WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Svetová próza

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Stránka: 1 / 7
1234567
Keď sa hore zazelenajú brezy

Keď sa hore zazelenajú brezy

Breda SmolnikarRok vydania: 2010... nadvihla som sukne presne ako popoludní v parku, netušíš, aký je mocný, celú ma dvíhal ako pierko, a dvíhal a spúšťal, dvíhal, spúšťal, a prirážal... a ja som si myslela, že má drievko vo vrecku, dusila Rozina smiech vo voňavých perinách, celá v Teriných čipkách, a chytila som ho, iba jemnučko, aby sa neurazil, že mu snorím po vreckách, netušila som, čo by to mohlo byť, a tak som začala hľadať obidvomi rukami, mala som ho niekde medzi spodnicami, vztýčené ku mne, tak som šla celkom jemne, aby nič nespozoroval, hore dolu, hore dolu, hore dolu... pomaly a opatrne, nech vidím, čo je to, bolo to stále tvrdšie, to veru nie je drevo, povedala som nahlas a najprv sa podívala, čo držím v ruke, a potom aj naňho, oči mal zavreté, zhlboka dýchal, ešte, povedal, ešte, ešte, a ja zase tebe..., tak som išla rukami hore dolu, silnejšie, rýchlejšie, mohol vyskočiť z kože a ja tiež...
Strašné deti

Strašné deti

Jean CocteauRok vydania: 2008Jedna z najznámejších próz francúzskeho spisovateľa, režiséra, scénaristu a umelca v jednej osobe. Kniha vyšla v roku 1929 a odvtedy je považovaná za klasické dielo modernej francúzskej literatúry. Súrodenci Elisabeth a Paul žijú spolu s chorou matkou v chudobných podmienkach. Zniesť bezútešný reálny život si vyžaduje veľa fantázie. Spojení silným putom (súrodeneckej) lásky sa brat a sestra uzatvárajú v paralelnom univerze za dverami detskej izby. Vzájomná citová závislosť na nich pôsobí ako najsilnejšia droga. Príbeh s autobiografickými prvkami zachytáva podprahové „divoké sily“, ktoré pôsobia v každom z nás.
Opričníkov deň

Opričníkov deň

Vladimír SorokinRok vydania: 2008"Rusko je antipódom Západu, totálne nevyspytateľná zóna, v ktorej zákony neplatia", tvrdí Vladimir Sorokin, jeden z najoslavovanejších a najprekladanejších súčasných ruských spisovateľov (preklady do angličtiny, nemčiny, francúzštiny, fínštiny, taliančiny, japončiny). Inšpiráciou pre túto strhujúcu a temnú víziu ruskej budúcnosti autor čerpal z obdobia vlády Ivana Hrozného, ktorý založil akúsi osobnú tajnú políciu – opričninu. Dej sa odohráva v roku 2028, Svätá Rus je ohradená Veľkým Ruským Múrom a nenahraditeľnú úlohu v krajine zohráva obnovená opričnina. Sorokin prostredníctvom neúprosného humoru a sarkastického štýlu na hranici etiky vykresľuje nebezpečenstvo vzniku novej totalitnej moci. Na mušku si pritom berie už dávno zažité stereotypy každodenného sovietskeho života.   Ohlasy: "Jazyk, ktorý Vladimir stvoril pre opričníkov, je newspeak, jazyk totalitnej ideológie, a dobre vie aj to, že takýto jazyk vždy vzniká na troskách iného alebo iných jazykov. (...) Hľadanie slovenských významových ekvivalentov ruských archaických slov dokumentuje brilantnú prácu prekladateľa, ktorý si je vedomí, že nesmie chápať jazyk len inštrumentálne, teda len ako prostriedok komunikácie, ale predovšetkým ako model sveta. Kniha Vladimira Sorokina predstavuje temnú víziu sveta. Veľmi temnú, ktorá predstavuje čierny variant utópie, pričom jej sugestívnosť je okrem kvalitného literárneho rukopisu jej autora umocnená aj skúsenosťou minulého storočia, ktoré ukázalo, že aj tie najšialenejšie utópie je možné zrealizovať." Peter Michalovič, SME 5.4.2008 "Je to svojrázna alegória na Rusko začiatku 21. storočia, ktorá vďaka jazykovej, štylistickej a fantazijnej virtuozite autora, vďaka jeho svojráznemu zmyslu pre komično môže čitateľovi po chvíľach zhnusenia priniesť aj chvíle estetického zážitku." Valerij Kupka, Týždeň 14/2008 "V spojení irónie, silných motívov a exotického prostredia je Opričníkov deň skvelým zástupcom súčasnej ruskej literatúry." Imrich Rešeta, Žurnál 21/2008     Ďalší titul od autora v Kalligrame: Vladimír Sorokin, Ľad, Kalligram 2008 Úryvok z knihy:Mlčí knieža Sobakin, prikyvuje. Potom rečie: „Rieknite, páni, sírovodík, ktorým prdia naši udatní vo− jaci, horí?“ „Horí,“ presvedčivo prikyvuje dohľadník. „Nuž akže horí,“ pokračuje knieža, krútiac si fúz, „pre− čo by sa potom Európa mala báť našich prdov?“ Páč ho, človeka Vnútorného kruhu! Naskutku trafil kli− nec po hlavičke! Ruským prdom sa aj európske mestá dajú vykurovať! Všetci sa zadumali. Zavyčítal som svojmu rozu− mu, že sa nedohútal do toho, čo je jasné. Na druhej strane – ja mám humanitné vzdelanie... Režisér je bledý, nervózne pokašliava. „Nuž... je tu dajaká nezrovnalosť...“ škriabe si podbra− dok dohľadník. „Mýlka v scenári,“ varovne dvíha tučný prst prednosta oddelenia. „Kto je autor?“ V šere siene vyvstane vycivený človek v okuliaroch a v tolstovke, dlhej košeli s opaskom. „A čo ste sa, priateľko, tak sekli? Veď naša plynová téma je stará ako svet!“ spytuje sa ho prednosta oddelenia. „Prepáčte, opravím to.“ „Oprav, oprav, holúbok,“ zívne knieža. „Ale nezabudni, že pozajtra je generálka!“ prísne rečie dohľadník. „To stihneme!“ „A ešte čosi,“ doloží knieža. „Keď lúčom preseknú krta, vyvalia sa z neho črevá. Priveľa.“ „Čoho, vaša jasnosť?“ „Čriev. Nám nejde o naturalizmus. Daj tam menej vnú− torností, kamarát.“ „Rozkaz. Všetko opravíme.“
Prípad Brémy

Prípad Brémy

Dragan VelikićRok vydania: 2008Vo svojom šiestom románe rozpráva známy srbský autor Dragan Velikić o klavíroch a starých pohľadniciach, o mestách ako Praha, Viedeň, Odesa, Belehrad, Milwaukee, o absolútnom sluchu Ivana Bazarovova, o srbskej profesorke Olivere Jermolenkovej, alebo o vodičovi električky Emilovi Kohotovi, ktorého meno sa nachádza v telefónnych zoznamoch Bratislavy, Grazu, Nového Sadu, Viedne, Prahy a Terstu. A všetko so všetkým nejako súvisí: osudy postáv sú prepojené, dôležité je len rozoznať tenulinkú hranicu medzi skutočnosťou a fantáziou. Napríklad mesto Brémy, ktoré zohráva v románe dôležitú úlohu a ktoré vyvoláva v hlavnom hrdinovi Ivanovi mýtické obrazy a predstavy, je miestom, kde sa realita mieša s imagináciou. Ivanova okrídlená fantázia, pomocou ktorej rekonštruuje príbeh strateného otca, dodáva románu magický rozmer. Dragan Velikić so suverenitou kombinuje zdanlivo nepodstatné detaily s bizarnými anekdotami a múdrymi pozorovaniami zo života troch generácií jednej stredoeurópskej rodiny. Úryvok z knihy:"Celé týždne po otvorení závetu, v ktorom mu Olivera odkázala byt, sa Ivan v tom priestore odvažoval pobudnúť len za dňa. Detailne skúmal každý kút, otváral skrine, pre− hŕňal sa v šuplíkoch, a keď náhodou vzal z poličky nad pí− sacím stolom knihu so zelenými doskami, v ktorej bola celá kapitola o pápežskom paláci v Avignone, našiel list popí− saný Oliveriným kaligrafickým rukopisom. Bol to zápis spred dvoch rokov – vtedy Ivan ukončil ich dlhoročný vzťah. V nasledujúcich dňoch Ivan našiel Oliverine zápisy ešte v zopár ďalších knihách, ktoré naslepo vybral z police. Každý zápis bol označený dátumom a časom, a vyjadroval Oliverino momentálne rozpoloženie. Dať dohromady všet− ky zápisy znamenalo prehľadať každú knihu v byte. Tu, me− dzi knihami, sa nachádzal denník jeho profesorky, priateľ− ky a milenky, a ten denník, roztrúsený ako odkazy vo fľa− šiach, rekonštruoval obdobie po ich rozchode, ktoré sa skon− čilo Oliverinou smrťou. Za tie dva roky sa videli len raz, v Karadjordjovej ulici, v hoteli Bristol. Pred odchodom na nočnú zmenu Ivan zatelefonoval Olivere a dohodli si stret− nutie. Už o hodinu sedeli vo foyeri a rozprávali sa, a po pol− noci, keď Ivan zamkol vstupné dvere hotela, odišli do jed− nej z izieb na prvom poschodí. V sparnej augustovej noci sa do izby dostávali cez dokorán otvorené okná zvuky áut a nočných električiek. Masívny nábytok sa prízračne črtal v polotme. Každému matnému obrysu Ivan daroval nejakú podobu. V tej chvíli túžil mať svedkov. Ivan chodil, fajčil, rozprával, gestikuloval. Posmelený tmou a Oliveriným mlčaním odovzdal sa nadšeniu, aké v ňom prebúdzal prázd− ny priestor hotelovej izby. A po prvý raz spomenul, že roky sú jediný dôvod, že už nie sú spolu, povedal, že iluminácie nemôžu potrvať naveky, že je unavený od prehľadávania minulosti, že jeho život uplynul v akváriu, kde je každý predmet iba odrazom predmetu z vonkajšieho sveta, a takto aj ona, Olivera Jermolenková, je len stopou po žene, ktorá možno jestvuje v nejakom skutočnom svete; hovoril, že chce žiť inakšie, že prespal celý život a že hádam nie je neskoro, ak teraz, v tridsiatich siedmich rokoch, z imitácie seba samého vstúpi do vlastného originálu."
Guláš z Turula

Guláš z Turula

Krzysztof VargaRok vydania: 2010Krzysztof Varga má otca Maďara a matku Poľku. Narodil sa  roku 1968 vo Varšave, v Poľsku žije a po poľsky píše – je popredným predstaviteľom literárnej generácie, ktorá sa prihlásila o slovo po prevrate z roku 1989. Vydal niekoľko prozaických a esejistických kníh (Chlapci neplačú, Smrteľnosť, Tequilla, Náhrobok z terazza, Bildungsroman), ktoré boli vysoko ocenené. Čerpajú námety z poľského prostredia a sú časťou poľskej literatúry.   Varga však v sebe nesie aj genetické a duchovné príbuzenstvo s maďarstvom – je teda  akoby rozpoltený. Výrazom tejto rozpoltenosti je aj esejistická knižka Guláš z Turula. Maďarská polovica autora vnáša do esejí prvok sympatií k Maďarom a maďarstvu, jeho nemaďarská polovica mu zase umožňuje kritický odstup a väčšiu objektivitu v úvahách o maďarských dejinách, o maďarskom národnom charaktere, historických traumách a ich súčasných  nostalgických, ale niekedy aj agresívnych prejavoch.   Vargova knižka esejí Maďarov ani nezvelebuje, ani nezatracuje – pokúša sa ich chápať. A vzájomné pochopenie je prvým krokom k tolerancii. Eseje sú výborne napísané, čítajú sa na jeden dúšok. V kladoch a záporoch Maďarov spoznávame aj sami seba. Recenziu na knihu nájdete tu.
Zlatíčko

Zlatíčko

Patrick ModianoRok vydania: 2015Modiano patrí medzi autorov, o ktorých sa vraví, že celý život píšu jednu knihu. Je majstrom návratných motívov. Tak je to aj v prípade románu Zlatíčko, v ktorom výnimočne opúšťa svoju skalnú pozíciu rozprávača a prenecháva ju mladej žene, ktorú v detstve volali La Petite Bijou – Zlatíčko a ktorá po rokoch zahliadne v preplnenom metre siluetu ženy v žltom kabáte, ktorá by mohla byť jej matkou, i keď tá mala podľa všetkého dávno zomrieť kdesi v Maroku... Autor s nesmiernym porozumením a talentom hovorí o stratených tohto sveta. Pridáva svoj tichý, melodický hlas k ostatným veľkým hlasom, pridáva svoje tlmené farby a filigránsku kresbu k pestrému obrazu súčasnej svetovej literatúry.
Si Žid?

Si Žid?

Gábor NémethRok vydania: 2006Fragmentárna autobiografická próza maďarského autora o detstve a dospievaní v stredovýchodnej Európe v 60. rokoch minulého storočia na pozadí hľadania vlastnej identity. Gábor Németh, skvelý majster krátkych próz, v príbehu píše o Židoch narodených v 50 rokoch: mnohí až do svojho dospievania nevedeli, že sú Židia, len cítili, že sú akosi zvláštni, a aj svet okolo nich je čudný a že so slovom Žid je spojené akési hrozivé tajomstvo.
Hanemann

Hanemann

Stefan ChwinRok vydania: 2006Rozprávanie o osude nemeckého lekára, ktorý zostal po ukončení druhej svetovej vojny v poľskom Gdańsku aj po odchode tamojších nemeckých obyvateľov. Nostalgický príbeh tragickej lásky z pera svetoznámeho poľského autora je aj o novovznikajúcom vzťahu ľudí, ktorým osud nadelil tie najrozmanitejšie príkoria.     Ďalší titul od autora v Kalligrame: Stefan Chwin, Dolina radosti, Kalligram 2008

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy