WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Knižnica slovenskej literatúry

Edícia predstavuje rodinné striebro domácej prózy a poézie: postupne vychádza šesťdesiat diel od najvýznamnejších slovenských autorov, bez ktorých sa nezaobídu milovníci slovenskej literatúry, školy, študenti ani knižnice. Vydavateľstvo Kalligram spolu s Ústavom slovenskej literatúry SAV vám v Knižnici slovenskej literatúry predstavujú základný súbor slovenskej klasiky od dôb národného obrodenia po dnešok. Patria sem literárne diela, ktoré sa už dlhší čas neobjavili v kníhkupectvách, ale aj také, ktoré doteraz neboli publikované. Edíciu pripravujú výrazné osobnosti dnešnej slovenskej literárnej vedy. Každý titul je doplnený o aktuálny zasvätený doslov a o bohatý dokumentárny a poznámkový aparát.

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Stránka: 1 / 4
1234
Prózy

Prózy

Dušan MitanaRok vydania: 2014Prózy Dušana Mitanu obsahujú výber z jeho prozaickej a básnickej tvorby od šesťdesiatych rokov 20. storočia po nulté roky 21. storočia. Zahŕňajú výber poviedok zo šesťdesiatych až deväťdesiatych rokov, novelu Patagónia (1972), román Zjavenie (2005) a výber z dvoch básnických zbierok Krutohry (1991) a Maranatha (1996). Výber sprevádzajú Mitanove rozhovory, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou jeho diela a poskytujú dobrú predstavu o autorovom vnímaní, cítení, uvažovaní a nazeraní na stav sveta. Súčasťou výberu je Mitanova esejistická tvorba, v ktorej sformuloval základ svojej estetiky konkrétnej iracionality, inšpirovanej paranoicko-kritickou metódou Salvadora Dalího. V malej miere je zastúpená aj Mitanova spoločenská a politická publicistika, a to najmä z deväťdesiatych rokov, keď sa rozhodovalo o dnešnom mieste Slovenska v slobodnom svete. Kritické ohlasy na dielo Dušana Mitanu sú okrem vstupnej pasáže Tomáša Horvátha z jeho monografie Dušan Mitana (2000) zahrnuté do troch trsov, pričom ich súčasťou sú aj ukážky z mitanovských monografií Kristíny Krnovej (1995) a Lenky Ďuranovej (2010). Prvý trs sa sústreďuje na literárny škandál s ideologickým pozadím okolo autorovej prvej poviedkovej knihy Psie dni (1970), ktorý dáva nahliadnuť do absurdnosti dobových kritérií pri posudzovaní literatúry. Druhý trs je výrazom priazne literárnych kolegov a priateľov k Mitanovmu dielu v danteovskom čase, keď „život náš je v polovici púte“. Tretí trs kriticky obkružuje Mitanovu poslednú prózu Zjavenie (2005), ktorú samotný autor označil za román generácie.
Sondy

Sondy Interpretácie kľúčových diel slovenskej literatúry 20. storočia

autorov KolektívRok vydania: 2007V sondách do slovenskej literatúry dvadsiateho storočia čítajú Vladimír Barborík, René Bílik, Ján Gavura, Eva Jenčíková, Dana Kršáková, Jana Kuzmíková, Pavel Matejovič, Marcela Mikulová, Zora Prušková, Zoltán Rédey, Ľubica Somolayová, Milan Šútovec, Ivana Taranenková, Peter Zajac a Adela Žilková texty slovenskej literatúry dvadsiateho storočia od Pavla Országha-Hviezdoslava po Petra Pišťanka. Jednotlivé čítania majú povahu sond, a to v troch významoch tohto slova. Jednak ide o sondy do jednotlivých textov a ich tematického, topologického a tropologického tkaniva. Okrem toho však ide aj o sondy do toho, v čom z doterajšieho výskumu možno pokračovať, na čo možno nadviazať, čo treba zrevidovať a čo treba založiť do literárnovedného archívu ako doklad dnes už neplatného dobového vnímania a nazerania na literatúru. V neposlednom rade ide však aj o sondy v zmysle archeológie literárnej a kultúrnej pamäti dvadsiateho storočia, ktorá pomáha určovať, čo sa v nej vrství, prevrstvuje, presúva, alebo celkom prevracia. Autorom šlo o živý vzťah k čítaným textom, preto volili individuálnu interpretačnú optiku. Spoločným momentom všetkých čítaní je presvedčenie, že literárnovedným cieľom je spoľahlivé, argumentované poznanie, založené na znalosti materiálu, predchádzajúceho výskumu a explicitnom používaní poznávacích nástrojov. V tomto zmysle chce byť toto čítanie textov kľúčových autorov slovenskej literatúry dvadsiateho storočia príspevkom k jej lepšiemu a primeranejšiemu poznaniu.
Lyrika

Lyrika

Ján KostraRok vydania: 2014Ján Kostra sa javí ako básnik dvoch zásadne odlišných, fakticky protichodných tvorivých tendencií – dvoch rozdielnych autorských postojov, takpovediac dvoch „lyrických tvárí“ – dvoch kvalitatívnych polôh vlastnej tvorby: jednak tej „majstrovskej“ a autentickej, ako aj onej politicky angažovanej, dobovému režimu poplatnej.
Citara svätých

Citara svätých Antológia zo slovenských prameňov cirkevných a duchovných piesní 16. - 18. storočia

autorov KolektívRok vydania: 2014Po prvýkrát má náš čitateľ možnosť zoznámiť sa s výberom cirkevnej a duchovnej poézie 16. – 18. storočia z protestantského okruhu v takej rozsiahlej podobe, ako ho predstavuje antológia. Editorka zozbierala známy i menej známy materiál z rukopisných i tlačených prameňov i starších edícií. Predstavuje čitateľovi pestrú paletu autorov i žánrov. Výber ponúka čitateľovi nevšedný zážitok. Veď aj s odstupom času sú otázky ľudského vnútra v dramatickom oblúku od momentu k večnosti rovnako pálčivé a aktuálne.
Prózy a články

Prózy a články

Jozef Miloslav HurbanRok vydania: 2014Zámerom zostavovateľa Reného Bílika je ukázať J. M. Hurbana ako kľúčového príslušníka pragmatického krídla generácie slovenských romantikov. S týmto cieľom prezentuje výber najmä prozaické práce napísané v historickom žánri, zakladajúce jeho mýticko-pragmatickú líniu v slovenskej literatúre a Hurbanove prózy – „obrazy“ zo „súčasnosti“ ako potvrdenie autorovho pragmatického gesta a autorovej koncepcie dejín. Články sú volené tak, aby sa v nich odkryli autorove názory na romantickú estetiku, na jeho pragmatické (osvetové) chápanie funkcií literatúry, ale aj na povstanie v r. 1848/49 a na osobnosť Ľ. Štúra. Reakcie na Hurbanovo dielo sú komplementom k (auto)portrétu vytvorenému vlastnými textami.
Dielo

Dielo

Karol KuzmányRok vydania: 2014Výber z diela Karola Kuzmányho (1806  – 1866) predstavuje jeho literárnu tvorbu po prvýkrát ucelenejšie. Okrem básní, idylickej básnickej poviedky Běla, románového pokusu Ladislav a teoretických statí a článkov výber obsahuje kázne, modlitby a pohrebné piesne. Ukážky z duchovne zameranej tvorby, ktoré stáli doposiaľ mimo pozornosti čitateľskej verejnosti, dopĺňa Život doktora Martina Luthera.  Kuzmányho náhľady na spoločenský a kultúrny život dokumentujú zápisky Z cestovného denníka výletu z Viedne do Benátok a jeho listy. Súčasťou vydania je aj kalendárium autorovho života a diela a jeho literárnohistorická reflexia. Literárna tvorba sprítomňuje Kuzmányho predstavu o obrode slovenskej spoločnosti, pričom sa usiluje riadiť dvomi duchovnými hodnotami – pravdou a mravným dobrom.   Posledná knižná edícia výberu básnických textov Karola Kuzmányho vyšla pred viac ako dvadsiatimi rokmi v edícii Pavla Vongreja s názvom Sláva šľachetným (1993) a román Ladislav spolu s priekopníckou prácou slovenskej estetiky O kráse vyšiel naposledy v roku 1968 vo vydaní pripravenom Milanom Pišútom. Tieto dve výberovo koncipované edície z Kuzmányho rozsiahleho diela boli nadlho poslednými a jedinými novšími vydaniami autorových textov. Práve na pozadí týchto starších vydaní sa táto predkladaná edícia javí ako priekopnícka. Je potrebné oceniť najmä jej smerovanie ku komplexnosti, ktorá je v histórii vydávania Kuzmányho textov jedinečnou. Editorke sa v jednom zväzku podarilo sústrediť nielen základné Kuzmányho emblematické diela, ako je jeho román Ladislav, ktorý tvorí jeden z medzníkov vývinu staršieho slovenského románu, idylický epos Běla ako pokus o inováciu modelu slovenskej epickej poézie v predromantickom období či esteticky ladený opis O kráse, ale aj reprezentatívny a prierezovo koncipovaný výber z jeho rozsiahlej básnickej tvorby v jej žánrovej, tematickej, literárnoestetickej, ale aj jazykovej rôznorodosti a úryvky z jeho Cestovného denníka. Koncepcia edícia a jej vyvážená proporcionalita plasticky dokazuje komplexnosť Kuzmányho osobnosti reprezentujúcej typ angažovaného obrodeneckého intelektuála 19. storočia, integrujúceho do neopakovateľného harmonického celku spisovateľa, prekladateľa, estetika, publicistu, filozofa, kňaza a teológa.                                                                                                                 Miloslav Vojtech
Dielo

Dielo

Andrej SládkovičRok vydania: 2014Výber z diela Andreja Sládkoviča (1820 – 1872) ponúka komplexný pohľad na osobnosť tohto velikána slovenskej romantickej poézie, ako romantického filozofa, romantického milenca, oslavovateľa biedermeierovskej idyly, romantického vlastenca, romantického bojovníka, slavianofila, národného kronikára, kaplána, prozaika, dramatika, publicistu.  Vydanie dopĺňajú ukážky z autorovej korešpondencie a výber literárnohistorických a literárnokritických textov od autorových čias až po dnešok. Súčasťou vydania je aj kalendárium Sládkovičovho života a diela, doplnené citátmi z dobových biografických textov, a štúdia, ktorá prináša nový pohľad na básnikove biedermeierovské a slavianofilské smerovanie.
Básne

Básne

Janko KráľRok vydania: 2014Antológia Básne Janka Kráľa prináša čitateľský výber z tvorby jedného z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského romantizmu. Cieľom je priblížiť čitateľom najzaujímavejšie a najoriginálnejšie texty básnika, ktorého autorská poetika prešla výraznými premenami a predstavuje tak pars pro toto dynamiku nášho členitého romantického hnutia, presahy a prestupy jednotlivých jeho línií a prúdov. Obmedzený rozsah publikácie preto editorku prinútil zvoliť si konkrétny register textov, reprezentatívnu vzorku tvorby autora, ale zároveň aj celého romantizmu, s ambíciou predostrieť čo najplastickejší obraz tohto dobového umeleckého smeru. Antológia edične nadväzuje na ostatné vydanie básnikovho súborného diela, no zároveň výrazne zohľadňuje súčasný stav výskumu slovenského romantizmu.
Kontexty Slovenskej moderny

Kontexty Slovenskej moderny

Dana HučkováRok vydania: 2014Kniha Kontexty Slovenskej moderny nadväzuje na monografiu Hľadanie moderny: podobne ako v nej aj tu je modernistická literárna tvorba z prelomu 19. a 20. storočia situovaná do širších súvislostí – tentoraz so zameraním na dobový literárny život, autorské rozvrstvenie, jednotlivé tematické podoby a žánrové preferencie, pričom kategória kontextu je vnímaná ako kategória, ktorá má zásadný význam pre porozumenie textom. Zámerom knihy je ukázať, ako mimoliterárne podmienky, okolnosti a dobové dilemy a rozpory vplývali na povahu súvekého umenia. V takto vymedzenom rámci na príklade vybraných problémov a konkrétnych autorov sú potom dokumentované, analyzované a interpretované procesy etablovania sa modernistickej poézie a prózy v slovenskej literatúre na začiatku 20. storočia.
Expresionizmus

Expresionizmus

autorov KolektívRok vydania: 2014Expresionizmus v slovenskej literatúre medzivojnového obdobia je kapitolou, ktorá dlhodobo čaká na svoje adekvátne prečítanie a zhodnotenie. Staršie i novšie pokusy o uchopenie tohto fenoménu nepriniesli také výsledky, ktoré by dali jednoznačnú a komplexnú odpoveď na prítomnosť, povahu a podobu expresionizmu v kontexte našej literatúry. Antológia, ktorú edične pripravila Dagmar Kročanová, ide na to z opačnej strany: vracia sa späť k literárnym textom, ktoré, koniec koncov, musia byť na začiatku akéhokoľvek výskumu v tejto oblasti. Predkladaná antológia teda neponúka závery a rozhrešenia, ale naopak, uvádza nás do širokého korpusu textov, ktoré zastrešuje pojmom expresionizmu. Textová časť antológie je rozčlenená na deväť tematických celkov, ktoré svojím výberom a špecifikáciou dobre reprezentujú problémové a hodnotové okruhy expresionizmu. Texty v jednotlivých blokoch sú radené chronologicky, vďaka čomu vidieť akými modifikáciami a vývinom prechádzali témy aj ich spracovanie a výraz od dvadsiatych cez tridsiate až k štyridsiatym rokom 20. storočia. Editorka tak vytvára akýsi model expresionistického „tridsaťročia“ (1918 – 1939 – 1945), v ktorom, na rozdiel od nemeckého literárneho expresionizmu, nie je dominantou poézia (tá je vyslovene okrajová), ale próza a dráma. S ohľadom na heterogénnu a extrémne diferencovanú podobu dobovej literatúry predstavuje expresionizmus jednu z viacerých tendencií, ktoré v rôznej intenzite, v rôznom pomere a rôznym spôsobom prispeli k inovácii, dynamizácii a modernizácii slovenskej literatúry po roku 1918.
Básnické dielo

Básnické dielo

Janko SilanRok vydania: 2014Básnik a katolícky kňaz, redaktor vydavateľstva Verbum, Janko Silan (1914 – 1984), je najreprezentatívnejším autorom katolíckej moderny v slovenskej literatúre. Jeho dielo treba rozumieť v kontexte modernej slovenskej literatúry a európskej katolíckej literatúry.V oboch totiž nachádza svoje zdroje a zároveň je originálnou odpoveďou na ich výzvy. Janko Silan nielen filozoficky, ale aj tvarovo vzdialil svoje dielo od dobovo príťažlivých sugescií avantgárd. Bližšie mal k výrazu modernej lyriky, najmä novoromantizmu a symbolizmu, ktorý bol priepustný pre osobnú spirituálnu výpoveď. V zmysle filozofie tomizmu bol presvedčený, že „duch dáva formu veciam“. Preto básnický zážitok a vnútorný tvorivý impulz nadradil nad umelecké programy a manifesty. Svoj básnický štýl postupne oprosťoval od komplikovaných štylizácií, básnických ornamentov, časom aj od pátosu a veľkoleposti. Za výrazovým minimalizmom a štýlovou jednoduchosťou sa skrýva autorova vedomá snaha obrúsiť svoju básnickú výpoveď až na podstatu. Predkladaný zväzok predstavuje osobnosť i jeho dielo autora v novej syntéze básnickej tvorby, autorových estetických názorov, sebainterpretácií a kritických interpretácií, z ktorých mnohé doteraz neboli publikované.
Vladimír Mináč a podoby literárneho diskurzu 2. polovice 20. storočia

Vladimír Mináč a podoby literárneho diskurzu 2. polovice 20. storočia

Pavel MatejovičRok vydania: 2014Už titul monografie signalizuje, že jej obsahom nie je len literárnohistorická reflexia Mináčovej tvorby. Zmeny Mináčovej poetiky sú totiž tesne späté s dobovým kontextom, ktorý ju spoluutváral. Preto autor monografie upriamuje svoju pozornosť aj na sekundárne texty o Mináčovej tvorbe, prostredníctvom ktorých sa zviditeľňuje dobová rétorika, predstava o úlohe písania a spoločenskej funkcii spisovateľa. S takto načrtnutým konceptom úzko súvisí filozofická kategória subjektu, resp. podoby jeho transformácie. Monografia reflektuje predovšetkým Mináčove filozofické, estetické a kultúrno-politické názory. Autor sa v nej venuje aj autobiografickým momentom, ktoré sú v jeho diele pomerne výrazne zastúpené a literárnohistoricky boli len čiastočne recipované. Práca chce byť zároveň aj diskusiou o problémoch a centrálnych témach, ktoré sa týkajú slovenskej literatúry druhej polovice 20. storočia.
Narcis a iné

Narcis a iné

Rudolf SlobodaRok vydania: 2014Rudolf Sloboda (1938 – 1995) nebol jeden z mnohých. A možno bol dokonca jediný z málopočetných. Debutoval prózami, ktoré určili jeho spisovateľskú dráhu ako málo tradičný, názorovo, eticky a následne tiež remeselne solitérny výkon. Na literárnej periférii, i keď sa chvíľami mohla javiť ako centrum, sa pohyboval počas celého svojho pisateľského obdobia, ktoré sa kryje s občianskym životom sociálneho outsidera. Aj preto Sloboda nie je autorom vhodným do učebnicových schém a typologických tabuliek. Určite je však partnerom pre empatického čitateľa, ktorý dokáže rovnako ako on nielen neúnavne glosovať žité, ale aj naplno prežívať marginálne. Slobodova literárna výpoveď je natoľko kontaminovaná najprirodzenejšími ingredienciami života, že jej môžeme bez váhania prisúdiť osviežujúcu príchuť všetkého, čo nás na dobrom písaní zaujíma.   Silne subjektívny, nespochybniteľne životne autentický ráz Slobodovej tvorby, jeho až neznesiteľne intenzívne a sebatrýznivé sebaskúmanie zo všetkých mysliteľných strán, ktoré samozrejme presahovalo aj do skúmania a komentovania fragmentov okolitej reality, a ďalej jeho neviazaný, esteticky nenormovaný, netradičný mix rozprávačských a sujetovo-kompozičných postupov so zameraním sa na mikroúrovne textovej výstavby, na pointilistickú prácu so slovami a jednotlivými vetami a s využitím aj parodizujúcich, persiflážnych, apokryfných a iných podobných postupov, metodík a techník, predstavoval od samých publikačných začiatkov na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia šokujúce nóvum v slovenskej literárnej situácii. Spolu so signálnou Johanidesovou knihou Súkromie (1963) sa Slobodov knižný debut Narcis (1965) stal dôležitým potvrdením nástupu novej prozaickej generácie a jasným symptómom konca ideovoestetického monopolu literatúry tzv. socialistického realizmu na Slovensku. Takéto vývinové situovanie Slobodovho vpádu do slovenskej literatúry pred polstoročím je už medzičasom aj literárnohistoricky objektivizované a poskytuje základné odôvodnenie pre vydanie aspoň časti autorovho diela aj v Knižnici slovenskej literatúry. Úlohy pripraviť takýto edičný počin sa ujala Zora Prušková, autorka prvej slobodovskej monografie z r. 2001 a spolueditorka časti posmrtne vydaných denníkov Rudolfa Slobodu. K veci pristúpila s autorským gestom kurátorky.  Milan Šútovec
Temporálne poznámky a iné prózy

Temporálne poznámky a iné prózy

Stanislav RakúsRok vydania: 2014Kniha Temporálne poznámky a iné prózy je reprezentatívnym výberom z prozaických prác  Stanislava Rakúsa (1940). Sú v ňom zastúpené všetky etapy doterajšej autorovej tvorby: prozaické prvotiny z prelomu 60. a 70. rokov (knižne vychádzajú prvýkrát), debut Žobráci a výber zo spisovateľovej druhej knihy Pieseň o studničnej vode, ako aj Temporálne poznámky, jedno z najprenikavejších diel domácej ponovembrovej prózy; výber uzatvára aktuálna bilančná novela Fáza uvoľnenia. Publikácia prináša aj prierez autorovými nefikčnými, esejisticko-publicistickými prácami, rozhovormi, obrazovú prílohu a doslov editora. Rakús je autor  náročný predovšetkým na seba. Začal publikovať neskôr než jeho vrstovníci z generácie 60. rokov a hoci mu prvé knihy vyšli v dobe, ktorá neveľmi priala tvorivej slobode, nenájdeme v nich nijaké ideologické ani tvarové kompromisy. Jeho diela z obdobia po roku 1989 patria k najlepším prácam našej prozaickej súčasnosti.
Žofia a iné básne

Žofia a iné básne

Valentín BeniakRok vydania: 2012Valentín Beniak (1894 - 1973) patrí k vrcholným básnikom vojnového a povojnového Slovenska. Vo svojej poézii dokázal výnimočným spôsobom spojiť osobný aj nadosobný postoj, písať s osobným zaujatím nielen o témach súkromnných, ale aj v mene národa, keď si to vyžadovala dramatická situácia Slovákov v pohnutom 20. storočí. V. Beniak sa stal jedným z posledných básnikov, ktorým sa podarilo naplniť inštitút básnika ako svedomia národa. Básnický výber Žofia a iné básne prináša Beniakovu poéziu z autorovho prvého vrcholného obdobia (1936 - 1947). Predkladáme celé zbierky, v pôvodnom poradí, ako ich pre dobových čitateľov pripravil autor: Poštový holub (1936), Bukvica (1938), Vigília (1939), Žofia (1941), Popolec (1942) a zbierku Igric v jej rozšírenom vydaní (1968). Zámerom je ukázať Beniakovu vrcholnú tvorbu reprezentovanú predovšetkým básnickými skladbami Žofia a Popolec, ktoré dopĺňajú ďalšie výrazné zbierky tohto obdobia. Prítomné sú aj ukážky z Beniakovej publicistickej knihy Sebe i vám (1943). Básnikov ľudský a autorský profil dopĺňajú rukopisné a časopisecké články, listy, rozhovory a obrazový archív.   "Akokoľvek sa V. Beniak opakovane potvrdzoval ako básnik rodu, vždy bol vzdialený od úzkoprsého postoja kultúrne izolovaného nacionalistu, ktorý nevidí, nepozná a nedocení duchovnú kultúru iných národov. Aj záverečná štúdia Jána Gavuru sa dotýka citlivých miest spojenia básnictva a politických osudov národa. A dotýka sa ich citlivo. Vyhýba sa vyexponovanej dvojpólovosti: nadšeného "za" alebo odmietavého "proti", za ktorými by sa opäť dala tušiť ideológia alebo ignorovanie zložitosti historického obdobia. Ostatne, takto potvrdzovaný i zatracovaný bol básnik počas svojho života a oba ideologicky motivované postoje spoločnosti si vyžiadali následnú "korekciu deformovanej predstavy o živote a diele V. Beniaka". Ján Gavura pristupuje k otázke nadosobného poslania básnictva najprv zvonku, cez básnikov iných národov, T. S. Eliota alebo Cz. Milosza. Následne sa vecne, s vedome budovaným odstupom a so snahou o porozumenie pokúša o fenomenologickú interpretáciu tejto ťažiskovej polohy Beniakovej poézie v súhre s presvedčeniami básnika a s jeho životným svetom. J. Gavura nechce zahládzať disonancie, ktoré pritom vyvstávajú." Edita Príhodová
Básne a starožitnosti

Básne a starožitnosti

Samo ChalupkaRok vydania: 2014Samo Chalupka (1812 - 1883) je známy predovšetkým ako básnik, autor skladby Mor ho! a ďalších hrdinských básní - "spevov", ako ich nazval v titule jediného knižného výberu zo svojej básnickej tvorby. Jeho prózy, rozprávky, historické astate, etnologické, etnografické a jazykovedné poznámky, ktoré (okrem rozprávok) v druhom vydaní doteraz neboli publikované a mnohé z nich (predovšetkým jazykovedné) sú iba v rukopisoch, zostávajú čitateľskej i odbornej verejnosti takmer neznáme, roztrúsené v dobovej tlači. Naším zámerom v aktuálnej edícii je sprístupniť popri básňach aj tieto "nebásnické" texty a ukázať Sama Chalupku ako autora rôznorodého, ale vnútorne mimoriadne homogénneho diela.   "Dielo Sama Chalupku vyšlo doposiaľ v mnohých vydaniach a napriek jeho neveľkému rozsahu i v rôznych výberoch, pričom úplným vydaním spisovateľovej poézie bola publikácia Samo Chalupka: Básnické dielo (Bratislava: Tatran, 1973), ktorú editorsky pripravil Rudo Brtáň. Keďže Chalupka je všeobecne vnímaný predovšetkým ako básnik (hoci písal i prózu a zaoberal sa i históriou a jazykovedou), dosiaľ žiadny editor nezaradil do svojho vydania jeho nebásnické texty. Výber Jany Pácalovej pojíma i túto časť básnikovho diela, a to vôbec nie okrajovo, ale ako texty porovnateľného významu, ktoré básnické dielo navyše podstatne osvetľujú a uvádzajú do úplnejšieho kontextu. V doslove Hlas barda editorka vníma Chalupku ako básnika odmietajúceho popolvárovské riešenia osudu slovenského národa a vyzývajúceho k aktívnemu romantickému činu. Veľký dôraz kladie na recepciu Chalupkových básní, dobovú, ktorú umožňovali periodiká, zborníky a čítanky, i neskoršiu. Zaujímajú ju konvencie, ktoré sa v tejto oblasti vytvorili, i konštanty, ktoré objektívne dominujú pri hodnotení jeho poézie. Dôležité je tiež upozornenie na zmeny v interpretácii básnikovho diela v závislosti od dobového a neskoršieho chápania termínov ľudový a prostonárodný. Predkladaná edícia znamená prínosný prístup k publikovaniu i interpretácii Chalupkovho diela, ktoré je tu po prvýkrát predstavované v celkovom kontexte - poézia i próza, beletria i náučný text."   Ľubomír Kováčik
Krátka próza druhej polovice 19. storočia

Krátka próza druhej polovice 19. storočia

autorov KolektívRok vydania: 2012Antológia Krátka próza druhej polovice 19. storočia predstavuje žáner krátkej prózy (poviedka, besednica, fejtón, kresba, črta, žánrový obrázok, humoreska), ako sa rozvíjal v slovenskej literatúre druhej polovice 19. storočia. Autori zaradených próz poväčšine (s výnimkou G. K. Zechentera-Laskomerského a M. Kuzkučína) za sebou nezanechali rozsiahlejšie dielo, mnohokrát sa dostali na okraj literárnohistorického záujmu, ich tvorba však v dobovom kontexte znamenala tematické a výrazové inovácie žánru, ktorý aktuálne prechádzal fázou prehodnocovania. Z hľadiska témy sa ako určujúci javí protiklad dediny a mesta, riešenie otázky nacionálnej identity (odrodilstvo verzus národovectvo), modernizácia života, vyhraňovanie sa tzv. malomestskej témy. Sledovanie žánru krátkej prózy v rozpätí piatich desaťročí ukazuje postupný presun hodnotových ťažísk v oblasti témy a postupné posilňovanie subjektivity v umeleckej výpovedi.    Žáner prózy bol od polovice 19. storočia významným priestorom pre realizáciu vývinových a poetologických zmien, ktoré sa diali v línii na prechode od romantizmu k realizmu a neskôr od realizmu k moderne. Nové žánrové vyhraňovanie sa súviselo s premenou vzťahu medzi objektom a subjektom, ako ho nastolila ideológia romantizmu a realizovala romantická poetika. Postupne sa zosilňovali pozícia a význam subjektu. Od päťdesiatych rokov 19. storočia stúpa tendencia k spoločenskej próze, ktorá stvárňuje prítomnú realitu a aktuálne fakty zo spoločenského života. Hoci stále bol záujem o historické žánre, autori už v takej šírke nereagovali na potrebu národného agitovania prostredníctvom historických tém. Novo sa formujúci žáner spoločenskej poviedky, so zvýraznenou funkciou fragmentu a detailu, rezignoval na monumentálnosť histórie a sústredil sa na prítomnosť. Jej príťažlivosť spočívala v tom, že naproti historickej nekonkrétnosti sa zamerala na výsek aktuálnej prítomnosti, ktorý zobrazila s jeho konkrétnymi faktami, živo a dynamicky. Keďže hlavným publikačným priestorom boli v tých časoch noviny a časopisy, krátke žánre prvotne vychádzali z prostredia žurnalistiky. Súčasne však presahovali do beletrie a posúvali ju do nových polôh. Povedané spolu s Oskárom Čepanom, "krátke formy prózy, najmä besednica, naznačili v tomto období jednu zo schodných ciest jej ďalšieho vývinu".
Básnické dielo

Básnické dielo

Ján SmrekRok vydania: 2007Ján Smrek vstúpil do slovenskej poézie začiatkom dvadsiatych rokov 20. storočia a dlhé desaťročia si udržiaval renomé najpopulárnejšieho básnika. Svedčia o tom opakovane vo veľkých nákladoch vydávané a ním samým zostavované knižné výbery Moje najmilšie a Maličká je báseň daktorá. Debutoval v roku 1922 zbierkou básní Odsúdený k večitej žízni, v ktorej reálny zážitok (život polosiroty, vojnová skúsenosť) prekryla vôľa napĺňať dobový kánon poetiky symbolizmu a dekadencie. Ozajstný vstup do poézie znamenala až jeho druhá zbierka Cválajúce dni (1925), kde rezignoval na aktuálne vzory a básnické klišé a začal tvoriť z vlastných podstát. Príkry obrat sa netýkal iba poetiky, ale aj životného pocitu. Od bolestínskeho sentimentu prešiel k vitálnemu životnému elánu. Smrekova poézia bola zároveň výrazom optimizmu, s ktorým jeho generácia vstupovala do života v práve zrodenej Československej republike. Nebývalú popularitu získal tým, že dokázal básnický postoj, založený na životných kladoch (viera v budúcnosť, opojenie zo slobody a civilizačného rozmachu, radosť zo životných maličkostí, upínanie sa na ženskú krásu a lásku) vyjadriť ľahkým, spevným veršom, zrozumiteľne a účinne.   Vladimír Petrík
Sondy do slovenskej literatúry 19. storočia

Sondy do slovenskej literatúry 19. storočia

autorov KolektívRok vydania: 2011Čítanie textov kľúčových autorov slovenskej literatúry 19. storočia ukazuje, že ich možno vidieť novou, živou a otvorenou čitateľskou optikou. Zároveň poukazuje na to, že slovenská literatúra 19. storočia je vnútorne oveľa diferencovanejšia a vrstevnatejšia, než sa traduje. Texty slovenskej literatúry 19. storočia možno chápať aj ako proces, smerujúci od synkretizmu rozličných funkcií k literárnej, estetickej funkcii. Možno ju opísať ako cestu od obrodeneckého k modernému chápaniu kultúry a literatúry, od legitimizačnej a reprezentatívnej funkcie literatúry v procese tvorby moderného slovenského politického národa k nastoleniu jej estetickej a poetologickej svojbytnosti. V tomto zmysle možno hovoriť aj o premene normatívneho kánonu slovenskej literatúry 19. storočia na kánon otvorených, živých estetických hodnôt. Slovo sonda pritom zdôrazňuje povahu čítania ako dotyku s textom, neinvazívneho prieniku do jeho tematického, topologického a tropologického tkaniva a pokusu o nenormatívny pohľad na vybraných autorov a diela slovenskej literatúry 19. storočia.
Básnické dielo (dotlač)

Básnické dielo (dotlač)

Miroslav VálekRok vydania: 2014Miroslav Válek (1927 - 1991) ostáva jednou z najkontroverznejších osobností slovenskej kultúry 20. storočia. Na jednej strane básnik, uznávaný kritikmi a obľúbený medzi dospelými i detskými čitateľmi, na druhej strane politik, ktorý takmer plných dvadsať rokov "riadil" slovenskú kultúru v duchu komunistickej normalizácie. I keď o všetkých pohnútkach jeho konania sa už nikdy nedozvieme, táto kniha chce k jeho lepšiemu poznaniu prispieť tým, že umožní čitateľovi zoznámiť sa - po prvý raz v úplnosti - s Válkom-básnikom a v reprezentatívnom výbere textov aj s Válkom-literárnym publicistom s Válkom-politikom. O tomto básnikovi sa vždy veľa diskutovalo a diskusia sa nekončí ani v 21. storočí, ako o jednom i druhom svedčí bohatá panoráma výrokov literárnej kritiky, sprevádzajúca Válkovo dielo od debutu Dotyky (1959) až podnes. Možno aj Vy si po prečítaní knihy poviete, že Válka nemusíme mať radi, ale poznať ho treba.   "Vari najväčším prínosom vydania je sprístupnenie Válkových básnických časopiseckých prvotín, ktoré dnes pozná iba málo jednotlivcov. Mikulovo overovanie doterajších bibliografických údajov v prameňoch prinieslo ovocie v nájdení ďalších básní. Významným prínosom edície je aj časť Ostatné básne a varianty, kde je celý rad pozoruhodných, dnešným čitateľom vlastne neznámych Válkových básní. O básne uverejnené v časopisoch sú skompletizované aj autorove básne pre deti. Časť V zrkadle kritiky je obsažným prierezom kritickej recepcie Válkovho diela. Zahŕňa texty od odkazov na autorove prvotiny po posledné úvahy o jeho poézii. Mikula dáva zaznieť rozličným názorom na problematiku autorovho diela. Takýto prierez je veľmi potrebný najmä pre mladších literárnovedných odborníkov, ktorí sa s väčšinou z uvádzaných textov doteraz nestretli, ale aj pre bežných čitateľov. Mimochodom, potvrdzuje, že Válkova poézia vyvolala aj pozoruhodnú kritickú reflexiu. Podobne ako v predchádzajúcej časti, editor v intenciách svojej koncepcie predstavuje nielen texty, ktoré odolali skúške času, ale aj tie, ktoré sú zviazané s dobovou oficiálnou ideológiou. Hodnotu vydania plne potvrdzujú Komentáre a vysvetlivky. Najmä tie ukazujú, že vydanie svojou úrovňou v súčasnej edičnej praxi vlastne nemá paralelu. Editorove komentáre nás presviedčajú, že vykonal záslužnú prácu pri hľadaní optimálnej verzie básní. Cenné je, že popri vysvetlivkách uvádza aj citácie z interpretácií alebo odkazy na ne. Valér Mikula v našich pomeroch iniciuje edičný prístup, ktorý obdivujeme v kultúrne vyspelých západných krajinách."   Ján Zambor

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy