WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Knižnica slovenskej literatúry

Edícia predstavuje rodinné striebro domácej prózy a poézie: postupne vychádza šesťdesiat diel od najvýznamnejších slovenských autorov, bez ktorých sa nezaobídu milovníci slovenskej literatúry, školy, študenti ani knižnice. Vydavateľstvo Kalligram spolu s Ústavom slovenskej literatúry SAV vám v Knižnici slovenskej literatúry predstavujú základný súbor slovenskej klasiky od dôb národného obrodenia po dnešok. Patria sem literárne diela, ktoré sa už dlhší čas neobjavili v kníhkupectvách, ale aj také, ktoré doteraz neboli publikované. Edíciu pripravujú výrazné osobnosti dnešnej slovenskej literárnej vedy. Každý titul je doplnený o aktuálny zasvätený doslov a o bohatý dokumentárny a poznámkový aparát.

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Stránka: 3 / 9
123456789
Krátka próza druhej polovice 19. storočia

Krátka próza druhej polovice 19. storočia

autorov KolektívRok vydania: 2012Antológia Krátka próza druhej polovice 19. storočia predstavuje žáner krátkej prózy (poviedka, besednica, fejtón, kresba, črta, žánrový obrázok, humoreska), ako sa rozvíjal v slovenskej literatúre druhej polovice 19. storočia. Autori zaradených próz poväčšine (s výnimkou G. K. Zechentera-Laskomerského a M. Kuzkučína) za sebou nezanechali rozsiahlejšie dielo, mnohokrát sa dostali na okraj literárnohistorického záujmu, ich tvorba však v dobovom kontexte znamenala tematické a výrazové inovácie žánru, ktorý aktuálne prechádzal fázou prehodnocovania. Z hľadiska témy sa ako určujúci javí protiklad dediny a mesta, riešenie otázky nacionálnej identity (odrodilstvo verzus národovectvo), modernizácia života, vyhraňovanie sa tzv. malomestskej témy. Sledovanie žánru krátkej prózy v rozpätí piatich desaťročí ukazuje postupný presun hodnotových ťažísk v oblasti témy a postupné posilňovanie subjektivity v umeleckej výpovedi.    Žáner prózy bol od polovice 19. storočia významným priestorom pre realizáciu vývinových a poetologických zmien, ktoré sa diali v línii na prechode od romantizmu k realizmu a neskôr od realizmu k moderne. Nové žánrové vyhraňovanie sa súviselo s premenou vzťahu medzi objektom a subjektom, ako ho nastolila ideológia romantizmu a realizovala romantická poetika. Postupne sa zosilňovali pozícia a význam subjektu. Od päťdesiatych rokov 19. storočia stúpa tendencia k spoločenskej próze, ktorá stvárňuje prítomnú realitu a aktuálne fakty zo spoločenského života. Hoci stále bol záujem o historické žánre, autori už v takej šírke nereagovali na potrebu národného agitovania prostredníctvom historických tém. Novo sa formujúci žáner spoločenskej poviedky, so zvýraznenou funkciou fragmentu a detailu, rezignoval na monumentálnosť histórie a sústredil sa na prítomnosť. Jej príťažlivosť spočívala v tom, že naproti historickej nekonkrétnosti sa zamerala na výsek aktuálnej prítomnosti, ktorý zobrazila s jeho konkrétnymi faktami, živo a dynamicky. Keďže hlavným publikačným priestorom boli v tých časoch noviny a časopisy, krátke žánre prvotne vychádzali z prostredia žurnalistiky. Súčasne však presahovali do beletrie a posúvali ju do nových polôh. Povedané spolu s Oskárom Čepanom, "krátke formy prózy, najmä besednica, naznačili v tomto období jednu zo schodných ciest jej ďalšieho vývinu".
Básnické dielo

Básnické dielo

Ján SmrekRok vydania: 2007Ján Smrek vstúpil do slovenskej poézie začiatkom dvadsiatych rokov 20. storočia a dlhé desaťročia si udržiaval renomé najpopulárnejšieho básnika. Svedčia o tom opakovane vo veľkých nákladoch vydávané a ním samým zostavované knižné výbery Moje najmilšie a Maličká je báseň daktorá. Debutoval v roku 1922 zbierkou básní Odsúdený k večitej žízni, v ktorej reálny zážitok (život polosiroty, vojnová skúsenosť) prekryla vôľa napĺňať dobový kánon poetiky symbolizmu a dekadencie. Ozajstný vstup do poézie znamenala až jeho druhá zbierka Cválajúce dni (1925), kde rezignoval na aktuálne vzory a básnické klišé a začal tvoriť z vlastných podstát. Príkry obrat sa netýkal iba poetiky, ale aj životného pocitu. Od bolestínskeho sentimentu prešiel k vitálnemu životnému elánu. Smrekova poézia bola zároveň výrazom optimizmu, s ktorým jeho generácia vstupovala do života v práve zrodenej Československej republike. Nebývalú popularitu získal tým, že dokázal básnický postoj, založený na životných kladoch (viera v budúcnosť, opojenie zo slobody a civilizačného rozmachu, radosť zo životných maličkostí, upínanie sa na ženskú krásu a lásku) vyjadriť ľahkým, spevným veršom, zrozumiteľne a účinne.   Vladimír Petrík
Sondy do slovenskej literatúry 19. storočia

Sondy do slovenskej literatúry 19. storočia

autorov KolektívRok vydania: 2011Čítanie textov kľúčových autorov slovenskej literatúry 19. storočia ukazuje, že ich možno vidieť novou, živou a otvorenou čitateľskou optikou. Zároveň poukazuje na to, že slovenská literatúra 19. storočia je vnútorne oveľa diferencovanejšia a vrstevnatejšia, než sa traduje. Texty slovenskej literatúry 19. storočia možno chápať aj ako proces, smerujúci od synkretizmu rozličných funkcií k literárnej, estetickej funkcii. Možno ju opísať ako cestu od obrodeneckého k modernému chápaniu kultúry a literatúry, od legitimizačnej a reprezentatívnej funkcie literatúry v procese tvorby moderného slovenského politického národa k nastoleniu jej estetickej a poetologickej svojbytnosti. V tomto zmysle možno hovoriť aj o premene normatívneho kánonu slovenskej literatúry 19. storočia na kánon otvorených, živých estetických hodnôt. Slovo sonda pritom zdôrazňuje povahu čítania ako dotyku s textom, neinvazívneho prieniku do jeho tematického, topologického a tropologického tkaniva a pokusu o nenormatívny pohľad na vybraných autorov a diela slovenskej literatúry 19. storočia.
Básnické dielo (dotlač)

Básnické dielo (dotlač)

Miroslav VálekRok vydania: 2014Miroslav Válek (1927 - 1991) ostáva jednou z najkontroverznejších osobností slovenskej kultúry 20. storočia. Na jednej strane básnik, uznávaný kritikmi a obľúbený medzi dospelými i detskými čitateľmi, na druhej strane politik, ktorý takmer plných dvadsať rokov "riadil" slovenskú kultúru v duchu komunistickej normalizácie. I keď o všetkých pohnútkach jeho konania sa už nikdy nedozvieme, táto kniha chce k jeho lepšiemu poznaniu prispieť tým, že umožní čitateľovi zoznámiť sa - po prvý raz v úplnosti - s Válkom-básnikom a v reprezentatívnom výbere textov aj s Válkom-literárnym publicistom s Válkom-politikom. O tomto básnikovi sa vždy veľa diskutovalo a diskusia sa nekončí ani v 21. storočí, ako o jednom i druhom svedčí bohatá panoráma výrokov literárnej kritiky, sprevádzajúca Válkovo dielo od debutu Dotyky (1959) až podnes. Možno aj Vy si po prečítaní knihy poviete, že Válka nemusíme mať radi, ale poznať ho treba.   "Vari najväčším prínosom vydania je sprístupnenie Válkových básnických časopiseckých prvotín, ktoré dnes pozná iba málo jednotlivcov. Mikulovo overovanie doterajších bibliografických údajov v prameňoch prinieslo ovocie v nájdení ďalších básní. Významným prínosom edície je aj časť Ostatné básne a varianty, kde je celý rad pozoruhodných, dnešným čitateľom vlastne neznámych Válkových básní. O básne uverejnené v časopisoch sú skompletizované aj autorove básne pre deti. Časť V zrkadle kritiky je obsažným prierezom kritickej recepcie Válkovho diela. Zahŕňa texty od odkazov na autorove prvotiny po posledné úvahy o jeho poézii. Mikula dáva zaznieť rozličným názorom na problematiku autorovho diela. Takýto prierez je veľmi potrebný najmä pre mladších literárnovedných odborníkov, ktorí sa s väčšinou z uvádzaných textov doteraz nestretli, ale aj pre bežných čitateľov. Mimochodom, potvrdzuje, že Válkova poézia vyvolala aj pozoruhodnú kritickú reflexiu. Podobne ako v predchádzajúcej časti, editor v intenciách svojej koncepcie predstavuje nielen texty, ktoré odolali skúške času, ale aj tie, ktoré sú zviazané s dobovou oficiálnou ideológiou. Hodnotu vydania plne potvrdzujú Komentáre a vysvetlivky. Najmä tie ukazujú, že vydanie svojou úrovňou v súčasnej edičnej praxi vlastne nemá paralelu. Editorove komentáre nás presviedčajú, že vykonal záslužnú prácu pri hľadaní optimálnej verzie básní. Cenné je, že popri vysvetlivkách uvádza aj citácie z interpretácií alebo odkazy na ne. Valér Mikula v našich pomeroch iniciuje edičný prístup, ktorý obdivujeme v kultúrne vyspelých západných krajinách."   Ján Zambor
Romantickí mesianisti

Romantickí mesianisti

autorov KolektívRok vydania: 2010Pomenovanie mesianizmus sa používa ako označenie pasívneho postoja, iracionálneho očakávania rýchlej nápravy neuspokojivého stavu sveta alebo civilizácie, štátu alebo národa prostredníctvom vyššieho zásahu spasiteľa. Považuje sa za druh utopického myslenia, spätého s konkrétnou historickou misiou. Jeho myšlienkové jadro spočíva vo viere v predurčenie, vyvolenie istého spoločenstva vo vzťahu k iným spoločenstvám. Za jeho typické prvky preto možno považovať presvedčenie o predestinácii a sebadefinovanie ako nositeľa dejinnej úlohy spasiteľa, záchrancu sveta, schopného priviesť ho k obrodeniu a regenerácii. Spása je pritom chápaná ako konečná záchrana človeka, a tým ako pars pro toto aj ľudstva, alebo ako prístup k večnej posmrtnej blaženosti. Radikálny zásah spasiteľa do chodu sveta má nastať náhle a jeho predpokladom je naplnenie času v limitnej situácii.   Výber zo slovenských romantických mesianistov, ktorý pripravila Ľubica Somolayová pod názvomRomantickí mesianisti, vychádza z výskumov literárneho historika Oskára Čepana, ktorý (re)konštruoval slovenský romantizmus ako vrstevnatú štruktúru, pričom jednu z jej línií nazval mesianizmom. Antológia prináša konkrétnu literárnu podobu mesianizmu priamio v básnických textoch Viliama Paulinyho-Tótha, Mikuláša Dohnányho, Jána Bottu, Petra Kellnera-Hostinského, Sama Bohdana Hroboňa, Michala Miloslava Hodžu a Janka Kráľa.
Prózy

Prózy

Ján JohanidesRok vydania: 2009Snáď s výnimkou prvých časopiseckých próz a čiastočne aj debutu Súkromie sú všetky prózy Jána Johanidesa zvláštnou alianciou veľkej histórie a komornej dramatickej situácie. Už Johanidesov debut však ukazuje dva okruhy jeho námetových preferencií. Príklon k veľkej histórii zastupujú novely Nerozhodný, Súkromie, Postoj. Druhým okruhom sú dramatické sondy do krajných podôb ľudskej existencie, problém voľby, sebareflexie a transcendencie. V čistej podobe ich prinášajú novely Potápača priťahujú pramene mora a Kráska a výlet.   Johanidesova próza sa neskôr voči čitateľovi angažuje prvoplánovejšie, často s dôrazom na otvorené, expresívne pomenúvanie mravných a sociálnych nedostatočností jednotlivca a spoločnosti. V prítomnom výbere je príkladom kritikou kontroverzne prijatá próza Nepriznané vrany. Jadro prozaického výberu tvorí epicky najkošatejší román Previesť cez most z prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, komorné, a predsa epicky vrstvené rozprávanie s voľne štylizovaným autobiografickým pozadím, ktoré sa objavuje aj v iných Johanidesových vydarených textoch, predovšetkým v románe Najsmutnejšia oravská balada z druhej polovice osemdesiatych rokov, vnútorne zasvätenom, štylisticky ornamentálnom rozprávaní o Orave ako duchu miesta autorovho rodiska.   Dôležitou súčasťou výberu sú Johanidesove eseje a rozhovory, v ktorých prezentuje nealibistický a prekvapujúco nenihilistický postoj voči sebe, ľuďom a dobe. Príkladom môžu byť eseje Rusko a bolesť od Goľadkina ku Goľadkinom, Identita v kríze a Fanatizmus - večná náplasť na ranu.
Prózy

Prózy

Milo UrbanRok vydania: 2012Napriek rôznym oceneniam románu Živý bič zostáva Milo Urban predovšetkým intenzitným prozaikom, ktorého viac ako vonkajšia realita či ideológia zaujímajú vnútorné drámy, skryté, často iracionálne stavy človeka a interpersonálne vzťahy. Nesporný prozaický talent Mila Urbana je viditeľný už v jeho raných prózach, knižnom debute Jašek Kutliak spod Bučinky (1922) a v novele Za Vyšným mlynom (1926), ktoré spolu s ďalšími prózami zo zbierky Výkriky bez ozveny (1928) a romániom Živý bič (1927) prezentuje daný výber. M. Urban je tu tiež predstavený ako autor memoárov a rozporuplný publicista, a to nielen počas jeho pôsobenia v redakcii Slováka a Gardistu.   Milo Urban vstupoval do slovenskej literatúry v 20. rokoch minulého storočia, v čase, keď sa viacerí autori usilovali otvárať okná do sveta avantgardám. Autor na jednej strane nadviazal na tradíciu kukučínovského realizmu, ten však zároveň popieral príbehmi o zvláštnych ľuďoch, evokujúcimi aj kontext expresionizmu.
Slovník diel slovenskej literatúry 19. storočia

Slovník diel slovenskej literatúry 19. storočia

autorov KolektívRok vydania: 2009Slovník diel slovenskej literatúry 19. storočia pripravený kolektívom vedeckých pracovníkov  Ústavu slovenskej literatúry SAV je lexikografická literárnohistorická príručka, koncipovaná ako výberové kompendium k problematike slovenskej literatúry daného obdobia. Formou samostatných hesiel približuje vybrané diela slovenskej poézie a prózy vznikajúce v 19. storočí, hoci vo viacerých prípadoch došlo k ich reálnemu publikovaniu až hlboko v 20. storočí. Aj takéto objavovanie ponornej, pred zrakmi verejnosti dlhý čas skrytej línie slovenskej literatúry 19. storočia je dôkazom toho, že slovenská literatúra 19. storočia je vnútorne oveľa vrstevnatejšia, než ako to ukazovali jej staršie výklady a interpretácie. Umelecké smery a štýly 19. storočia – klasicizmus, preromantizmus, romantizmus, biedermeier, realizmus, parnasizmus, moderna – tu síce vystupujú cez jednotlivé literárne diela, v súhrne však slovník ponúka istým spôsobom hierarchizovaný obraz dejín slovenskej literatúry daného obdobia.

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy