WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Svetová próza

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Stránka: 1 / 7
1234567
Apríl v Berlíne

Apríl v Berlíne

Daša DrndićRok vydania: 2013V prozaickej knihe Apríl v Berlíne sa Daša Drndić vydáva pátrať po osudoch emigrantov, ktorí poznamenali dvadsiate storočie. Prostredníctvom osobných vyznaní i spovedí osôb, s ktorými vedie rozhovory, či už sú známe alebo patria medzi takzvaných obyčajných malých ľudí, zostavuje komplexný veľký príbeh.   Apríl v Berlíne skúma históriu strednej Európy, toho imaginárno-reálneho priestoru, ktorý viac než zemepisné fakty určujú ľudia a ich osudy, ich presuny, ekonomické a politické migrácie. Ľudia, ktorí idú za politickými a dejinnými determinantami, ktorí sa z pokolenia na pokolenie sťahujú po celej Európe, ale aj po svete, a tak stredná Európa už nie je len geografické heslo, ale aj, a oveľa viac, ľudská mapa. Práve túto ľudskú mapu, ktorá charakterizovala dvadsiate storočie, a poznamenáva aj to dvadsiate prvé, Daša Drndić pred čitateľa rozkladá a odhaľuje, či už je reč o nej samej a osude jej rodiny, alebo je reč o tých, s ktorými sa rozprávala. Naliehavosťou výpovede provokuje aj čitateľa zamyslieť sa nad sebou a pátrať po minulosti vlastnej rodiny.
Babuľa

Babuľa

Jacek DehnelRok vydania: 2009 V rámci slovenskej literárnej scény sme si už nejako zvykli na to, že všetko, čo napíšu mladí autori je pokusom o akúsi generačnú výpoveď, ktorého výsledkom je žiaľ väčšinou hodnotovo prázdny nedospelý produkt zabalený do zbytočne veľkých umeleckých ambícií. Sklamanie ešte narastie, keď našu mladú literatúru porovnáme s tou spoza okolitých hraníc. Začnime našimi severnými susedmi. Podobne ako u nás, aj v Poľsku sú populárne trendy romány o živote mladých ľudí napísané živým jazykom ulice. Dorota Maslowska (1983) je žiariacim príkladom takejto avantpopovej literatúry. Väčšina ocenení, ktoré získala, pochádza priamo od čitateľov, pretože kritici sú obyčajne v hodnotení jej textov zdržanlivejší a čakajú – aspoň kým marketingová vlna opadne. Napriek tomu, že v jej románoch badať prvky nevyzretosti, Maslowska má talent na zachytávanie jazyka v jeho najčerstvejšej podobe. Napríklad Kráľovnina šabľa (česky 2008) je variáciou na hrdinský epos zimprovizovane prerozprávaný na štýl pouličného hiphopu varšavského geta a rozhodne nepôsobí „trápne“ ako niektoré slovenské slangom preplnené texty. Cool, hip a trendy Maslowska spôsobila v poľskej literatúre revolúciu. Po jej úspechu sa vydavatelia prestali báť žánrovo nezaraditeľných próz iných autorov narodených po roku 1980. Určite posunula aj hranicu prípustnej literárnej vulgárnosti, prejavov generačnej nasratosti a banálnosti postáv a opisovaných skutočností. A to je asi tak všetko. Dogma bola nahradená novou a neskúsený čitateľ dostal dávku cool moralizovania a hip názorov spakovanú do 150 až 200 stranového románu. Zatiaľ čo u nás sa pulty kníhkupectiev ešte stále prehýbajú pod popovými príbehmi vydávajúcimi sa za literatúru, v Poľsku a Českej republike sa však už našla mladá generácia autorov, ktorí sa radšej ako na nekonečné analýzy medziľudských vzťahov a skratkovité portrétovanie závislostí dnešnej doby, zamerali na širší kontext dejín a ich vplyv na našu identitu a pohľad na svet. Za relatívne odvážny možno označiť román Babuľa Jaceka Dehnela (1980). Dehnel sa v ňom totiž vybral na tenký ľad osobného rozprávania o veľkých (poľských) dejinách. Hovorí sa, že odvážnym šťastie praje a Dehnelovi sa jeho veľkolepý pokus až na malé pošmyknutia podaril. Babuľa je zmiešaninou rozprávania, spomienok a rozhovorov vnuka Jaceka s babičkou Babuľou Bienickou, ktorá napriek tomu, že o sebe tvrdí, že mala vždy viac šťastia ako rozumu, prežila krvavé dvadsiate storočie v Mitteleurope najmä vďaka svojmu rýchlemu a praktickému mysleniu. celý článok: http://www.inaque.sk/sk/clanky/books/fiction/dost_bolo_trendy_knih   Ďalšiu recenziu nájdete tu.
Biely kráľ

Biely kráľ

György DragománRok vydania: 2008Román sa odohráva v Rumunsko v roku černobyľskej katastrofy. Jedenásťročnému chlapcovi pred očami tajná polícia odvlečie otca. Viera v jeho návrat je zo dňa na deň slabšia. Táto udalosť pretrhne niť bezstarostného detstva hlavného hrdinu, ktorý sa dojímavo pokúša nahradiť matke muža, skrývajúc pred ňou vlastné trápenia a šikanovanie v škole. Atmosféra je nabitá cynickou pretvárkou a všadeprítomným strachom zo zrady, trestu či vydierania. Malý Džatá sa však bráni proti toľkej neľudskosti a vo veľkolepom finále bojuje o svojho otca. György Dragomán píše o prehnitosti a absurdite Ceaucescovho režimu z pohľadu malého chlapca štýlom, ktorý vyráža dych. Román bol preložený do väčšiny európskych jazykov, dokonca do hebrejčiny.
Blažené časy, krehký svet

Blažené časy, krehký svet

Robert MenasseRok vydania: 2015Román Blažené časy, krehký svet sa všeobecne pokladá za kultový a generačne reprezentatívny opus - autor zaň dostal prestížnu Dodererovu cenu. Autor  píše o generácii rakúskych (a európskych) intelektuálov v 70. a 80. rokoch minulého storočia, teda v období pred revolučnými udalosťami vo východnej Európe a pred zásadnou premenou vtedajšieho sveta. Pritom sú v hre všetky atribúty, ktorými sa vtedajšia mladá generácia vyznačovala – vrátane filozofie, politiky, ale aj erotiky, ktorá miestami vystupuje do popredia. Problematiku hľadania a tápania mladej generácie ukazuje Robert Menasse na osude dvojice Leo Singer a Judith Katzová. Obaja vyrástli v Brazílii ako deti židovských emigrantov z Nemecka, stretávajú sa vo Viedni, no potom sa dejisko príbehu posúva znova do Brazílie.
Chlapík od vedľajšieho hrobu

Chlapík od vedľajšieho hrobu

Katarina MazettiRok vydania: 2012Román Chlapík od vedľajšieho hrobu približuje život v dnešnom Švédsku z netradičného uhla pohľadu a svojím univerzálnym posolstvom je rovnocenným konkurentom súčasnej aj u nás populárnej švédskej kriminálnej prózy.  
Čo stvára Hunkeler

Čo stvára Hunkeler

Hansjörg SchneiderRok vydania: 2012Bazilejský kriminálny komisár Peter Hunkeler, ktorý márne pátra po vrahovi prostitútky Barbary Amslerovej, nájde cestou z nočného baru domov mŕtvolu kamaráta Hardyho. Pátranie sa uberá dvoma smermi. Hunkelerov kolega Madörin je presvedčený, že obe vraždy spolu nesúvisia. Podľa neho za Hardyho vraždou stojí albánska drogová mafia a za Barbarinu smrť môže jej povolanie. Hunkeler naopak nepovažuje podobný  spôsob spáchania oboch vrážd za náhodu. Pri vyšetrovaní sa však dopustí niekoľkých prešľapov a je suspendovaný. Stopy ho zavedú k jednej z najtienistejších kapitol moderných švajčiarskych dejín. Podarí sa mu nájsť vraha? Čo stvára Hunkeler je román o netolerantnosti väčšiny voči menšine, o skrytom i neskrývanom rasizme vo švajčiarskej minulosti i prítomnosti, o strachu z inakosti. V Schneiderovom najznámejšom kriminálnom románe nájdeme všetky znaky jeho rukopisu: napínavý príbeh, psychologickú drobnokresbu postáv, spoločenskú kritiku, atmosférické zachytenie prostredia, autobiografické črty, intertextuálne odkazy, humor a súčasný hovorový jazyk.  
Dejiny pornografie

Dejiny pornografie

Goran TribusonRok vydania: 2008Život v provinčnom mestečku v „zlatých rokoch šesťdesiatych“, keď do titovskej Juhoslávie prenikalo nielen rádio Luxembourg, ale spolu s rockandrollom a filmom aj iné vymoženosti západného sveta, je ústrednou témou románu úspešného chorvátskeho spisovateľa a scenáristu Gorana Tribusona. Náhla smrť kamaráta z mladosti a jeho pohreb je príčinou návratu hlavného hrdinu do rodného mesta a zároveň aj do vlastnej minulosti. V myšlienkach sa do nej vracia aj prostredníctvom Dejín pornografie, ktoré vo voľnom čase zostavil jeho najlepší priateľ Miki Grabar a ktoré sú "históriou, estetikou, traktátom, biografiou, intímnym denníkom, patológiou, fantastikou, obscenitou, bildungsromanom, chrestomatiou, ale predovšetkým spomienkou a súkromnou mytológiou". Tribusonov román je generačnou výpoveďou, humorným rozprávaním o dospievaní a veciach s tým spojených, ktoré nám pripomenie vlastné spomienky na mladosť.   Ohlasy: "Tribuson na stránkach knihy oživuje galériu smoliarov. (...) Po výpočte nešťastníkov (a to sú len hlavnejšie postavy) sa zdá, že román bude koncentrátom ťažkej depresie. Nie je to tak. Dejiny pornografie sú veľmi zábavná kniha." Vlado Pisár, Pravda, 15.3.2008"Dejiny pornografie hovoria aj za nás, namiesto nás, ba možno najmä to, čo sme sa my ešte neodvážili vysloviť. (...) Tribusonove Dejiny pornografie - v určitej rovine ich môžeme vnímať aj ako pornografiu stranutia - možno považovať za pútavý, plynulo čitateľný román bez rozvláčnej filozofie, no so silnými existencialistickými tónmi." Peter Macsovszky, SME, 22.3.2008 Úryvok z knihy:- Pohreb je úplne zlý ako konečné riešenie číchsi životných plánov, ale je celkom dobrý ako začiatok románu. Nuž, ak by sa ti chcelo o všetkom napísať… – povedal Miki Grabar a bezmocne pokrčil plecami potom, ako mi priniesol správu, že do tunajšej márnice doviezli z juhoslovansko-talianskej hranice zapečatenú kovovú rakvu s telom nášho priateľa Čeda Kralja-Delona. Nechcelo sa mi písať o ničom, chcel som byť istý čas sám, zapodievať sa nejakou triviálnou, nezmyselnou činnosťou – napríklad hľadieť do okna alebo na bielu stenu. – Správy o smrti akoby prichádzali vtedy, keď ich človek nepotrebuje, – dodal Miki, ale zrejme si uvedomil, že povedal nevhodnú, prázdnu frázu. Chcel som mu povedať, čo by určite odvetil môj nebohý ujo Emil: nijaký čas nie je vhodný na správu o smrti. Nepovedal som však nič. – Nenapijeme sa? – spýtal sa Miki, váhavo zastal a potom pomaly vykročil von. (...) O pol ôsmej sa vo dverách zjavil premoknutý Miki Grabar; akosi čudne sa usmieval, akoby mu to bolo nepríjemné. Prišiel sa rozlúčiť. Strčil mi do ruky tristostranový fascikel, ktorý dovtedy považoval za neodcudziteľnú sviatosť, potom si na tmavej chodbe zapálil cigaretu a vyhlásil, že nepôjde dnu. Pokojne, akoby šlo o drobnú triviálnosť, odložil som jeho chýrne Dejiny pornografie na skrinku na topánky a sľúbil, že v každom prípade mu napíšem, čo si o rukopise myslím. Iba hodil rukou a povedal, že je to zbytočné. Necháva mi rukopis jednoducho preto, lebo mi niečo musí nechať. Zamyslel som sa. Zarazilo ma, že za takmer štyri desaťročia, čo sa poznáme, sa mi nepodarilo zachovať jedinú maličkosť, ktorá by mi ho pripomínala. Odkašľal si a otriasol popol z cigarety na dlážku a potom namiesto toho, aby sme sa poddali hlúpemu sentimentu rozlúčky, vyšli sme do dažďa a začali štelovať rozdeľovač môjho renaulta. Ustavične hovoril niečo o dýzach a prednostiach karburátora značky Zenith, o nedokonalosti ihlicových ventilov, o pomere oleja a paliva. Zrazu sa obrátil, že zájde domov po kľúče. Vedel som, že je to výhovorka, že ho už neuvidím. Spustil som príklop motora a vrátil sa do svojej izby. Pomaly, neisto, až s akousi bázňou som otvoril Dejiny pornografie a začal čítať text, ktorý je históriou, estetikou, traktátom, biografiou, intímnym denníkom, patológiou, fantastikou, obscenitou, bildungsromanom, chrestomatiou, ale predovšetkým spomienkou a súkromnou mytológiou, ktorou začínam neistý a krajne subjektívny zápis o Mikim Grabarovi a o mne."
Dobrý Stalin

Dobrý Stalin

Viktor JerofejevRok vydania: 2005Autobiografický román jedného z najprekladanejších súčasných ruských spisovateľov – príbeh dospievania v rodine sovietskeho diplomata a zároveň príbeh o peripetiách okolo vydávania slávneho podzemného literárneho almanachu Metropol.

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy