WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Stránka: 1 / 1
1
Na ceste k Armageddonu

Na ceste k Armageddonu Scenáre o konci sveta

Jarmila DrozdíkováRok vydania: 2012Posledné dielo autorky celého radu odborných a vedeckých statí či publikácií Dr. Jarmily Drozdíkovej sa pozerá na dianie na území Izraela (Palestíny) a na židovsko-muslimské spory z trochu menej tradičného, ale o to dôležitejšieho uhla. Kniha približuje vzťah židovstva a islámu z perspektívy eschatologických vízií a ich vplyvu na spoločensko-politický vývoj na Blízkom východe. Ako autorka správne poznamenáva, zápas o Palestínu by nikdy nenadobudol také hrozivé rozmery, „keby ho neprijali za svoj fundamentalistickí kresťania v USA“. V tejto súvislosti sa práca venuje nielen rôznym eschatologickým doktrínam a kresťanskému a židovskému sionizmu i fundamentalizmu, ale aj starozákonným a novozákonným proroctvám. V druhej polovici dáva monografia s prehľadom nahliadnuť do zákulisia židovsko-kresťanského dialógu, mapuje názory na demokraciu a Izraelský štát. Snahy rôznych strán legitimizovať svoje nároky na Svätú zem približuje Drozdíková na konkrétnych príkladoch vrátane mesianistických teórií a archaických právnych doktrín (napr. halacha).                                                                                                          Gabriel Pirický   Na tento titul sa v priebehu mesiaca marec vzťahuje 30% zľava z pôvodnej ceny.
Teológia pre vedecký vek

Teológia pre vedecký vek Prírodné, božské a ľudské bytie a stávanie sa

Arthur PeacockeRok vydania: 2009 „Chápanie sveta, ktoré evokujú súčasné prírodné vedy, sa na Západe bežne pokladá za nepriateľské voči náboženskej viere ako takej a kresťanskej zvlášť, alebo aspoň za také, ktoré vieru podvracia. Som presvedčený, že tento všeobecne prijímaný názor je mylný a že mýtus o priepasti medzi kresťanskou teológiou a prírodnými vedami oslabuje našu kultúru a popritom ochudobňuje duchovný a osobný život generácií, ktoré mu uverili.“ „V tejto práci sa implicitne pracuje s predpokladom významu vzťahu medzi „vedou“ a „náboženstvom“, a to nielen pre zdravý vývoj oboch oblastí, ale aj pre budúcnosť ľudstva. Vzťah medzi oboma stranami, uchádzajúcimi sa o lojálnosť ľudí, je pravdepodobne najdôležitejšou výzvou, pred ktorou dnes stojí ľudský intelekt a duch.“    
Keď sa veda stretne s náboženstvom

Keď sa veda stretne s náboženstvom

Ian G. BarbourRok vydania: 2009  Po stáročia si vedci, teológovia i laická verejnosť kládli mnohé otázky o dôsledkoch vedeckých objavov v oblasti viery. Tie nás neprestali zaujímať ani v novom tisícročí. Atómový fyzik a teológ Ian Barbour , laureát Templetonovej ceny za pokrok v oblasti náboženstva z r. 1999, nám ponúka jasný a súčasným jazykom napísaný úvod do problematiky vedy a náboženstva s vlastnou inšpiratívnou kategorizáciou ich možných vzájomných vzťahov. Objavným spôsobom nám odhaľuje situácie, v ktorých sa duchovná a materiálna stránka nášho života stretávajú, a niekedy aj prelínajú...
Kresťanská teológia a vedecká kultúra

Kresťanská teológia a vedecká kultúra

Thomas Forsyth Torrance Rok vydania: 2009V knihe Kresťanská teológia a vedecká kultúra Thomas F. Torrance poukazuje na paralely medzi prírodovedeckým a teologickým bádaním, na základe čoho propaguje termín teologická veda. Vďaka dobrej znalosti dejín a filozofie vedy podrobne rozoberá epistemologické východiská teórie elektromagnetického poľa Jamesa Clerka Maxwella a oboch teórií relativity Alberta Einsteina. Táto analýza sa preňho stáva východiskom na aplikáciu vedeckej epistemológie pri riešení otázok teologickej vedy. Za príspevok k rozvoju teologického myslenia a vzťahu medzi vedou a teológiou T. F. Torrance získal Templetonovu cenu v roku 1978.         
Oxfordský lexikón svätcov

Oxfordský lexikón svätcov

David Hugh Farmer Rok vydania: 1996Významné dielo anglického autora predstavuje osobnosti, ktoré formovali zásady etiky. Doplnené údajmi o živote svätcov, ktorí žili na území strednej a východnej Európy.
Boh v ofsajde

Boh v ofsajde

Miloslav SzabóRok vydania: 2000Texty sa zaoberajú kultúrnymi dejinami, resp. dejinami ideí v európskych kresťanských a pokresťanských spoločnostiach s dôrazom na druhú polovicu 19. a prvú polovicu 20 storočia.
Boh po Darwinovi

Boh po Darwinovi

John F. HaughtRok vydania: 2003John F. Haught tvrdí, že diskusia darvinovských evolucionistov s kresťanskými apologétmi sa uberá zásadne nesprávnym smerom: obe strany sa sústreďujú na vysvetľovanie plánu a poriadku ako základu univerza. Podľa Haughta obom týmto súperiacim ideológiám chýba pojem nového, ktoré je nevyhnutnou súčasťou evolúcie a podstatou odhaľovania Božieho tajomstva. Haughtov výklad vzťahu medzi teológiou a evolúciou je prístupný a zároveň podmanivý.
Lexikón islámu

Lexikón islámu

Jarmila DrozdíkováRok vydania: 2005Publikácia podáva stručné definície islámskych náboženských a právnych termínov, ako i krátke profily významných postáv, ktoré významne ovplyvnili islám. Predstavuje náboženské sekty, politické hnutia a militantné skupiny, uvádza kľúčové historické udalosti a informácie o muslimských krajinách či krajinách s významnou moslimskou menšinou.
Jeden svet

Jeden svet Vzájomné pôsobenie medzi vedou a teológiou

John PolkinghorneRok vydania: 2008V spoločnosti prevláda názor, že veda a náboženstvo sa zakladajú na odlišných princípoch a stoja zákonite proti sebe. Táto kniha argumentuje v prospech ich vzájomného prepojenia. Autorom je rev. Dr. John Polkinghorne, významný teoretik v oblasti matematickej fyziky, bývalý profesor v Cambridge a anglikánsky kňaz. Preslávil ho jeho prístup k teológii ako k prírodnej vede, ktorým podnietil mnohých fyzikov a teológov k hľadaniu vzťahu medzi vedou a náboženstvom. Čo obe oblasti podľa Polkinghorna spája, je skúmanie reality a to je zároveň aj jeho východiskovou tézou.   Úryvok z knihy:"Mnohé z rozpačitých pocitov súvisiacich so vzájomným vzťa− hom vedy a teológie historicky vyrastajú z kritického postoja osvie− tenstva. V istých ohľadoch, významných pre náš život, žijeme dnes v poosvietenskom veku (stručne sa o tom zmieňujem v 1. kapito− le). Súčasťou „prehodnotenia hodnôt“ spojeného s prechodom k modernému svetu boli aj odlišné výklady samotnej vedeckej me− tódy. Vedec aktívny vo svojom odbore máva často pocit, že veľké postavy filozofie vedy 20. storočia mali tendenciu zmocniť sa jed− ného aspektu zložitého komplexu vedy a potom ho tak nadhodno− tiť, až sa stratila vyváženosť celkového pohľadu. Ako to už býva, najlepšia je zlatá stredná cesta. V tomto prípade to znamená za− ujať obozretný postoj kritického realizmu. Prehľad problémov, ktoré s tým súvisia, podávam v 2. kapitole. Je pre mňa povzbudzujúce, že W. H. Newton−Smith dospel, zdá sa, vo svojich profesionál− nych úvahách v práci The Rationality of Science (Racionalita vedy) k podobnému záveru. Vedcov niekedy treba presviedčať, že teológia je racionálna čin− nosť, že existujú javy, ktoré sú predmetom jej skúmania, a že má vlastné kritériá, ktorými by sa pri tomto skúmaní riadi. Tento po− hľad na problematiku sa pokúšam prezentovať v 3. kapitole. Pravda, môžem poukázať iba na niekoľko momentov, ktoré, dúfam, dokážu čeliť neopodstatnenému podozreniu, že celý teologický diskurz je jedným nepodloženým tvrdením. V skutočnosti sa v náboženskej skúsenosti stretávame s čímsi, čo si vyžaduje skúmanie a vysvetlenie. Píšem ako kresťan, vlastne ako anglikán, no táto kapitola sa nesie prevažne vo všeobecnom duchu. V dôsledku toho kladiem väčší dôraz na osobnú skúsenosť než na historické hodnotenie, ktoré by som pri písaní apológie do svojho diela zahrnul. Túto metódu som použil v inej svojej práci (The Way The World Is; Spôsob existencie sveta). Po preskúmaní základov sa v 4. kapitole začínam venovať hlav− nej téme knihy. Opisujem v nej pohľad súčasnej vedy na svet a na príkladoch ukazujem, prečo poriadok, štruktúra a schopnosť ďalšie− ho vývoja, ktoré veda vo svojom skúmaní odhalila, vzbudili v mnohých vedcoch pocit, že „svet má v sebe čosi viac, než len to, čo sa ponúka nášmu zraku“. Zdá sa, že veda nastoľuje otázky, ktoré presahujú jej vlastnú schopnosť odpovedať na ne. V 5. kapitole ďa− lej rozoberám tri spôsoby vzájomného pôsobenia medzi vedou a teológiou. Rozvíjam tu aj obranu prirodzenej teológie, ktorá má v súčasnosti mnoho stúpencov v radoch vedcov, konfrontovaných s pozoruhodným svetom – predmetom ich skúmania."
Dawkinsov boh

Dawkinsov boh Gény, mémy a zmysel života

Alister McGrathRok vydania: 2008 Kniha je odpoveďou Richardovi Dawkinsovi, autorovi mimoriadne populárnych prác o vede (Sebecký gén, Slepý hodinár) a asi najznámejšiemu ateistovi na svete. Dawkins sa preslávil kontroverznými názormi na náboženstvo a autor knihy sa pustil do otvorenej polemiky s niektorými jeho tézami: konflikt medzi vedou a náboženstvom, teória evolúcie z pohľadu „sebeckého génu“ či úloha vedy pri vysvetľovaní sveta. Autor predkladá argumenty, pomocou ktorých odhaľuje neopodstatnenosť Dawkinsových téz. Navyše, diskusia je vedená štýlom, z ktorého môže mať pôžitok každý – a nemusí byť doma ani vo vede, ani v teológii. Úryvok z knihy: "Po prvý raz som sa s dielom Richarda Dawkinsa stretol v roku 1977, keď som čítal jeho prvú väčšiu knihu The Selfish Gene (Sebecký gén). V tom čase som dokončoval výskum v rámci doktorantúry na Katedre biochémie Oxfordskej univerzity pod žičlivým vedením profesora sira Georgea Raddu, ktorý sa pripravoval na funkciu výkonného riaditeľa Rady pre medicínsky výskum. Pokúšal som sa prísť na to, vďaka čomu biologické membrány fungujú tak úspešne a rozpracúval som nové fyzikálne metódy na výskum ich činnosti. Hoci to bolo ešte niekoľko rokov predtým, ako sa The Selfish Gene (Sebecký gén) stal kultovou knihou, akou je dnes, nebolo pochýb, že ide o úžasné dielo. Obdivoval som, ako Dawkins báječne narába so slovom, ako jasne a zrozumiteľne vysvetľuje zásadné vedecké myšlienky – a často veľmi náročné. Bol to populárno-vedecký spis v tom najlepšom zmysle slova. Nečudo, že New York Times knihu označili za „typ populárnej literatúry, ktorá v čitateľovi vzbudzuje pocit, že je génius“. Bolo to tiež niekoľko rokov pred tým, ako si Dawkins vyslúžil prezývku „Darwinov rotvajler“. Lenže už v prvej práci sa dali rozpoznať stopy výrazne protináboženskej polemiky. Keď som bol stredoškolákom, podobne ako Dawkins som bol presvedčený, že podmienkou práce v prírodných vedách je ateistický pohľad na svet. Ale nič viac. Prirodzene ma zaujímalo, aký typ argumentov Dawkins uvádza na podporu tejto zaujímavej myšlienky. Čo som našiel, však nebolo ktovieako presvedčivé. Ponúkal niekoľko chaotických pokusov dodať zmysel myšlienke „viery“, vôbec sa však neusiloval vybudovať si pre svoje úvahy vhodnú analytickú a empirickú základňu. Uvedomil som si, aký som z toho zmätený, a vryl som si do pamäti, že raz napíšem zopár slov ako odpoveď."

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy