WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Polnočný sused

Polnočný sused
Polnočný sused





Popis knihy:

Kniha Magdy Vášáryovej je o známom-neznámom Poľsku, o jeho histórii a súčasnosti, o umení a kultúre, o jazyku a o ľuďoch, s ktorými sa autorka stretla počas svojho diplomatického pôsobenia na poste veľvyslankyne SR v rokoch 2000-2005. Magda Vášáryová nás s humorom a elegantným štýlom dobrej hostiteľky zasväcuje do svojich pozorovaní a zážitkov z „polnočnej krajiny“, a to nie len z pozície skúsenej diplomatky, ale aj ako súkromná osoba. Jej cieľom nie sú vyčerpávajúce analýzy slovensko-poľských vzťahov, ale pútavý pohľad na nášho blízkeho avšak v mnohom neznámeho severného suseda.


"Neberte túto knihu od Magdy Vášáryovej do rúk! Ak sa jej totiž chytíte, nepustíte ju, pokiaľ ju nedočítate!" Milan Ježovica

"Polnočný sused je podaná ruka. (...) Rád čítam podané ruky, z ktorých sa veľa dozviem. O druhých, ale aj o sebe – ako v tomto prípade. Veľa som sa dozvedel o veľkých i malých dejinách, ktoré mali vplyv aj na mňa. A ešte niečo veľmi dôležité: rád čítam podané ruky, ktoré nie sú podané suchopárne, ale šarmantne." Tomáš Janovic

 

Ďalší titul od autorky v Kalligrame:

Magda Vášáryová, Buďme poriadni, Kalligram 2006

 


Úryvok z knihy:

„V roku 2001 som s mojím priateľom Michałom Jagiełłom, riaditeľom
varšavskej Národnej knižnice, otvárala výstavu Słowacja znana i nieznana.
Bol to dobre zvolený titul. Dnešná generácia Poliakov vie o nás
veľmi málo, ak nechcem rovno povedať, že nič.
Ale buďme úprimní: Čo my vieme o tejto „polnočnej“ krajine? Prečo
polnočnej? Je tam stále tma? Nie, ale keď chcú Poliaci povedať sever,
povedia północ (vyslov púvnoc). Północ a południe je po poľsky náš
sever a juh. Dodnes si musím dať pozor, aby som to povedala správne,
hoci hovorím po poľsky od roku 1969. Ako si môžeme porozumieť,
keď sa pri pomenovaní svetových strán my, Slovač, musíme pripozastaviť,
ako sa to vlastne povie… Preto ten polnočný sused v názve ako
symbol blízkosti a zároveň tajomných peripetií, ktoré musíme prekonať,
aby sme si s Poliakmi rozumeli.
Vzťahy medzi Slovenskom a Poľskom, Československom a Rzecząpospolitą,
Horným Uhorskom a Haličou by bolo možné zakresliť do
sínusoidy. Chvíľu sa nepoznáme, chvíľu sa potrebujeme, chvíľu sa
používame, chvíľu zneužívame. Hore-dolu, hore-dolu, občas na nule.
Nemáme jedinú poriadnu politologickú knihu venovanú slovensko-
-poľským vzťahom. A materiálu by bolo nazbieraného dosť. Najmä
Slovensko-poľskou komisiou pre humanitné vedy pod vedením profesora
Hvišča pre edíciu Kontakty a mladým historikom Jurajom Marušiakom,
zatiaľ len v rukopise. Na poľskej strane vyšla v roku 2005
kniha Michała Jagiełła Słowacy w polskych oczach, sedemsto nesmierne
zaujímavých strán z poľských archívov o nás. To je všetko. Dodnes nie
je dokončený ani veľký poľsko-slovenský slovník, ktorý zostal v majetku
jednej žiarlivej panej. Preto sa nemôžem venovať len piatim rokom,
ktoré som strávila v Poľsku ako veľvyslankyňa Slovenskej republiky, ale
v kapitolách o histórii sa pokúsim aspoň okrajovo vysvetliť komplikované
dejiny, samozrejme bez nároku na vyčerpávajúcu analýzu.

(...)

Zakázané stránky

Viem, že niektorí čakáte najmä na túto kapitolu. Ale hneď na začiatku
musím upozorniť, že slovo szukać nebude uvádzané ani v tejto, ani v inej verzii, pretože to je problém medzi češtinou a poľštinou, s nami Slovákmi to nemá nič spoločné, bez ohľadu na to, že tomu rozumieme.
My máme s Poliakmi iné slovné pułapki, ktoré sú o to horšie, že
o nich nevieme, a preto považujem za svoju povinnosť, v rámci podpory
dobrých vzťahov medzi Poliakmi a Slovákmi, na ne upozorniť.
V roku 1990 som bola pozvaná pánom veľvyslancom Poľskej republiky
vo Viedni W. Bartoszewským na slávnostnú večeru pri príležitosti
návštevy významných hostí. Za stolom sedeli páni Mazowiecki,
Geremek, Michnik, z cudzincov som tam bola iba ja. Toasty boli oduševnené,
ako sa na rok 1990 patrilo. Ja som si prichystala malý toast
v poľštine, ktorý som zakončila slovenským „Dobrú chuť!“ Miesto
potlesku sa rozhostilo ticho. Geremek sklonil hlavu do taniera, Mazowiecki
očervenel a Zosia Bartoszewska sa rozosmiala. Chvíľu trvalo,
kým sa zábava obnovila. „Čo také som povedala?“ spýtala som sa jej pri
odchode. „Potom ti poviem,“ zasmiala sa. Trvalo dva týždne, kým som
to z nej vymámila. Poliaci majú to isté slovo, teda chuć, ale znamená
chtíč, vášeň. Povedala som im teda „Dobrý chtíč!“ Môžem za to, že si
Poliaci presadili, že chuť bude chtíč? Preto vás dôrazne žiadam, nikdy
nehovorte v Poľsku „Dobrú chuť“. Radšej mlčte!
Vyhýbajte sa aj všetkým spojeniam s pedálom, či v aute, alebo na
klavíri. Pedał je slangové slovo pre označenie mužov zaujímajúcich sa
výlučne o svoje pohlavie, teda teplých, ako hovoríme potocznie, nie
v potoku, ale v bežnej reči, my na Slovensku.
Pri obchodných rokovaniach nehovorte, že najdôležitejší bude odbyt
výrobkov, lebo obchod neuzavriete. Odbyt je totiž otvor v zadku
a náš odbyt je po poľsky zbyt.“


Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy