WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Stránka: 1 / 5
12345
Etika Nikomachova

Etika Nikomachova

AristotelesRok vydania: 2011Úvodnú štúdiu napísal Alexander Bröstl Aristoteles napísal spolu tri etiky: Veľkú etiku, Etiku Nikomachovu a jej inú verziu – Etiku Eudémovu. Aristoteles zakladá delenie spravodlivosti na zákonnú spravodlivosť a na spravodlivosť etickú. A práve etickej spravodlivosti sa venuje v diele Etika Nikomachova. Aristoteles ju považuje za spravodlivosť vo vlastnom zmysle slova, za rovnocennú s ostatnými etickými cnosťami (udatnosť, umiernenosť). To, čo má s nimi spoločné, je rovnosť, ktorej podstatu tvorí stred medzi dvoma krajnosťami. Ako udatnosť je stredom medzi strachom a smelosťou, ako je umiernenosť stredom medzi slasťou a strasťou, tak spravodlivosti patrí miesto v strede medzi páchaním krivdy a znášaním krivdy. Etická spravodlivosť patrí podľa Aristotela do oblasti dobrého a správneho konania, ktoré človeka vedie k jeho cieľu, plnému životu ako forme šťastia. Spravodlivosť teda nie je formou rozumovej cnosti ako schopnosti správneho teoretického poznania, nie je to cnosť, ktorá sa sprostredkúva učením a skúsenosťou. Je formou povahovej cnosti, ktorá sa získava nácvikom konania a privyknutím na konanie orientované na určitý cieľ.
Kritika morálky

Kritika morálky Morálka ako vôľa k moci

Friedrich NietzscheRok vydania: 2016Kritika morálky je Nietzscheho posledné slovo na tému morálky. Je to kapitola z jeho posmrtne vydaného diela Vôľa k moci. Usiluje sa tu vyrovnať sa s morálkou, s týmto najzávažnejším, ale podľa neho aj najzničujúcejším spoločenským kultúrnym faktorom, dôkladnejšie než kedykoľvek predtým. Ba usiluje sa byť aj objektívny, byť mimo dobra a zla, byť imorálny, nadmorálny, mimomorálny. Občas však morálku aj uznáva a poukazuje na jej dobro; nie však všeobecné, ale vždy len niekoho, nejakej skupiny, triedy, rasy.
Cesta za skutočnosťou bez metafyziky

Cesta za skutočnosťou bez metafyziky S Nietzschem a proti nemu

Teodor MünzRok vydania: 2015Nietzsche ma zaujal už dávno, mal som proti nemu výhrady vždy, ale ma aj strhol, obdivoval som ho a obdivujem ho dodnes. Pokladám ho za veľducha, ktorý sa nerodí ani raz za sto rokov. Je viac než dôstojným nástupcom a pokračovateľom môjho niekdajšieho vzoru Feuerbacha. Nietzsche jeho dielo poznal, nevyjadril sa o ňom lichotivo, pokladal ho za teológa medzi viacerými inými, no prebral od neho veľmi mnoho, ale ho aj domyslel a prekonal. S Feuerbachom som sa dodnes nerozlúčil, ale už ustúpil, lebo mi neodhalil takú rozsiahlu noetickú problematiku a neponúkol mi možnosť tak hlboko nahliadnuť do nej ako Nietzsche – vo všetkom, v čom s ním súhlasím i nesúhlasím. Už v mojej knižke Listy filozofom, v ktorej som dva listy písal aj  Nietzschemu, som hovoril, že bude mojím osudom, čo sa aj stalo. Ako v predchádzajúcej knižke, ani teraz sa nevzdávam racionálnej viery nielen v existenciu od nás nezávislej skutočnosti, ale ani dnes už vo filozofii takmer neaktuálneho názoru, že ju môžeme aj poznávať, a to dokonca stále lepšie. Úsilie obhájiť toto stanovisko je ústrednou témou tejto práce. Teodor Münz
Mesto vo filozofii

Mesto vo filozofii

Miroslav MarcelliRok vydania: 2011Čím pre nás kedysi bolo mesto? Mysleli sme si, že je naším dielom, že ho môžeme založiť a utvárať podľa vlastných predstáv, že v sebe stelesňuje rozumný plán usporiadania spoločenstva, ktoré sa vytrhlo spod vlády prírody a prijalo vlastné zákony. Dlho sme si mysleli, že rast miest potvrdzuje našu prevahu nad prírodou a približuje nás stavu, keď vo svete definitívne zavládnu zákony obce. Filozofia nás pripravovala na pobyt v tomto vlastnom, rozumne zariadenom svete. Čím je pre nás mesto dnes? Predovšetkým nadrozmernou veľkosťou, ustavične sa pohybujúcou masou, multiplicitou v procese ustavičných premien. Vidíme, ako sa príroda ohlasuje zvnútra mestského priestoru a jeho rastu dáva charakter živelného procesu. Zoči-voči veľkosti, akou nás obklopuje urbanizovaná masa ľudí, začíname chápať, že treba po novom premyslieť všetky základné určenia, ktorými definujeme svoje miesto v tomto svete. V prejavoch živelného procesu urbanizácie svetovej populácie by sme mali nájsť príležitosť uvedomiť si, čo to znamená byť súčasťou tohto sveta. Ak chce filozofia prispieť k tomuto uvedomeniu, musí sa rozlúčiť s prostredím agory a prijať svoje miesto v súčasnej mestskej aglomerácii.   Recenzia Petra Michaloviča o knihe v časopise Filozifia č. 7/2011: http://www.klemens.sav.sk/fiusav/doc/filozofia/2011/7/713-717.pdf
Richard Rorty a zrkadlo filozofie

Richard Rorty a zrkadlo filozofie

Emil VišňovskýRok vydania: 2015Kto bol Richard Rorty (1931 – 2007) ? Už počas života ho označovali za „najzaujímavejšieho“ a „najvplyvnejšieho“ amerického filozofa, jedného z najoriginálnejších a najdôležitejších, ale aj  najkontroverznejších a najprovokatívnejších za ostatných 50 rokov. Pre niektorých bol „prorokom a básnikom nového pragmatizmu“, pre iných renegátom analytickej filozofie, pre ďalších postmodernistickým relativistom. Jeho opus magnum z roku 1979 – Filozofia a zrkadlo prírody (Kalligram 2000) – je jednou z najvýznamnejších kníh filozofie 20. storočia.   Napriek tomu je Rortyho filozofia u nás neznáma. Prežívajú o nej skôr predsudky a dezinterpretácie, než pochopenie toho, o čo mu vo filozofii išlo a akým spôsobom sa to usiloval dosiahnuť. Celý život riešil jednu otázku: „Na čo je filozofia dobrá a či vôbec je na niečo dobrá ?“ (Filozofické orchidey, Kalligram 2006, s. 63) Nabádal, aby súčasná filozofia zmenila orientáciu z argumentatívnej na imaginatívnu, zo systematickej na povznášajúcu, z analytickej na konverzačnú. On sám ponúkol inú, novú, sviežu, nedogmatickú filozofiu ako jedinečné médium, ktoré máme na pochopenie sveta, na vlastné sebautváranie a obohacovanie života. Išlo mu o to, aby filozofia bola zaujímavejšia, relevantnejšia a užitočnejšia pre ľudí, spoločnosť a kultúru. Bol ochotný transformovať ju až tak, že by vymenil všetky tradičné problémy, ktoré filozofiu kvária, za sociálnu nádej pre ľudstvo… Čítanie Rortyho má potenciál zmeniť náš pohľad na svet i seba samých.   Táto kniha je pozvaním do Rortyho filozofie. Autor ňou plní svoj osobný dlh voči svojmu učiteľovi v nádeji, že „rortyizmus“ poskytne filozofii u nás nové, doposiaľ netušené podnety na tvorivý rozvoj.
Paradigmy k metaforológii

Paradigmy k metaforológii

Hans BlumenbergRok vydania: 2015Paradigmy k metaforológii, ktoré po prvý raz vyšli v roku 1960, možno považovať za kľúčové dielo nemeckého filozofa Hansa Blumenberga.   Blumenberga zaujíma spôsob filozofickej artikulácie nášho sebaporozumenia a porozumenia svetu. V desiatich kapitolách Paradigiem formuluje na pozadí filologických, filozofických a teologických poznatkov dejinnofilozofické a dejinnovedné analýzy vzťahu medzi pojmovým, nepojmovým a preneseným (metaforickým) spôsobom vyjadrovania.  
Obec v kríze

Obec v kríze Malé pozvanie do politickej filozofie a sprievodca stavmi živočícha politického

Tomáš Zálešák Rok vydania: 2014Nová kniha Tomáša Zálešáka sa pokúša odkryť podstatu politiky a politického myslenia v širšom kontexte než je v moderných koncepciách obvyklé. Nevyhýba sa ani niektorým otázkam metafyziky či teológie. Autor sa sústredí najmä na krízové javy, špecifické deformácie v konaní aj myslení, aké sa vo svete politiky deštruktívne prejavujú a ohrozujú tak realizáciu prirodzených ľudských potrieb aj kapacít, inými slovami: ľudskú prirodzenosť samotnú. Publikácia je v prvom rade určená študentom politických a sociálnych disciplín, na tieto skupiny sa však neobmedzuje. Je určená všetkým inteligentným osobám, ktoré nerezignovali na hodnotu občianstva ani na hodnotu kritického myslenia v politických aj všeobecne ľudských záležitostiach. Ako „obhajoba politiky“ je vedená snahou vrátiť politike jej dôstojnosť, poukázať na jej nenahraditeľnú hodnotu a potrebnosť (napriek všetkým jej zlyhaniam a nedostatkom), čeliť zhubným ideologickým trendom našich čias, ktoré opäť ohrozujú princípy slobodnej a spravodlivej spoločnosti. V tejto súvislosti učí chápať aj pôvod katastrof čias nedávno minulých a vyvodiť z nich poučenie.   Vydavateľ: Towarzystwo Słowaków w Polsce - FF TU - Kalligram
Fenomenológia ducha

Fenomenológia ducha

Georg Wilhelm Friedrich HegelRok vydania: 2015Fenomenológia ducha je najvýznamnejším produktom Heglovho tzv. jenského obdobia (1801 – 1807), hoci mnohí komentátori (vrátane niektorých súčasných) by dodali, že toto dielo predstavuje vrchol nielen tohto obdobia, ale Heglovej filozofickej tvorby vôbec. Hegel sa vo Fenomenológii ducha snaží reflektovať a svojím osobitým spôsobom riešiť mnohé filozofické problémy, ktoré patria medzi tie najdiskutovanejšie aj v súčasnej filozofii. Jeho dialektické myslenie nenecháva nikde kameň na kameni – od epistemológie a filozofie vedy cez etiku, sociálnu a politickú filozofiu, filozofiu umenia a filozofiu náboženstva až po ontológiu a metafyziku. Čo je však jadrom Heglovho dialektického prístupu? Z hľadiska riešenia filozofických otázok je to taký prístup, ktorý počíta s tým, že v mnohých prípadoch riešenie problému nespočíva v zaujatí tej či onej pozície, ale skôr v identifikovaní problematických bodov v pojmovom inštrumentáriu sváriacich sa strán a v následnom integrovaní prvkov z obidvoch strán. S tým úzko súvisí, že u Hegla možno nájsť aj isté prvky „terapeutického“ chápania filozofie. Ako hovorí jedna z jeho poznámok zachovaná v jeho zápisníku: „Otázky, ktoré sa filozofii nedarí zodpovedať, sa zodpovedajú tým, že pochopíme, že by takto vôbec nemali byť kladené“. Pri štúdiu Heglovej Fenomenológie si naplno uvedomíme a aj v jednotlivých detailoch spoznáme, do akej miery heglovské myšlienkové dedičstvo zasiahlo do tých najvýznamnejších filozofických koncepcií za posledných 200 rokov.
Miesto, čas, rytmus

Miesto, čas, rytmus

Miroslav MarcelliRok vydania: 2014Podobne ako v predchádzajúcich monografiách tohto autora (Filozofi v meste, 2008 a Mesto vo filozofii, 2011), aj v tejto je predmetom záujmu proces, akým mesto formovalo a formuje človeka, v dôsledku čoho vzniká osobitý druh, homo urbanus. Tentoraz však tento proces vystúpi pred nami z hľadiska, ktoré sa predtým objavovalo iba okrajovo a nesústavne. Zatiaľ čo v predchádzajúcich štúdiách sa pozornosť sústreďovala na tie premeny, akými sa v urbánnom prostredí menil priestor a v súvislosti s tým aj priestorové vnímanie, teraz sa do popredia dostávajú premeny času a ich antoropologické predpoklady. Mestského človeka, mešťana utvára práve tak priestorová štruktúra jeho prostredia, ako aj zvláštna synchronizácia, ku ktorej tu dochádza. Možno povedať, že mešťan je ponorený do času a jeho vzťah k ostatným ľuďom i k sebe samému je týmto živlom v podstatnej miere určený. Monografia skúma premeny temoporalít, ktorými naša kultúra prešla od klasického obdobia až po súčasnosť. Svedectvom týchto premien sú tak  literárne a výtvarné diela, ako aj filozofické koncepcie. V oboch sa prejavuje úsilie prekročiť danosti miesta a o bezprostrednej prítomnosti uvažovať v širších časových perspektívach. V poslednej časti monografie tieto reflexie času, ako je prežívaný v modernej urbánnej spoločnosti, prejdú k problematike rytmu.
Vôľa k moci ako poznanie

Vôľa k moci ako poznanie

Friedrich NietzscheRok vydania: 2014Vďaka výbornému prekladu Teodora Münza sa ku slovenským čitateľom dostáva časť diela Vôľa k moci nemeckého filozofa Friedricha Nietzscheho. V časti Vôľa k moci ako poznanie aplikuje autor koncept vôle k moci na oblasť teórie poznania. Nietzsche tu zaujíma nový postoj k výkladu teórie poznania, ktorý ho napokon vedie k popretiu možnosti teórie poznania a poznania vôbec.
Aura a stopa

Aura a stopa

Walter BenjaminRok vydania: 2013Výber z prác Waltera Benjamina (1892 – 1940) prináša pohľad na neskoré obdobie tvorby tohto nemeckého filozofa a literárneho kritika a teoretika, vyznačujúce sa autorovým sústredeným záujmom o filozofiu marxizmu, resp. o materialistickú estetiku, sociológiu umenia a novšie umelecké médiá (fotografia, film), ale aj o niektoré súvislosti humanitného myslenia pochádzajúce z predmoderných čias. Predovšetkým jeho kultúrno-spoločenské eseje o podstate moderny a jej princípoch inšpirovali odborníkov z oblasti filozofie, sociológie, estetiky, literárnej a mediálnej vedy.  Labyrint benjaminovského sveta je dodnes príťažlivý pre každého, kto má odvahu pustiť sa do napínavého hľadania súvislostí kultúry, umenia a spoločnosti. Každý, kto sa vydá na cestu takéhoto intelektuálneho dobrodružstva, však musí rátať s tým, že cesta z labyrintu sa mu ukáže len vtedy, keď zostane pri čítaní tohto diela dostatočne otvorený a nepredpojatý voči väzbám, ktoré ho spájajú s časom jeho vzniku.
Kritika cynického rozumu

Kritika cynického rozumu

Peter SloterdijkRok vydania: 2013Peter Sloterdijk je jedným z najznámejších a zároveň najkontroverznejších nemeckých filozofov súčasnosti. Túto charakteristiku potvrdzuje už jeho prvé veľké dielo Die Kritik der zynischen Vernunft (Kritika cynického rozumu, 1983, v ktorom sa originálnym spôsobom vyrovnáva s dedičstvom skeptického racionalizmu Frankfurtskej školy. Základom jeho úvah je neradostná diagnóza intelektuálnych a kultúrnych pomerov v západnom Nemecku po krachu revolučných očakávaní v roku 1968. Tie podľa Sloterdijka vystriedal cynizmus definovaný ako „osvietené falošné vedomie“ či postoj ľudí, ktorí „už vedia, čo robia“. Východisko z tejto situácie nachádza nemecký filozof v návrate k antickému kynizmu ako alternatíve „lepšieho“, v antropologickom zmysle integrálneho rozumu, teda základného predpokladu zmyslupného a aktívneho života. Dialektické napätie medzi oboma pojmami, ktoré sa na prvý pohľad líšia len etymologickým posunom medzi samohláskami c a k, považuje Sloterdijk za paradigmu kultúrnych dejín Západu. Nadčasovosť a myšlienkovú provokatívnosť tejto knihy podčiarkuje autorov neformálny štýl kombinujúci – často až „nižší“ –  polemický žáner s literárnou esejou, vďaka čomu sa kniha stala populárnou aj mimo vedeckých kruhov. Akiste ani dnes nezaškodí pouvažovať o cynizme - jeho kultúrnej histórii a dialektickej podstate. V slovenskom preklade Miloslava Szabóa vychádza toto významné filozofické dielo prvý raz.
Friedrich Nietzsche, bojovník proti svojej dobe

Friedrich Nietzsche, bojovník proti svojej dobe

Rudolf SteinerRok vydania: 2012Práca rakúskeho mysliteľa Rudolfa Steinera Friedrich Nietzsche, bojovník proti svojej dobe je jednou z prvých monografií o Nietzschem vôbec. Už v predslove k nej Steiner explicitne formuluje svoj zámer vytvoriť ňou protiváhu k dodnes populárnej knihe Nietzscheho „priateľky“ Lou Andreas-Salomé Friedrich Nietzsche vo svojich dielach a postaviť sa tak proti psychologizácii, patologizácii a mystifikácii Nietzscheho osobnosti. Text svojej monografie Steiner člení na tri časti. V prvej načrtáva hlavné charakterové črty Nietzscheho osobnosti a ich vplyv na spôsob jeho myslenia. Ťažisková druhá časť je venovaná interpretácii kľúčového pojmu Nietzscheho filozofovania, pojmu nadčlovek. V záverečnej časti Steiner predstavuje genézu Nietzscheho myslenia. Ukazuje, akým spôsobom a prečo je Nietzsche vo svojich raných dielach ovplyvnený Schopenhauerom a Wagnerom, ako sa od nich postupne emancipuje a zbavuje sa ich idealistického vplyvu, až kým sa nakoniec nedopracuje k výrazovým prostriedkom primeraným svojmu vlastnému spôsobu myslenia a vnímania sveta. Text monografie dopĺňa spomienková reč, ktorú Steiner predniesol po Nietzscheho smrti v roku 1900.   Na tento titul sa v priebehu mesiaca marec vzťahuje 30% zľava z pôvodnej ceny.
Veda a náboženstvo

Veda a náboženstvo Niekoľko historických pohľadov

John Hedley BrookeRok vydania: 2011Kniha Johna Hedleyho Brooka uvádza čitateľa do kontextu jedného z najzaujímavejších a stále aktuálnych problémov vo vývoji moderného sveta – vzťahu medzi vedeckým myslením a náboženskou vierou - a zároveň je čitateľovým kritickým sprievodcom v tejto oblasti. Je všeobecne známe, že západné spoločnosti prežívali obdobia krízy, keď nové vedecké poznatky ohrozovali tradičnú autoritu cirkvi. Dvomi najznámejšími príkladmi sú súd s Galileim v roku 1633 a rozruch, ktorý v roku 1859 spôsobilo vydanie Darwinovej knihy Pôvod druhov. Brooke sa na tieto a podobné udalosti díva sviežim pohľadom, vychádzajúc z najnovších poznatkov dejín vedy, pričom ukazuje, že vzájomný vzťah medzi vedou a náboženstvom mal pre obidve oblasti zásadný význam a že rozmanitosť jeho podôb nám nedovoľuje formulovať nijaké jednoduché zovšeobecnenia. Kniha je pozoruhodná tým, že Brooke sa vyhýba všeobecným tézam o „konflikte“ či „súlade“, ktoré tak často slúžili záujmom istých zoskupení. Jeho cieľom je ukázať diferencovanosť, zložitosť a rozmanitosť vzájomného ovplyvňovania vedy a náboženstva v minulosti i v 20. storočí. Vedu a náboženstvo nemožno chápať ako samostatné, prísne vymedzené entity. Vyžadujú si historický prístup so zmyslom pre posúvanie hraníc, ako aj ochotu uvažovať o kontextoch, v rámci ktorých niektoré konkrétne formy „vedy“ možno využiť aj na náboženské, aj na nenáboženské ciele. Kniha nepredpokladá u čitateľa odbornú prípravu, no napriek tomu mu ponúka rozsiahlu analýzu obdobia od Kopernikovho objavu až po oplodňovanie v skúmavke.
Teória jazyka a východiská sociálnych vied

Teória jazyka a východiská sociálnych vied Úvodné štúdie a dodatky k teórii komunikatívneho konania

Jürgen HabermasRok vydania: 2011Štúdie J. Habermasa uverejnené v zväzku  Vorstudien und Ergänzungen zur Theorie des kommunikativen Handelns boli napísané v rokoch 1970 až 1982 a predstavujú východisko pre práce, ktoré uverejnil v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch minulého storočia v oblasti teórie komunikatívneho konania, diskurzívnej koncepcie etiky a diskurzívnej koncepcie práva. Význam týchto štúdií je daný predovšetkým tým, že bez nich nie je možné pochopiť hlavné dielo J. Habermasa: Teória komunikatívneho konania. Štúdie v uvedenom zväzku sú natoľko nosné samy osebe, že nepredpokladajú znalosť prác J. Habermasa zo 60. rokov minulého storočia. Zjednocujú pritom skúmania z oblasti sociológie, vývinovej psychológie, filozofie a teó­rie jazyka; z tohto dôvodu môžu osloviť širšie publikum. Celý zväzok je dokladom významu pôsobenia J. Habermasa v oblasti tzv. teo­retickej filozofie; z tejto oblasti neboli doposiaľ na Slovensku uverejnené žiadne jeho štúdie.
Antisthenés

Antisthenés Úvodná štúdia, preklad zlomkov a komentár

AntisthenésRok vydania: 2010Vedecká redakcia Matuš Porubjak a Ulrich Wolner  Uvodná študia a komentár k zlomkom Vladislav Suvák       5. Gnom. Vat. 743 n. 10: Keď sa niekto Antisthenovi vysmieval, že nie je Athénčan, povedal: „Nik ešte nevidel leva, ktorý by bol Korinťanom alebo Atičanom, jednako je však vznešeným zvieraťom“. [... ] 6. Eustath. in Hom. Il. Ζ 211 p. 637, 36 – 39: Preto aj kynik Antisthenés človekovi, ktorý sa ho dotkol otázkou o jeho pôvode, odpovedal, že jeho otec bol predavačom slaných rybičiek a že si nos utieral do rukáva. Keď uviedol ešte ďalšie podrobnosti, zacitoval verš z Homéra: „Takýmto rodom a krvou otcovskou pýšiť sa môžem“.     Antisthenés, vplyvná osobnosť antického myslenia  4. st. pred Kr., ktorej význam je porovnateľný s Platónovým a Aristotelovým významom, sa predstavuje čitateľovi v prvom slovenskom preklade Antisthenových zlomkov – citátov a parafráz z jeho spisov alebo anekdot. Súčasťou prekladu sú aj komentáre a interpretácie Antisthenovho diela publikované v posledných 150 rokoch.
Toto nie je fajka

Toto nie je fajka

Michel FoucaultRok vydania: 2010  V Magrittovom obraze, kde je fajka a pod ňou nápis Toto nie je fajka, našiel autor knižky spochybnenie princípu napodobňovania, ktorý dlho vládol v západnom maliarstve a nielen tam. V Magrittovom maliarstve sa podľa Foucaulta dostáva do obehu obraz bez vonkajšieho vzoru, bez imitácie niečoho daného. Takýto obraz Platón nazval simulakrom a jeho tvorcov odsúdil ako výrobcov preludov. A práve pojem simulakra nám umožňuje chápať mnohé fenomény súčasnej vizuálnej kultúry.  Kaligram je teda tautológia. Ale nie taká ako v rétorike. Rétorika ťaží z nadbytku reči; využíva možnosť dvakrát povedať to isté rozličnými slovami; profituje z nadmerného bohatstva, ktoré nám dovoľuje jedným a tým istým slovom povedať dve rozličné veci; podstatou rétoriky je alegória. Kaligram využíva tú vlastnosť písmen, že majú význam ako lineárne prvky, ktoré možno rozložiť v priestore, a zároveň ako znaky, ktoré treba rozvíjať v jednotnej reťazi zvukovej substancie. Znak, písmeno dovoľuje určiť slovo; čiara zasa dovoľuje stvárniť vec. Kaligram mieni teda hravo zotrieť najstaršie protiklady našej alfabetizovanej civilizácie: ukázať a pomenovať; stvárniť a povedať; reprodukovať a artikulovať; napodobniť a označiť; pozorovať a čítať.  
Svet ako vôľa a predstava I. a II.

Svet ako vôľa a predstava I. a II.

Arthur SchopenhauerRok vydania: 2010Svet ako vôľa a predstava – hlavné dielo Arthura Schopenhauera – je výsledkom autorovho celoživotného myšlienkového úsilia a predstavuje ucelený súhrn jeho filozofických názorov a životných postojov. Pozostáva z dvoch zväzkov. Prvý zväzok načrtáva tridsaťročný Schopenhauer s geniálnym rozmachom za jediný rok a podáva v ňom systematický výklad celej svojej voluntaristickej filozofickej koncepcie. Obsah tohto zväzku rozčleňuje do štyroch kníh. Prvé dve sa zaoberajú metafyzikou, tretia estetikou a štvrtá etikou. Záverečnú, piatu časť prvého zväzku tvorí rozsiahly Dodatok venovaný polemike s myslením Immanuela Kanta, na ktorého kľúčové idey Schopenhauer priamo nadväzuje.   Druhý zväzok vzniká pomaly a postupne v priebehu ďalších dvadsiatich piatich rokov Schopenhauerovho života. Prvý raz vychádza v roku 1844 ako súčasť druhého vydania práce. Tvoria ho štyri knihy doplnkov k prvému zväzku, v ktorých podrobnejšie rozpracúva, ilustruje a komentuje nosné idey svojho filozofického systému. Tieto doplnky podobne ako jednotlivé paragrafy prvého zväzku majú charakter samostatných, ucelených filozofických esejí a vyznačujú sa brilantným jazykom a vybrúseným literárnym štýlom.   Poznámka: Predajná cena predstavuje cenu za obe publikácie, ktoré sa dajú objednať len spoločne! (Počet strán: I. diel: 720; II. diel: 848)
Človek by mal žiť v záhrade

Človek by mal žiť v záhrade

Emil VišňovskýRok vydania: 2010 Filozofická esej je žáner, ktorým sa autor obracia na širšiu intelektuálnu a kultúrnu verejnosť. Je to žáner, prostredníctvom ktorého sa filozofia usiluje vystúpiť zo svojich úzko odborných kruhov a problémov a nadviazať komunikáciu aj s nefilozofmi či „filozofickými laikmi“. V takejto polohe je zamýšľaná a štylizovaná väčšina textov v tejto knižke. Tematicky sa tieto texty pohybujú v troch okruhoch: kultúra, život, filozofia. Ide však o okruhy, ktoré sa prelínajú a ktorých vymedzenie je veľmi relatívne, skôr pomocné, takže v každej z troch častí O kultúre, O živote a O filozofii sú texty, ktoré by mohli byť pokojne zaradené aj v každej inej časti. Všetky totiž spája istá „intuitívna logika“ autora. Predstavujú akúsi „reflexiu doby“, alebo aspoň ukazujú, ako reflektované otázky autor v danom období vnímal a ako o nich premýšľal. Leitmotívom jeho úvah je otázka „umenia žiť“ v súčasnom svete. 
Moc kľúčov

Moc kľúčov Výber z esejí a aforizmov

Lev ŠestovRok vydania: 2009 Jedno zo zlomových diel ruskej náboženskej filozofie začiatku dvadsiateho storočia sa považuje za prácu inklinujúcu k existencialistickým trendom vo filozofii. Paradoxnosť Šestova spočívala v tom, že bol filozof, teda človek mysliaci a poznávajúci, a tragédiu ľudskej existencie spoznával negujúc poznanie. Bojoval proti tyranii rozumu, moci poznania, ktorá vyhnala človeka z raja na územie samotného poznania, pričom na tento zámer využila ako náradie ten istý rozum. Šestovov skeptický postoj k rozumu, jeho vystupovanie voči racionalizácii viery našlo výraz najmä v tejto knihe. Jeho nový iracionalizmus je výzvou k vnútornému obráteniu v duchu Kristovho učenia.   

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy