol básnik počas svojho života a oba ideologicky motivované postoje spoločnosti si vyžiadali následnú "korekciu deformovanej predstavy o živote a diele V. Beniaka". Ján Gavura pristupuje k otázke nadosobného poslania básnictva najprv zvonku, cez básnikov iných národov, T. S. Eliota alebo Cz. Milosza. Následne sa vecne, s vedome budovaným odstupom a so snahou o porozumenie pokúša o fenomenologickú interpretáciu tejto ťažiskovej polohy Beniakovej poézie v súhre s presvedčeniami básnika a s jeho životným svetom. J. Gavura nechce zahládzať disonancie, ktoré pritom vyvstávajú." Edita Príhodová
Básne a starožitnosti

Básne a starožitnosti

Samo ChalupkaRok vydania: 2014Samo Chalupka (1812 - 1883) je známy predovšetkým ako básnik, autor skladby Mor ho! a ďalších hrdinských básní - "spevov", ako ich nazval v titule jediného knižného výberu zo svojej básnickej tvorby. Jeho prózy, rozprávky, historické astate, etnologické, etnografické a jazykovedné poznámky, ktoré (okrem rozprávok) v druhom vydaní doteraz neboli publikované a mnohé z nich (predovšetkým jazykovedné) sú iba v rukopisoch, zostávajú čitateľskej i odbornej verejnosti takmer neznáme, roztrúsené v dobovej tlači. Naším zámerom v aktuálnej edícii je sprístupniť popri básňach aj tieto "nebásnické" texty a ukázať Sama Chalupku ako autora rôznorodého, ale vnútorne mimoriadne homogénneho diela.   "Dielo Sama Chalupku vyšlo doposiaľ v mnohých vydaniach a napriek jeho neveľkému rozsahu i v rôznych výberoch, pričom úplným vydaním spisovateľovej poézie bola publikácia Samo Chalupka: Básnické dielo (Bratislava: Tatran, 1973), ktorú editorsky pripravil Rudo Brtáň. Keďže Chalupka je všeobecne vnímaný predovšetkým ako básnik (hoci písal i prózu a zaoberal sa i históriou a jazykovedou), dosiaľ žiadny editor nezaradil do svojho vydania jeho nebásnické texty. Výber Jany Pácalovej pojíma i túto časť básnikovho diela, a to vôbec nie okrajovo, ale ako texty porovnateľného významu, ktoré básnické dielo navyše podstatne osvetľujú a uvádzajú do úplnejšieho kontextu. V doslove Hlas barda editorka vníma Chalupku ako básnika odmietajúceho popolvárovské riešenia osudu slovenského národa a vyzývajúceho k aktívnemu romantickému činu. Veľký dôraz kladie na recepciu Chalupkových básní, dobovú, ktorú umožňovali periodiká, zborníky a čítanky, i neskoršiu. Zaujímajú ju konvencie, ktoré sa v tejto oblasti vytvorili, i konštanty, ktoré objektívne dominujú pri hodnotení jeho poézie. Dôležité je tiež upozornenie na zmeny v interpretácii básnikovho diela v závislosti od dobového a neskoršieho chápania termínov ľudový a prostonárodný. Predkladaná edícia znamená prínosný prístup k publikovaniu i interpretácii Chalupkovho diela, ktoré je tu po prvýkrát predstavované v celkovom kontexte - poézia i próza, beletria i náučný text."   Ľubomír Kováčik

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy