WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Márai

Sándor Márai (1900 – 1989) patrí medzi tých maďarských spisovateľov dvadsiateho storočia, ktorých dielo sa začína doceňovať až v súčasnosti, ba možno povedať že na začiatku dvadsiateho prvého storočia zažíva skutočný boom. Márai pochádzal z košickej meštianskej rodiny a vypracoval sa na kozmopolitného intelektuála európskeho formátu. Vo svojich dielach nikdy neprestal obhajovať hodnoty meštianstva, ktoré pokladal za autentického nositeľa európskych ideálov. Roku 1948 opustil Maďarsko a tým v podstate zmizol z maďarskej literatúry na štyri dlhé desaťročia. Vrchol jeho tvorby predstavujú prózy Spoveď občana (Egy polgár vallomásai), Zem... zem (Föld... föld) a románový cyklus Dielo Garrenovcov (A Garrenek műve). S mimoriadnym čitateľským úspechom sa vo viacerých krajinách stretávajú jeho denníkové záznamy vydávané pod súhrnným názvom Denníky.

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Stránka: 1 / 3
123
Kniha byliniek

Kniha byliniek

Sándor MáraiRok vydania: 2010Máraiho Kniha byliniek (Füves könyv, 1943; prvé vydanie v slovenčine Kalligram 2001) sa teší veľkej čitateľskej obľube. Obsahuje početné maximy, vtipné, a pritom veľmi triezve, nemilosrdné postrehy či akési stručné a jadrné záznamy životnej skúsenosti. Je to v podstate kniha zápiskov, ktorá by mohla zaujať dôstojné miesto medzi spismi Marka Aurelia, Senecu, Montaigna či Lao-ceho. Toto útle a nevtieravé dielko Sándora Máraiho chce byť vlastne spoľahlivým, múdrym a zrozumiteľným spoločníkom do chvíľ pohody i nečasu. Napriek tomu, že je záznamom autorovho náhľadu na život, nemožno v ňom hľadať ucelený, prísne sformulovaný filozofický systém. Možno práve v tom spočíva jeho najväčšie čaro. A ešte azda v tom, že v originálnej podobe sprístupňuje myšlienkový fundament jedného monumentálneho životného diela.
Výber z publicistiky

Výber z publicistiky

Sándor MáraiRok vydania: 2014Sándor Márai sa stal korešpondentom Frankfurter Zeitung und Handelsblatt už vo veku 19 rokov. V najlepších časoch sa tieto noviny vyrovnali v popularite dnešným The New York Times. Bol dopisovateľom týchto novín z takých miest ako Londýn, Paríž, Jeruzalem či Káhira. Písal tiež pre Kassai Napló a Kassai Újság. Výber z publicistiky zahŕňa články reagujúce na dobové súvislosti v najplodnejších rokoch Máraiovej žurnalistickej kariéry.
Esterina pozostalosť

Esterina pozostalosť

Sándor MáraiRok vydania: 2014Po dvadsiatich rokoch mlčania prichádza do Esterinho domu na návštevu Lajos, rojko, ľahtikár, hochštapler, no napriek tomu – jediná láska jej života. Raz ich spojil cit, potom sa Lajos neočakávane oženil s Esterinou sestrou, po jej smrti prerušil kontakty s rodinou. Teraz sa vracia, no nikto si nie je istý, aký je dôvod tohto návratu. O udalostiach dňa návštevy rozpráva sama Ester, s ironickým a trocha trpkým humorom, zamýšľa sa nad zmyslom rozhodnutí, aké urobila v živote.  
Hosťovanie v Bolzane

Hosťovanie v Bolzane

Sándor MáraiRok vydania: 2013Voľne spracovaný príbeh známy z Pamätí Giacoma Casanovu – dobrodružstvo, aké čakalo na vychýreného zvodcu po úteku z olovených komôr benátskych. V tomto príbehu sa autor pokúša nahliadnuť do vnútorných pochodov presláveného milovníka, ktorý postupom rokov ako bezzubý lev stojí zoči-voči otázke zmyslu lásky v živote človeka. Je láska vzácna životná hodnota, alebo len hra medzi dvoma pohlaviami? V čom spočíva jej skutočná cena? Nie je láska len chiméra, ktorá ohrozuje slobodu jedinca? „V tvári a povahových črtách môjho hrdinu čitateľ zaiste spoznáva Giacoma Casanovu, slávneho dobrodruha 18. storočia... Na svoju obranu dodávam, že z jeho životného príbehu ma nezaujíma románový príbeh, ale románový charakter. Preto som si z jeho povestných Pamätí vypožičal len dátum a okolnosti jeho úteku. Všetko ostatné, čo čitateľ v románe nájde, je rozprávka a výmysel“ – napísal autor. Na pozadí búrlivých dobrodružstiev a istého nevysporiadaného a neustále sa vracajúceho zážitku zobrazuje „prírodopis“ lásky, podstatu vzťahu medzi mužom a ženou.
Posila

Posila

Sándor MáraiRok vydania: 2013 V roku 1598, keď je svätá inkvizícia považovaná za bežnú súčasť života, vydáva sa istý španielsky karmelitán – sám aktívny inkvizítor – s viacerými spolupútnikmi do Ríma, aby na vlastné oči videl toho Jediného, kto má právo „zväzovať“ a „rozväzovať“. Okrem toho má tajné poslanie: preskúmať metódy talianskych dominikánov. Po sto rokoch sa totiž v Španieloch začali prebúdzať pochybnosti, prečo sa stále nepodarilo zničiť všetkých kacírov? Prečo sa ešte vždy nájdu tvrdohlavci, ktorých k obráteniu nedokáže priviesť ani kruté mučenie? A prečo, naopak, začínajú inkvizítori čoraz viac pochybovať o úprimnom úmysle obrátených? V Ríme si môže rehoľník všetko poobzerať a vypočuť, navyše má za úlohu posilňovať mučených, aby sa predčasne nezlomili, a nevyhli sa tak pozemskému utrpeniu. Ale môže vari násilie a mučenie zlomiť to, čím je sám človek? Skúsenosťami podkutý rehoľník odpovedá nasledovne: „Obávam sa, že človek si chce svoju ľudskú podstatu vydobýjať vlastnou vôľou. A čo bude potom s nami, chudobnými a horlivými inkvizítormi?“
Denníky II.

Denníky II.

Sándor MáraiRok vydania: 2012„Pravda je, že spisovateľ sa dokáže úplne a bezvýhradne vyjadriť iba v rodnom jazyku. Do emigrácie si ho berie ako dajakú tajnú zmluvu, ktorá je zmyslom jeho života, a preto ju musí do cudziny prepašovať v podšívke kabáta. Tam si ju za každú cenu a všetkými možnými spôsobmi chráni, lebo inak nedokáže písať, iba koktať. Pravda je aj to, že v cudzine si veľa spisovateľov nedokáže to magické vedomie, čo si so sebou priniesli, materinský jazyk, lebo v malom gete emigrácie sa jazyk mnohých spisovateľov prispôsobí jazyku geta... Podobne sa doma jazyk niektorých spisovateľov počas studenej vojny zmenil na argot. Sú však veľké vzory: Turgenev, Joyce, Ezra Pound, Lawrence, Thomas Mann a mnoho iných, ktorí si v cudzine mimo atmosféry materinského jazyka zachovali jazykové povedomie a vytvorili plnohodnotné dielo.“
Denníky I.

Denníky I.

Sándor MáraiRok vydania: 2012„Čo je to písať? To nie sú len záblesky geniality, to dokonca najmenej! Je to škrabanie, vstávanie, líhanie, mrmlanie, stimulovanie telesnej vášne, ktorú potom treba upokojiť, aby sa na nejakej príslušnej teplote dalo pracovať, stála pohotovosť, istý typ gangsterstva proti svetu, triezvosť, podozrievavosť, extáza, ktorú treba niekedy umelo vybičovať... To všetko musí byť pre človeka, čo s tým žije, veľmi únavné. Aj mňa písanie vyčerpáva. Nudí ma ten spisovateľ, tá chorobná bytosť s jeho divokou a nekompromisnou vôľou a úmyslami. Čo by sa stalo, keby som sa s ním jedného dňa rozišiel? Poslal ho na dôchodok? A sám by som sa pustil do niečoho iného, začal by som žiť bez písania, s jednou ženou a bil sa so životom... Myslím si, že už to nie je nemožné. Nie je to však ani pravdepodobné.“
Krv svätého Januária

Krv svätého Januária

Sándor MáraiRok vydania: 2012Život chudobných obyvateľov Posillipa – rybárov, obuvníkov, stánkových predavačov – sa do istej miery mení koncom štyridsiatych rokov minulého storočia, keď tam prichádzajú emigranti z východnej Európy. Všetci sú zaujatí istým tajomným starším párom, „učeným pánom“ a jeho spoločníčkou. Naokolo sa rýchlo roznesie správa, že tento cudzinec chce spasiť svet. Chudobní Taliani, ktorých na jednej strane pokúšajú komunisti, na druhej cirkev, sa s veľkou nádejou obracajú na „učeného pána“, lebo sú presvedčení, že vykoná zázrak a zariadi, aby mali lepší život...   „Oficiálny zázrak sa v Neapoli konal každý rok v prvú májovú sobotu, vo večerných hodinách. Potom sa ešte raz konal zázrak devätnásteho septembra a šestnásteho decembra, od deviatej do desiatej ráno. V tom čase začala v dóme, v relikviári, kypieť krv svätého Januária, a v Pozzuoli, na pútnickom mieste, kde vo svätyni uchovávali niekoľko kvapiek svätcovej krvi. O oficiálnom zázraku sa noviny zmieňovali každý rok. Takisto však evidovali aj iné, neoficiálne prípady divých zázrakov. Emigrácia sa vnímala ako zázrak, ale také zázraky sa nestávali často. Každú nedeľu niekto vyhral na športe, na sazke, a aj to bolo čosi zázračné, z viacerých hľadísk. Raz jedna starena v Piemonte vyhrala sedemdesiat miliónov lír, stratila však tiket, a peniaze nemohla prevziať. Aj to bol zázrak, ale prekliaty, nevydarený zázrak. Verili, že zázrak nestačí zažiť. Na zázrak treba mať aj dôvtip, bolo treba byť v strehu, keď sa v ovzduší vznášal pach zázraku, na zázrak bolo treba mať čuch, sluch a ostré oči.“   Na tento titul sa v priebehu mesiaca marec vzťahuje 30% zľava z pôvodnej ceny.

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy