WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Stránka: 1 / 1
1
Antická a moderná demokracia

Antická a moderná demokracia

Moses I. FinleyRok vydania: 2014Útla, no obsahovo veľmi hodnotná kniha historika Mosesa I. Finleyho pozostáva z troch prednášok, ktoré autor predniesol v USA v r. 1972 a z dvoch neskoršie publikovaných statí, ktoré dopĺňajú rozšírené vydanie z r. 1984. Finley sa v nich pokúša rozvinúť diskurz medzi koncepciou demokracie ako ju chápali starovekí Gréci a jej modernými koncepciami, pričom poukazuje na to, že pochopenie fungovania jednej spoločnosti nám umožní porozumieť  fungovanie spoločnosti inej, aj keď úplne odlišnej. Slovenské vydanie tejto práce uzatvára doslov prof. Alexandra Bröstla s názvom Sloboda je predpokladom demokratickej ústavy.
Boj za právo

Boj za právo

Rudolf von Ihering Rok vydania: 2009Kniha významného nemeckého znalca rímskeho práva a právneho teoretika 19. storočia Rudolfa von Iheringa (1818 – 1892), ktorá je rozšírenou podobou jeho prednášky vo Viedni v roku 1872, bola svojho času jedným z mála bestsellerov v rámci právnickej literatúry. Jej preklady obleteli svet v dovtedy nepoznaných nákladoch a opakovaných vydaniach. Podľa Iheringa právo nie je pojem, ale živá sila: právo vníma ako výsledok boja, ktorý pramení v ľudskom egoizme. Ihering sa snaží dokázať, že každý človek je v boji za vlastné právo súčasne bojovníkom za právo v záujme spoločnosti. Boj za právo je apel na právne cítenie, má pomôcť človeku uvedomiť si vlastné postavenie nositeľa subjektívnych práv pri obrane svojich legitímnych záujmov v rovine vymáhania práva. Dielko je napísané jasným a prístupným jazykom a štýlom, je adresované nielen odbornej právnickej verejnosti a po prvý raz vychádza v slovenskom preklade.
K ústave Európy

K ústave Európy

Jürgen HabermasRok vydania: 2012Pretrvávajúca kríza eura, ako aj polovičaté, neraz populistické reakcie politiky majú za následok, že sa zlyhanie európskeho projektu v súčasnosti javí ako reálna možnosť. Vo svojej eseji bráni Jürgen Habermas Európu pred šíriacou sa skepsou, proti ktorej oponuje novým presvedčivým dôrazom na Európskej úniu, jej dejiny a najmä budúcnosť. Odbúrava predsudky v myslení vo vzťahu k transnacionalizácii demokracie aj tým, že zjednocovací proces zaraďuje do dlhodobého kontextu juridifikácie a scivilnenia štátnej moci. Jürgen Habermas napokon politiku vyzýva, aby doteraz za zatvorenými dverami uskutočňovaný európsky projekt konečne zmenila na bezprostredný modus transparentného mienkotvorného zápasu v širokej verejnosti. Okrem eseje K ústave Európy obsahuje tento zväzok stať Koncept ľudskej dôstojnosti a realistická utópia ľudských práv z roku 2010, ako aj tri intervencie, ktoré Jürgen Habermas uverejnil od vypuknutia finančnej krízy.
O zločinoch a trestoch

O zločinoch a trestoch

Cesare BeccariaRok vydania: 2009 O zločinoch a trestoch talianskeho osvieteneckého právnika a filozofa Cesare Beccariu je dielo útle rozsahom, ale o to väčšie svojím obsahom. Znamená začiatok dejín moderného trestného práva. Vzniklo v dobe, keď sa po celej vzdelanej Európe šírili idey osvietenstva – moderného pohľadu na spoločnosť, jej fungovanie  a postavenie človeka v nej. Na Beccariu mali veľký vplyv francúzski osvietenskí filozofi, najmä Rousseau a jeho spoločenská zmluva. Preto zločin chápe ako porušenie tejto zmluvy. Stále významnejšie sa začalo presadzovať  právo ľudí na rovnosť, na duchovnú a občiansku slobodu. To viedlo 25-ročného Beccariu nielen ku kritike vtedajších zákonov a praktík v súdnictve, ale, čo je vzhľadom na jeho mladý vek pozoruhodné, aj k úvahám a návrhom na reformu celého, v tom čase už zastaraného a absurdného právneho systému. O zločinoch a trestoch však nie je len mechanickým súhrnom nejakých poučiek či paragrafov predkladaných ako hotové tézy. Je to zamyslenie  nad celým systémom spoločnosti, úlohou štátu, mocou zákonodarnou i výkonnou a jej využívaním, resp. zneužívaním, ale predovšetkým nad vzťahom zločinu a trestu ako komplexným súborom problémov. Je to dielo osvieteného vzdelanca, ktorý sa na osi zločin – trest pohybuje vo filozofickej i praktickej rovine na základe prísne logických argumentov. A hoci so všetkými  jeho názormi nemusíme súhlasiť, iste nemožno poprieť, že mnohé z nich ani po 250 rokoch nestratili svoju aktuálnosť. Aj v tom teda spočíva výnimočnosť a nadčasovosť tohto diela. Beccaria energicky vystupoval za zrušenie aj dnes diskutovaného trestu smrti a zastával názor, že pre zločinca je väčším trestom dlhoročné zbavenie slobody. Ako odsúdeniahodné odmietal praktiky ako mučenie a tajné obvinenia. Bol proti tomu, aby majetní ľudia nosili pri sebe zbrane. Za účinné opatrenie proti zločinom považoval nie represiu, ale prevenciu. Skutočnú brzdu zločinnosti videl nie v tvrdosti trestu, ale v istote, že mu vinník neunikne. Kým niekomu nebola dokázaná vina, mal sa pokladať za nevinného. Požadoval jasné a aj pre ľud zrozumiteľné zákony garantujúce ich jednoznačný výklad. Propagoval znalosť zákonov zo strany občanov, tých občanov, ktorí sú si pred zákonmi rovní bez ohľadu na postavenie či majetok. Beccariov spis O zločinoch a trestoch sa hneď po vydaní rýchlo rozšíril po celom civilizovanom svete a doteraz bol preložený do vyše dvadsiatich jazykov, z toho do všetkých európskych. Je preto správne, že uzrel svetlo sveta aj v slovenskom preklade. Z hľadiska obsahu, štýlu i jazyka náročný text je veľkou výzvou pre prekladateľa a previerkou jeho schopností.   Tento preklad by som chcela venovať môjmu otcovi prof. Mikulášovi Pažitkovi, prvému profesorovi talianskej literatúry na Slovensku, prekladateľovi a neúnavnému šíriteľovi talianskej literatúry a kultúry.   O zločinoch a trestoch talianskeho osvieteneckého právnika a filozofa Cesare Beccariu je dielo útle rozsahom, ale o to väčšie svojím obsahom. Znamená začiatok dejín moderného trestného práva. Vzniklo v dobe, keď sa po celej vzdelanej Európe šírili idey osvietenstva – moderného pohľadu na spoločnosť, jej fungovanie  a postavenie človeka v nej. Na Beccariu mali veľký vplyv francúzski osvietenskí filozofi, najmä Rousseau a jeho spoločenská zmluva. Preto zločin chápe ako porušenie tejto zmluvy. Stále významnejšie sa začalo presadzovať  právo ľudí na rovnosť, na duchovnú a občiansku slobodu. To viedlo 25-ročného Beccariu nielen ku kritike vtedajších zákonov a praktík v súdnictve, ale, čo je vzhľadom na jeho mladý vek pozoruhodné, aj k úvahám a návrhom na reformu celého, v tom čase už zastaraného a absurdného právneho systému. O zločinoch a trestoch však nie je len mechanickým súhrnom nejakých poučiek či paragrafov predkladaných ako hotové tézy. Je to zamyslenie  nad celým systémom spoločnosti, úlohou štátu, mocou zákonodarnou i výkonnou a jej využívaním, resp. zneužívaním, ale predovšetkým nad vzťahom zločinu a trestu ako komplexným súborom problémov. Je to dielo osvieteného vzdelanca, ktorý sa na osi zločin – trest pohybuje vo filozofickej i praktickej rovine na základe prísne logických argumentov. A hoci so všetkými  jeho názormi nemusíme súhlasiť, iste nemožno poprieť, že mnohé z nich ani po 250 rokoch nestratili svoju aktuálnosť. Aj v tom teda spočíva výnimočnosť a nadčasovosť tohto diela.   Beccaria energicky vystupoval za zrušenie aj dnes diskutovaného trestu smrti a zastával názor, že pre zločinca je väčším trestom dlhoročné zbavenie slobody. Ako odsúdeniahodné odmietal praktiky ako mučenie a tajné obvinenia. Bol proti tomu, aby majetní ľudia nosili pri sebe zbrane. Za účinné opatrenie proti zločinom považoval nie represiu, ale prevenciu. Skutočnú brzdu zločinnosti videl nie v tvrdosti trestu, ale v istote, že mu vinník neunikne. Kým niekomu nebola dokázaná vina, mal sa pokladať za nevinného. Požadoval jasné a aj pre ľud zrozumiteľné zákony garantujúce ich jednoznačný výklad. Propagoval znalosť zákonov zo strany občanov, tých občanov, ktorí sú si pred zákonmi rovní bez ohľadu na postavenie či majetok. Beccariov spis O zločinoch a trestoch sa hneď po vydaní rýchlo rozšíril po celom civilizovanom svete a doteraz bol preložený do vyše dvadsiatich jazykov, z toho do všetkých európskych. Je preto správne, že uzrel svetlo sveta aj v slovenskom preklade. Z hľadiska obsahu, štýlu i jazyka náročný text je veľkou výzvou pre prekladateľa a previerkou jeho schopností.   Tento preklad by som chcela venovať môjmu otcovi prof. Mikulášovi Pažitkovi, prvému profesorovi talianskej literatúry na Slovensku, prekladateľovi a neúnavnému šíriteľovi talianskej literatúry a kultúry. Oľga Pažitková     „Keby niekto namietal, že doživotné otroctvo je rovnako bolestné, a preto rovnako kruté ako smrť, ja odpoviem, že ak zhrniem všetky nešťastné momenty otroctva, je iste ešte aj bolestnejšie, lenže tie momenty sú rozložené počas celého života, no smrť udrie celou silou v jednom okamihu. Výhodou trestu otroctva je práve to, že viac desí toho, kto ho vidí, než toho, kto ho znáša, pretože prvý skúma celý súhrn nešťastných momentov, ale druhého od prítomného nešťastia odpútava nešťastie budúce. Všetko zlo sa v predstavách znásobuje a kto trpí, nachádza prostriedky a útechu, aké nepoznajú a nevedia si predstaviť diváci, ktorí si namiesto zatvrdnutej mysle nešťastníka predstavujú vlastnú citlivosť.“   Cesare Beccaria    
Podstata súdneho procesu

Podstata súdneho procesu

Benjamin N. CardozoRok vydania: 2011Benjamin Nathaniel Cardozo (1870 – 1938) po skončení právnického štúdia na Columbijskej univerzite (1891) začal pôsobiť ako advokát v New Yorku a pomerne zavčasu aj ako sudca. Predstavy o úlohe sudcu a o pochopení toho, čím sa sudca riadi pri rozhodovaní prípadov, zhrnul v mimoriadne úspešnej sérii prednášok uverejnených v roku 1921 pod názvom  Podstata súdneho procesu (The Nature of Judicial Process). Táto knižka sa stala jeho najúspešnejším titulom. Cardozo navrhol metódy, ktorých vzájomnou kombináciou by sa mala zaručiť vyváženosť medzi požiadavkou stability a pokroku. Sú to: metóda filozofie alebo logiky, historická metóda, metóda tradície a sociologická metóda. Príťažlivosť Cardozovej koncepcie spočíva v tom, že ponúka kompromis  medzi prekonanou predstavou, že sudcovia by nikdy nemali tvoriť právo, mali by ho iba vyslovovať,  a radikálnou predstavou niektorých predstaviteľov amerického právneho realizmu, že sudcovia sú tí, ktorí výlučne určujú právo.
Pojem a platnosť práva

Pojem a platnosť práva

Robert Alexy Rok vydania: 2009Nemecký právny filozof Robert Alexy (*1945), jeden z najvplyvnejších filozofov práva v Európe, sa venuje výkladu pojmu a platnosti práva. Začína poukazom na zlyhanie pozitivistického chápania pojmu právo a pokračuje poukazom na najvýznamnejšiu reakciu na toto zlyhanie v nemeckom prostredí – na právnofilozofické dielo Gustava Radbrucha. Alexy testuje prijateľnosť, resp. neprijteľnosť oddelenia práva a morálky ako dvoch normatívnych systémov. Robí to najprv ako pozorovateľ (vedec, sociológ), potom zas ako osoba, ktorá rieši napätie medzi právom a morálkou v rámci svojej sociálnej roly (sudca).Vyústením výkladu, ktorý sa veľmi výrazne opiera o Dworkinovu teóriu právnych princípov, je „nepozitivistický pojem práva“, je ním odmietnutie pozitivistickej predstavy o práve, a náčrt kritérií, pri splnení ktorých táto predstava neobstojí. Práca po prvý raz vychádza v slovenskom preklade.
Právna logika

Právna logika Nová rétorika

Chaïm PerelmanRok vydania: 2014Vďaka výbornému prekladu Miroslava Marcelliho sprístupňujeme v edícii Exempla iuris slávne Perelmanove dielo Právna logika. Právna logika skúma teórie právneho usudzovania a právnu argumentáciu od čias Napoleonovho zákonníka až po súčasnosť. Zaoberá sa antinómiami v práve a poukazuje na špecifiká právneho usudzovania. Autor sa tiež zameriava na problematiku rozhodovania sudcov, obzvlášť na odôvodnenia súdnych rozhodnutí. V tomto kontexte sa vynára stále aktuálna otázka: majú sa súdne rozhodnutia prispôsobovať iba zákonu alebo majú vyhovovať aj našej potrebe spravodlivosti?
Ríša práva

Ríša práva

Ronald Myles DworkinRok vydania: 2014Ríša práva, ktorá je jednou z najdôležitejších prác v rámci filozofie práva, sa po prvý raz dostáva k čitateľom v slovenskom preklade Dezidera Kamhala. Popredný americký filozof Ronald Dworkin v nej predstavuje svoju teóriu morálneho odôvodnenia práva, ktorá spája či prepája osobnú morálku, právne zdôvodnenie a politickú legitimitu. Ponúka tak odpoveď na otázku ako chápať právo a zároveň ponúka politickú teóriu, ktorá zdôvodňuje takéto chápanie práva. Slovenské vydanie knihy dopĺňa aktuálny doslov Alexandra Bröstla.

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy