WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Stránka: 1 / 7
1234567
Etika Nikomachova

Etika Nikomachova

AristotelesRok vydania: 2011Úvodnú štúdiu napísal Alexander Bröstl Aristoteles napísal spolu tri etiky: Veľkú etiku, Etiku Nikomachovu a jej inú verziu – Etiku Eudémovu. Aristoteles zakladá delenie spravodlivosti na zákonnú spravodlivosť a na spravodlivosť etickú. A práve etickej spravodlivosti sa venuje v diele Etika Nikomachova. Aristoteles ju považuje za spravodlivosť vo vlastnom zmysle slova, za rovnocennú s ostatnými etickými cnosťami (udatnosť, umiernenosť). To, čo má s nimi spoločné, je rovnosť, ktorej podstatu tvorí stred medzi dvoma krajnosťami. Ako udatnosť je stredom medzi strachom a smelosťou, ako je umiernenosť stredom medzi slasťou a strasťou, tak spravodlivosti patrí miesto v strede medzi páchaním krivdy a znášaním krivdy. Etická spravodlivosť patrí podľa Aristotela do oblasti dobrého a správneho konania, ktoré človeka vedie k jeho cieľu, plnému životu ako forme šťastia. Spravodlivosť teda nie je formou rozumovej cnosti ako schopnosti správneho teoretického poznania, nie je to cnosť, ktorá sa sprostredkúva učením a skúsenosťou. Je formou povahovej cnosti, ktorá sa získava nácvikom konania a privyknutím na konanie orientované na určitý cieľ.
Kritika morálky

Kritika morálky Morálka ako vôľa k moci

Friedrich NietzscheRok vydania: 2016Kritika morálky je Nietzscheho posledné slovo na tému morálky. Je to kapitola z jeho posmrtne vydaného diela Vôľa k moci. Usiluje sa tu vyrovnať sa s morálkou, s týmto najzávažnejším, ale podľa neho aj najzničujúcejším spoločenským kultúrnym faktorom, dôkladnejšie než kedykoľvek predtým. Ba usiluje sa byť aj objektívny, byť mimo dobra a zla, byť imorálny, nadmorálny, mimomorálny. Občas však morálku aj uznáva a poukazuje na jej dobro; nie však všeobecné, ale vždy len niekoho, nejakej skupiny, triedy, rasy.
Cesta za skutočnosťou bez metafyziky

Cesta za skutočnosťou bez metafyziky S Nietzschem a proti nemu

Teodor MünzRok vydania: 2015Nietzsche ma zaujal už dávno, mal som proti nemu výhrady vždy, ale ma aj strhol, obdivoval som ho a obdivujem ho dodnes. Pokladám ho za veľducha, ktorý sa nerodí ani raz za sto rokov. Je viac než dôstojným nástupcom a pokračovateľom môjho niekdajšieho vzoru Feuerbacha. Nietzsche jeho dielo poznal, nevyjadril sa o ňom lichotivo, pokladal ho za teológa medzi viacerými inými, no prebral od neho veľmi mnoho, ale ho aj domyslel a prekonal. S Feuerbachom som sa dodnes nerozlúčil, ale už ustúpil, lebo mi neodhalil takú rozsiahlu noetickú problematiku a neponúkol mi možnosť tak hlboko nahliadnuť do nej ako Nietzsche – vo všetkom, v čom s ním súhlasím i nesúhlasím. Už v mojej knižke Listy filozofom, v ktorej som dva listy písal aj  Nietzschemu, som hovoril, že bude mojím osudom, čo sa aj stalo. Ako v predchádzajúcej knižke, ani teraz sa nevzdávam racionálnej viery nielen v existenciu od nás nezávislej skutočnosti, ale ani dnes už vo filozofii takmer neaktuálneho názoru, že ju môžeme aj poznávať, a to dokonca stále lepšie. Úsilie obhájiť toto stanovisko je ústrednou témou tejto práce. Teodor Münz
Mesto vo filozofii

Mesto vo filozofii

Miroslav MarcelliRok vydania: 2011Čím pre nás kedysi bolo mesto? Mysleli sme si, že je naším dielom, že ho môžeme založiť a utvárať podľa vlastných predstáv, že v sebe stelesňuje rozumný plán usporiadania spoločenstva, ktoré sa vytrhlo spod vlády prírody a prijalo vlastné zákony. Dlho sme si mysleli, že rast miest potvrdzuje našu prevahu nad prírodou a približuje nás stavu, keď vo svete definitívne zavládnu zákony obce. Filozofia nás pripravovala na pobyt v tomto vlastnom, rozumne zariadenom svete. Čím je pre nás mesto dnes? Predovšetkým nadrozmernou veľkosťou, ustavične sa pohybujúcou masou, multiplicitou v procese ustavičných premien. Vidíme, ako sa príroda ohlasuje zvnútra mestského priestoru a jeho rastu dáva charakter živelného procesu. Zoči-voči veľkosti, akou nás obklopuje urbanizovaná masa ľudí, začíname chápať, že treba po novom premyslieť všetky základné určenia, ktorými definujeme svoje miesto v tomto svete. V prejavoch živelného procesu urbanizácie svetovej populácie by sme mali nájsť príležitosť uvedomiť si, čo to znamená byť súčasťou tohto sveta. Ak chce filozofia prispieť k tomuto uvedomeniu, musí sa rozlúčiť s prostredím agory a prijať svoje miesto v súčasnej mestskej aglomerácii.   Recenzia Petra Michaloviča o knihe v časopise Filozifia č. 7/2011: http://www.klemens.sav.sk/fiusav/doc/filozofia/2011/7/713-717.pdf
Richard Rorty a zrkadlo filozofie

Richard Rorty a zrkadlo filozofie

Emil VišňovskýRok vydania: 2015Kto bol Richard Rorty (1931 – 2007) ? Už počas života ho označovali za „najzaujímavejšieho“ a „najvplyvnejšieho“ amerického filozofa, jedného z najoriginálnejších a najdôležitejších, ale aj  najkontroverznejších a najprovokatívnejších za ostatných 50 rokov. Pre niektorých bol „prorokom a básnikom nového pragmatizmu“, pre iných renegátom analytickej filozofie, pre ďalších postmodernistickým relativistom. Jeho opus magnum z roku 1979 – Filozofia a zrkadlo prírody (Kalligram 2000) – je jednou z najvýznamnejších kníh filozofie 20. storočia.   Napriek tomu je Rortyho filozofia u nás neznáma. Prežívajú o nej skôr predsudky a dezinterpretácie, než pochopenie toho, o čo mu vo filozofii išlo a akým spôsobom sa to usiloval dosiahnuť. Celý život riešil jednu otázku: „Na čo je filozofia dobrá a či vôbec je na niečo dobrá ?“ (Filozofické orchidey, Kalligram 2006, s. 63) Nabádal, aby súčasná filozofia zmenila orientáciu z argumentatívnej na imaginatívnu, zo systematickej na povznášajúcu, z analytickej na konverzačnú. On sám ponúkol inú, novú, sviežu, nedogmatickú filozofiu ako jedinečné médium, ktoré máme na pochopenie sveta, na vlastné sebautváranie a obohacovanie života. Išlo mu o to, aby filozofia bola zaujímavejšia, relevantnejšia a užitočnejšia pre ľudí, spoločnosť a kultúru. Bol ochotný transformovať ju až tak, že by vymenil všetky tradičné problémy, ktoré filozofiu kvária, za sociálnu nádej pre ľudstvo… Čítanie Rortyho má potenciál zmeniť náš pohľad na svet i seba samých.   Táto kniha je pozvaním do Rortyho filozofie. Autor ňou plní svoj osobný dlh voči svojmu učiteľovi v nádeji, že „rortyizmus“ poskytne filozofii u nás nové, doposiaľ netušené podnety na tvorivý rozvoj.
Paradigmy k metaforológii

Paradigmy k metaforológii

Hans BlumenbergRok vydania: 2015Paradigmy k metaforológii, ktoré po prvý raz vyšli v roku 1960, možno považovať za kľúčové dielo nemeckého filozofa Hansa Blumenberga.   Blumenberga zaujíma spôsob filozofickej artikulácie nášho sebaporozumenia a porozumenia svetu. V desiatich kapitolách Paradigiem formuluje na pozadí filologických, filozofických a teologických poznatkov dejinnofilozofické a dejinnovedné analýzy vzťahu medzi pojmovým, nepojmovým a preneseným (metaforickým) spôsobom vyjadrovania.  
Obec v kríze

Obec v kríze Malé pozvanie do politickej filozofie a sprievodca stavmi živočícha politického

Tomáš Zálešák Rok vydania: 2014Nová kniha Tomáša Zálešáka sa pokúša odkryť podstatu politiky a politického myslenia v širšom kontexte než je v moderných koncepciách obvyklé. Nevyhýba sa ani niektorým otázkam metafyziky či teológie. Autor sa sústredí najmä na krízové javy, špecifické deformácie v konaní aj myslení, aké sa vo svete politiky deštruktívne prejavujú a ohrozujú tak realizáciu prirodzených ľudských potrieb aj kapacít, inými slovami: ľudskú prirodzenosť samotnú. Publikácia je v prvom rade určená študentom politických a sociálnych disciplín, na tieto skupiny sa však neobmedzuje. Je určená všetkým inteligentným osobám, ktoré nerezignovali na hodnotu občianstva ani na hodnotu kritického myslenia v politických aj všeobecne ľudských záležitostiach. Ako „obhajoba politiky“ je vedená snahou vrátiť politike jej dôstojnosť, poukázať na jej nenahraditeľnú hodnotu a potrebnosť (napriek všetkým jej zlyhaniam a nedostatkom), čeliť zhubným ideologickým trendom našich čias, ktoré opäť ohrozujú princípy slobodnej a spravodlivej spoločnosti. V tejto súvislosti učí chápať aj pôvod katastrof čias nedávno minulých a vyvodiť z nich poučenie.   Vydavateľ: Towarzystwo Słowaków w Polsce - FF TU - Kalligram
Fenomenológia ducha

Fenomenológia ducha

Georg Wilhelm Friedrich HegelRok vydania: 2015Fenomenológia ducha je najvýznamnejším produktom Heglovho tzv. jenského obdobia (1801 – 1807), hoci mnohí komentátori (vrátane niektorých súčasných) by dodali, že toto dielo predstavuje vrchol nielen tohto obdobia, ale Heglovej filozofickej tvorby vôbec. Hegel sa vo Fenomenológii ducha snaží reflektovať a svojím osobitým spôsobom riešiť mnohé filozofické problémy, ktoré patria medzi tie najdiskutovanejšie aj v súčasnej filozofii. Jeho dialektické myslenie nenecháva nikde kameň na kameni – od epistemológie a filozofie vedy cez etiku, sociálnu a politickú filozofiu, filozofiu umenia a filozofiu náboženstva až po ontológiu a metafyziku. Čo je však jadrom Heglovho dialektického prístupu? Z hľadiska riešenia filozofických otázok je to taký prístup, ktorý počíta s tým, že v mnohých prípadoch riešenie problému nespočíva v zaujatí tej či onej pozície, ale skôr v identifikovaní problematických bodov v pojmovom inštrumentáriu sváriacich sa strán a v následnom integrovaní prvkov z obidvoch strán. S tým úzko súvisí, že u Hegla možno nájsť aj isté prvky „terapeutického“ chápania filozofie. Ako hovorí jedna z jeho poznámok zachovaná v jeho zápisníku: „Otázky, ktoré sa filozofii nedarí zodpovedať, sa zodpovedajú tým, že pochopíme, že by takto vôbec nemali byť kladené“. Pri štúdiu Heglovej Fenomenológie si naplno uvedomíme a aj v jednotlivých detailoch spoznáme, do akej miery heglovské myšlienkové dedičstvo zasiahlo do tých najvýznamnejších filozofických koncepcií za posledných 200 rokov.
Miesto, čas, rytmus

Miesto, čas, rytmus

Miroslav MarcelliRok vydania: 2014Podobne ako v predchádzajúcich monografiách tohto autora (Filozofi v meste, 2008 a Mesto vo filozofii, 2011), aj v tejto je predmetom záujmu proces, akým mesto formovalo a formuje človeka, v dôsledku čoho vzniká osobitý druh, homo urbanus. Tentoraz však tento proces vystúpi pred nami z hľadiska, ktoré sa predtým objavovalo iba okrajovo a nesústavne. Zatiaľ čo v predchádzajúcich štúdiách sa pozornosť sústreďovala na tie premeny, akými sa v urbánnom prostredí menil priestor a v súvislosti s tým aj priestorové vnímanie, teraz sa do popredia dostávajú premeny času a ich antoropologické predpoklady. Mestského človeka, mešťana utvára práve tak priestorová štruktúra jeho prostredia, ako aj zvláštna synchronizácia, ku ktorej tu dochádza. Možno povedať, že mešťan je ponorený do času a jeho vzťah k ostatným ľuďom i k sebe samému je týmto živlom v podstatnej miere určený. Monografia skúma premeny temoporalít, ktorými naša kultúra prešla od klasického obdobia až po súčasnosť. Svedectvom týchto premien sú tak  literárne a výtvarné diela, ako aj filozofické koncepcie. V oboch sa prejavuje úsilie prekročiť danosti miesta a o bezprostrednej prítomnosti uvažovať v širších časových perspektívach. V poslednej časti monografie tieto reflexie času, ako je prežívaný v modernej urbánnej spoločnosti, prejdú k problematike rytmu.
Vôľa k moci ako poznanie

Vôľa k moci ako poznanie

Friedrich NietzscheRok vydania: 2014Vďaka výbornému prekladu Teodora Münza sa ku slovenským čitateľom dostáva časť diela Vôľa k moci nemeckého filozofa Friedricha Nietzscheho. V časti Vôľa k moci ako poznanie aplikuje autor koncept vôle k moci na oblasť teórie poznania. Nietzsche tu zaujíma nový postoj k výkladu teórie poznania, ktorý ho napokon vedie k popretiu možnosti teórie poznania a poznania vôbec.
Aura a stopa

Aura a stopa

Walter BenjaminRok vydania: 2013Výber z prác Waltera Benjamina (1892 – 1940) prináša pohľad na neskoré obdobie tvorby tohto nemeckého filozofa a literárneho kritika a teoretika, vyznačujúce sa autorovým sústredeným záujmom o filozofiu marxizmu, resp. o materialistickú estetiku, sociológiu umenia a novšie umelecké médiá (fotografia, film), ale aj o niektoré súvislosti humanitného myslenia pochádzajúce z predmoderných čias. Predovšetkým jeho kultúrno-spoločenské eseje o podstate moderny a jej princípoch inšpirovali odborníkov z oblasti filozofie, sociológie, estetiky, literárnej a mediálnej vedy.  Labyrint benjaminovského sveta je dodnes príťažlivý pre každého, kto má odvahu pustiť sa do napínavého hľadania súvislostí kultúry, umenia a spoločnosti. Každý, kto sa vydá na cestu takéhoto intelektuálneho dobrodružstva, však musí rátať s tým, že cesta z labyrintu sa mu ukáže len vtedy, keď zostane pri čítaní tohto diela dostatočne otvorený a nepredpojatý voči väzbám, ktoré ho spájajú s časom jeho vzniku.
Kritika cynického rozumu

Kritika cynického rozumu

Peter SloterdijkRok vydania: 2013Peter Sloterdijk je jedným z najznámejších a zároveň najkontroverznejších nemeckých filozofov súčasnosti. Túto charakteristiku potvrdzuje už jeho prvé veľké dielo Die Kritik der zynischen Vernunft (Kritika cynického rozumu, 1983, v ktorom sa originálnym spôsobom vyrovnáva s dedičstvom skeptického racionalizmu Frankfurtskej školy. Základom jeho úvah je neradostná diagnóza intelektuálnych a kultúrnych pomerov v západnom Nemecku po krachu revolučných očakávaní v roku 1968. Tie podľa Sloterdijka vystriedal cynizmus definovaný ako „osvietené falošné vedomie“ či postoj ľudí, ktorí „už vedia, čo robia“. Východisko z tejto situácie nachádza nemecký filozof v návrate k antickému kynizmu ako alternatíve „lepšieho“, v antropologickom zmysle integrálneho rozumu, teda základného predpokladu zmyslupného a aktívneho života. Dialektické napätie medzi oboma pojmami, ktoré sa na prvý pohľad líšia len etymologickým posunom medzi samohláskami c a k, považuje Sloterdijk za paradigmu kultúrnych dejín Západu. Nadčasovosť a myšlienkovú provokatívnosť tejto knihy podčiarkuje autorov neformálny štýl kombinujúci – často až „nižší“ –  polemický žáner s literárnou esejou, vďaka čomu sa kniha stala populárnou aj mimo vedeckých kruhov. Akiste ani dnes nezaškodí pouvažovať o cynizme - jeho kultúrnej histórii a dialektickej podstate. V slovenskom preklade Miloslava Szabóa vychádza toto významné filozofické dielo prvý raz.

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy