WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Učebnice Kalligramu

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Stránka: 1 / 1
1
Afázia

Afázia Diagnostika, klasifikácia, terapia

Anna HrnčiarováRok vydania: 2010PhDr. Anna Hrnčiarová, CSc., klinická logopédka, neuropsychologička, absolventka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Titul PhDr. získala na Katedre pedagogiky FF UK v Bratislave, špecializačnú prípravu absolvovala na Slovenskej zdravotníckej univerzite. Je kandidátkou psychologických vied v odbore medicínska psychológia so zameraním na neuro- a pato­psychológiu, titul obhájila na Fakulte psychológie Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova.Od roku 1972 pracovala na neurologických klinikách bratislavských fakultných nemocníc, na neurologickej klinike postgraduálneho vzdelávania a ako externá asistentka pre afaziológiu na SZU. V roku 1997 založila na Slovensku prvé a dodnes jediné oddelenie klinickej logopédie v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda v Bratislave-Petržalke, kde pracovala ako primárka. Bola dlhoročnou vedúcou afaziologickej ambulancie s celoslovenskou pôsobnosťou. Jej interná štatistika obsahuje viac ako 17 tisíc pacientov afatikov. V súčasnosti prevádzkuje neštátnu Ambulanciu klinickej logopédie v Bratislave-Lamači.Je spoluzakladateľkou Slovenskej asociácie logopédov a bola jej prvou prezidentkou. Pôsobí v mnohých odborných funkciách. Prednáša, publikuje.Od roku 1993 je hlavnou odborníčkou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre klinickú logopédiu.   Často sa stretávame s ľuďmi – bez rozdielu veku, ktorí stratili schopnosť hovoriť a rozumieť reči, stratili vlastne to, čo ich robí ľuďmi – reč. Proces obnovy tejto schopnosti si nevyhnutne vyžaduje vedenie vysoko kvalifikovaných špecialistov.Autorka knihy si uvedomuje túto skutočnosť a v rámci problematiky chce odbornú verejnosť (klinických logopédov, psychológov, neurológov, psychiatrov a ďalších), ale aj laikov oboznámiť s vedeckými základmi školy A. R. Luriju, zakladateľa neuropsychológie, a jeho nasledovníkov (Ľ. S. Cvetkova). Kniha mapuje spracovanie problematiky afázie od diagnostiky cez jej klasifikáciu až po terapiu a jej efektivitu. Obsahuje obrazovú prílohu, ktorá je koncipovaná tak, aby poslúžila pri práci s dospelými aj detskými pacientmi.
Filipika proti redukcionizmu

Filipika proti redukcionizmu

Pavel HolländerRok vydania: 2009V spoločenských vedách sme svedkami prístupu založeného na redukcionizme, na viere v možnosť vyhnúť sa namáhavému a zložitému pohybu v myšlienkových póloch, v možnosť dospieť v sociálnych teóriách k fundamentálnym vysvetleniam založeným na jedinom východisku, na jedinom princípe. Autorovým cieľom  je polemizovať s týmto úsilím. Polemizovať s ním na pozadí úvah o spravodlivosti, vzťahu spravodlivosti a slobody, napätia medzi racionálnou stavbou demokratickej ústavnosti a nevyhnutnosťou jej metafyzického korektívu, a konečne úvah o princípe proporcionality, v právnom myslení metodologicky zrkadliacim ontologickú pluralitu (neredukovateľnosť) právnych princípov.
Frontisterion

Frontisterion alebo Búdky pre vzletné myšlienky (o štáte a práve)

Alexander BröstlRok vydania: 2009  Kniha je venovaná mysliteľom, ktorí sú autormi alebo pripravovateľmi koncepcií. „Len nemnohí sú schopní navrhnúť a uskutočniť určitú politickú koncepciu, ale my všetci sme schopní hodnotiť ju,“ cituje autor v úvode Perikla. A práve so zámerom umožniť  hodnotenie, objaviť zmysel úvah veľkých európskych  a svetových mysliteľov a odniesť si z nich aj určité poznanie, o ktoré sa možno oprieť pri riešení dnešných problémov, predkladá Alexander Bröstl čitateľovi náčrt vývoja politického a právneho myslenia od antiky až po súčasnosť. V dejinách politického a právneho myslenia je pre autora ústredný vzťah slobody a autority (moci) alebo slobody a poriadku (ak poriadok pokladáme za logickú protihodnotu slobody), ktorý sa premieta do úvah o štáte a práve a do myšlienok o usporiadaní spoločenských inštitúcií.    „Všetko, čo sa hovorí a píše, možno vždy chápať rôzne, čiže aj chápať zle. To, že si často rozumieme, spočíva zväčša v dobrej vôli, v želaní porozumieť si, v triezvom postoji k problému či vo viere v ľudský rozum, ktorý spoznal (alebo ešte len spozná) pravú hodnotu slobody. Aj v rámci štátu a v rámci práva.“              Alexander Bröstl  
Jazyk – človek – kultúra

Jazyk – človek – kultúra

Juraj DolníkRok vydania: 2010Autor rozoberá rozmanité prejavy vzájomnej zviazanosti človeka s kultúrou s dôrazom na úlohu jazyka v tomto vzťahu. Na jazyk nazerá ako na aktívny živel, ktorý určuje kvalitu kultúry, stvárňuje človeka a riadi vzájomné pôsobenie jednotlivca a kultúrnej society, a tak zobrazuje svet človeka ako univerzum konštruované jazykom. Kniha je nasiaknutá pradávnou skúsenosťou z poznávania jazyka, ktorá pripomína, že jazyk sa prejaví  ako „zelený strom života“, ak sa vníma z perspektívy jeho prirodzeného fungovania. Rozumieť jazyku znamená rozumieť človeku, ktorého myslenie, cítenie a konanie je impregnované prirodzeným používaním jazyka. Rozumieť kultúre a jej vzťahu k človeku znamená rozumieť spôsobom používania jazyka. Poznávacie ovládanie pletenca jazyk – človek – kultúra je predpokladom praktického zaobchádzania s nimi v mene rozumnosti, dobra a krásy.     Kult spisovného jazyka sa prejavuje aj v metonymickej podobe: kult istého javu je v implikačnom vzťahu ku kultu celku. Nápadným kultovým javom súčasnej spisovnej slovenčiny je hláska ľ... Pri komunikačnom styku s ľuďmi, ktorí výrazne vyslovujú túto hlásku, nápadne často sa stretávame s reakciou „Ako pekne hovoríte, tak mäkko“, pričom „mäkké hovorenie“ znamená v prvom rade výskyt hlásky ľ. Mäkké ľ sa vníma ako symbol „peknej slovenčiny“. Z okruhu bežných používateľov takto reagujú spravidla tí, ktorí nemajú vžitú túto výslovnosť (nie je im daná ako výsledok prirodzeného osvojovania si jazyka), takže aj keď ju v istých pozíciách praktizujú (najmä pod vplyvom školy), viac alebo menej skrytým sprievodným príznakom ich vlastnej výslovnosti je pocit nedokonalosti, ktorý sa „hlási“ v situácii priamej konfrontácie s prirodzeným „ľ-ovým“ Slovákom.                                                                                                                  (úryvok z textu)
Metódy v klinickej dysfagiológii

Metódy v klinickej dysfagiológii

Sönke StanschusRok vydania: 2010Dr. Barbora Bunová pracuje ako klinická logopedička v Neštátnej ambulancii klinickej logopédie v Skalici a v Ústrednej vojenskej nemocnici SNP – FN v Ružomberku na Neurologickej klinike ako afaziológ a dysfagiológ. Od roku 2002 sa venuje oblasti dysfagiológie. Teoretické poznatky a praktické zručnosti v tejto oblasti získala v rámci stáží na Foniatricko-logopedickom oddelení AKH Univerzitnej nemocnice vo Viedni pod vedením prof. Dr. Bigenzahna a na logopedickom oddelení SRH kliniky v Karlsbade Langensteinbachu pod vedením Sönkeho Stanschusa M.A. Tam získala aj certifikát z videofluoroskopie. Ako prvý klinický logopéd na Slovensku začala v roku 2005 vyšetrovať dysfágie videofluoroskopicky na rtg. oddelení v NsP v Skalici. Poskytuje logopedickú intervenciu tak deťom, ako aj dospelým  pacientom s neurogénnou a štrukturálnou dysfágiou. Je členkou Prezídia Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov, zodpovedná za vzdelávanie ambulantných zložiek a je podpredsedníčkou Sekcie klinickej logopédie pri Slovenskej spoločnosti pre otorinolaryngológiu a chirurgiu hlavy a krku.   Dysfagiológia je mladá veda, no záujem o ňu je nebývalý, pretože  množstvu pacientov (dospelých aj detí) s poruchami prehĺtania vracia nádej na komfortnejší život a často im život aj zachráni. Po publikáciách, ktoré by sa zaoberali diagnostikou a     terapiou dysfágie, je v súčasnosti veľký dopyt u nás rovnako ako vo všetkých postkomunistických krajinách. Nie je ich však veľa. Minulý rok vyšla v Čechách v slovenčine aj v češtine prvá kniha, ktorej hlavnou témou sú poruchy prehĺtania. Jej editorom je   Miroslav Tedla.   Publikácia, ktorú držíte v rukách, je v našom prostredí druhá v poradí a je prvotinou nemeckého klinického logopéda a lingvistu Sönkeho Stanschusa, ktorý už medzičasom napísal z tejto multidisciplinárnej oblasti ďalšie knihy. Veríme, že po tejto knihe s nádejou siahnu nielen odborníci (neurológovia, logopédi, psychológovia a i.), ale aj pacienti, ich blízki či široká verejnosť, u ktorej sa rozvíja záujem o kultúru a pestovanie osobného zdravia.
Ústava a ústavné zákony

Ústava a ústavné zákony

Marta Breichová LapčákováRok vydania: 2013Publikácia analyzuje problematiku vzťahu Ústavy Slovenskej republiky a ústavných zákonov a zameriava sa na zodpovedanie otázky prípadnej protiústavnosti ústavných zákonov. Autorka približuje vývoj ústavnoprávnej úpravy a právnej teórie od prijatia Ústavy Československej republiky z roku 1920 do rozpadu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Načrtáva tiež podobu ústavného systému Slovenskej republiky a kritiku ústavných zákonov prijímaných bez ústavného splnomocnenia. Osobitnú pozornosť venuje prelamovaniu ústavy v materiálnej a formálnej rovine. V samostatnej kapitole zase nastoľuje otázku existencie materiálnych hraníc ústavných zmien. Napokon je predmetom jej záujmu aj porovnanie rigidity a flexibility ústav členských štátov Európskej únie a návrh de constitutione ferenda na zvýšenie miery stability Ústavy Slovenskej republiky.     

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy