WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Stránka: 2 / 8
12345678
Expresionizmus

Expresionizmus

autorov KolektívRok vydania: 2014Expresionizmus v slovenskej literatúre medzivojnového obdobia je kapitolou, ktorá dlhodobo čaká na svoje adekvátne prečítanie a zhodnotenie. Staršie i novšie pokusy o uchopenie tohto fenoménu nepriniesli také výsledky, ktoré by dali jednoznačnú a komplexnú odpoveď na prítomnosť, povahu a podobu expresionizmu v kontexte našej literatúry. Antológia, ktorú edične pripravila Dagmar Kročanová, ide na to z opačnej strany: vracia sa späť k literárnym textom, ktoré, koniec koncov, musia byť na začiatku akéhokoľvek výskumu v tejto oblasti. Predkladaná antológia teda neponúka závery a rozhrešenia, ale naopak, uvádza nás do širokého korpusu textov, ktoré zastrešuje pojmom expresionizmu. Textová časť antológie je rozčlenená na deväť tematických celkov, ktoré svojím výberom a špecifikáciou dobre reprezentujú problémové a hodnotové okruhy expresionizmu. Texty v jednotlivých blokoch sú radené chronologicky, vďaka čomu vidieť akými modifikáciami a vývinom prechádzali témy aj ich spracovanie a výraz od dvadsiatych cez tridsiate až k štyridsiatym rokom 20. storočia. Editorka tak vytvára akýsi model expresionistického „tridsaťročia“ (1918 – 1939 – 1945), v ktorom, na rozdiel od nemeckého literárneho expresionizmu, nie je dominantou poézia (tá je vyslovene okrajová), ale próza a dráma. S ohľadom na heterogénnu a extrémne diferencovanú podobu dobovej literatúry predstavuje expresionizmus jednu z viacerých tendencií, ktoré v rôznej intenzite, v rôznom pomere a rôznym spôsobom prispeli k inovácii, dynamizácii a modernizácii slovenskej literatúry po roku 1918.
Plameň sviečky slnku jasu nepridá

Plameň sviečky slnku jasu nepridá

Milan ČorbaRok vydania: 201446 dialógov Pesimistu s Optimistom, ktoré obsahuje táto kniha, napísal Milan Čorba zrejme v záverečnom období svojho života. Odzrkadľuje sa v nich jemu vlastný odľahčený pohľad na život, na svet a na seba samého. Formou dialógov vystihuje otázky každodenného života človeka v stredoeurópskom priestore modernej a postmodernej doby. Neprikláňa sa však k jednoznačným riešeniam,  ponúka skôr orientáciu v rôznododých postojoch v širších súvislostiach, na základe ktorej si možno vytvoriť vlastný názor.
Narcis a iné

Narcis a iné

Rudolf SlobodaRok vydania: 2014Rudolf Sloboda (1938 – 1995) nebol jeden z mnohých. A možno bol dokonca jediný z málopočetných. Debutoval prózami, ktoré určili jeho spisovateľskú dráhu ako málo tradičný, názorovo, eticky a následne tiež remeselne solitérny výkon. Na literárnej periférii, i keď sa chvíľami mohla javiť ako centrum, sa pohyboval počas celého svojho pisateľského obdobia, ktoré sa kryje s občianskym životom sociálneho outsidera. Aj preto Sloboda nie je autorom vhodným do učebnicových schém a typologických tabuliek. Určite je však partnerom pre empatického čitateľa, ktorý dokáže rovnako ako on nielen neúnavne glosovať žité, ale aj naplno prežívať marginálne. Slobodova literárna výpoveď je natoľko kontaminovaná najprirodzenejšími ingredienciami života, že jej môžeme bez váhania prisúdiť osviežujúcu príchuť všetkého, čo nás na dobrom písaní zaujíma.   Silne subjektívny, nespochybniteľne životne autentický ráz Slobodovej tvorby, jeho až neznesiteľne intenzívne a sebatrýznivé sebaskúmanie zo všetkých mysliteľných strán, ktoré samozrejme presahovalo aj do skúmania a komentovania fragmentov okolitej reality, a ďalej jeho neviazaný, esteticky nenormovaný, netradičný mix rozprávačských a sujetovo-kompozičných postupov so zameraním sa na mikroúrovne textovej výstavby, na pointilistickú prácu so slovami a jednotlivými vetami a s využitím aj parodizujúcich, persiflážnych, apokryfných a iných podobných postupov, metodík a techník, predstavoval od samých publikačných začiatkov na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia šokujúce nóvum v slovenskej literárnej situácii. Spolu so signálnou Johanidesovou knihou Súkromie (1963) sa Slobodov knižný debut Narcis (1965) stal dôležitým potvrdením nástupu novej prozaickej generácie a jasným symptómom konca ideovoestetického monopolu literatúry tzv. socialistického realizmu na Slovensku. Takéto vývinové situovanie Slobodovho vpádu do slovenskej literatúry pred polstoročím je už medzičasom aj literárnohistoricky objektivizované a poskytuje základné odôvodnenie pre vydanie aspoň časti autorovho diela aj v Knižnici slovenskej literatúry. Úlohy pripraviť takýto edičný počin sa ujala Zora Prušková, autorka prvej slobodovskej monografie z r. 2001 a spolueditorka časti posmrtne vydaných denníkov Rudolfa Slobodu. K veci pristúpila s autorským gestom kurátorky.  Milan Šútovec
Temporálne poznámky a iné prózy

Temporálne poznámky a iné prózy

Stanislav RakúsRok vydania: 2014Kniha Temporálne poznámky a iné prózy je reprezentatívnym výberom z prozaických prác  Stanislava Rakúsa (1940). Sú v ňom zastúpené všetky etapy doterajšej autorovej tvorby: prozaické prvotiny z prelomu 60. a 70. rokov (knižne vychádzajú prvýkrát), debut Žobráci a výber zo spisovateľovej druhej knihy Pieseň o studničnej vode, ako aj Temporálne poznámky, jedno z najprenikavejších diel domácej ponovembrovej prózy; výber uzatvára aktuálna bilančná novela Fáza uvoľnenia. Publikácia prináša aj prierez autorovými nefikčnými, esejisticko-publicistickými prácami, rozhovormi, obrazovú prílohu a doslov editora. Rakús je autor  náročný predovšetkým na seba. Začal publikovať neskôr než jeho vrstovníci z generácie 60. rokov a hoci mu prvé knihy vyšli v dobe, ktorá neveľmi priala tvorivej slobode, nenájdeme v nich nijaké ideologické ani tvarové kompromisy. Jeho diela z obdobia po roku 1989 patria k najlepším prácam našej prozaickej súčasnosti.
Matky

Matky

Pavol RankovRok vydania: 2014Vo svojom v poradí druhom románe nastoľuje Pavol Rankov znova raz tému silného prepojenia individuálnych ľudských osudov s dobou, v ktorej sú žité a ktorá ich stavia pred často absurdné rozhodnutia. V románe sa odvíja príbeh materstva vo viacerých líniách. V príbehu tehotnej Slovenky Zuzany, ktorá bola  osloboditeľskou armádou odvlečená do sovietskeho koncentračného tábora Artek, kde porodila syna. Jej príbeh sleduje dcéra dobre situovanej a predčasne ovdovenej matky, ktorej diplomová práca má cez autentické rozprávanie (oral history) „odvlečenkyne“ zaznamenať „špecifiká realizácie materstva v hraničnej situácii“. Autor tak sleduje príbehy materstva odohrávajúce sa v  štyroch generačných subjektoch zasadené vo svojej dobe.
Príbeh ozajského človeka

Príbeh ozajského človeka

Pavel VilikovskýRok vydania: 2014Príbehom ozajského človeka  pokračuje Pavel Vilikovský v skicovaní ďalšieho typu Slováka, no kým v Psovi na ceste ide o "kultúrneho pracovníka - redaktora", tu sa hrdina profesionálne vyvíja, ironicky povedané, "stúpa po socialistickom zamestnaneckom rebríčku". Začína ako dozorca na stavbe budovy akéhosi podniku, stáva sa správcom postavenej budovy, neskôr podnikovým kontrolórom až nakoniec sa presunie na tretie poschodie budovy k "vedeniu", pretože ho vymenujú za referenta pre zvláštne úlohy. Sám podnik sa v tom období stáva generálnym riaditeľstvom. To je moment, keď sa v konformnom, jednoduchom myslení bezvýznamného človiečika prebúdza ambícia stať sa konečne niekým.     Kniha vychádza jako prvý zväzok stredoeurópskej edície K4(cb logo). Každý rok vychádza jedna kniha jedného autora z Česka, Maďarska, Poľska alebo Slovenska vo všetkých štyroch krajinách, a to v rovnaký deň. Zmyslom je snaha sprostredkovať čitateľom paralelne prežívať zážitok súčasnej literatúry svojej krajiny i krajín blízkych, susedných či dokonca bratských.   Príbeh ozajského člověka vychádza v slovenskom origináli, v maďarskom, poľskom a českom preklade 18. 10. 2014.    
Krátka próza druhej polovice 19. storočia

Krátka próza druhej polovice 19. storočia

autorov KolektívRok vydania: 2012Antológia Krátka próza druhej polovice 19. storočia predstavuje žáner krátkej prózy (poviedka, besednica, fejtón, kresba, črta, žánrový obrázok, humoreska), ako sa rozvíjal v slovenskej literatúre druhej polovice 19. storočia. Autori zaradených próz poväčšine (s výnimkou G. K. Zechentera-Laskomerského a M. Kuzkučína) za sebou nezanechali rozsiahlejšie dielo, mnohokrát sa dostali na okraj literárnohistorického záujmu, ich tvorba však v dobovom kontexte znamenala tematické a výrazové inovácie žánru, ktorý aktuálne prechádzal fázou prehodnocovania. Z hľadiska témy sa ako určujúci javí protiklad dediny a mesta, riešenie otázky nacionálnej identity (odrodilstvo verzus národovectvo), modernizácia života, vyhraňovanie sa tzv. malomestskej témy. Sledovanie žánru krátkej prózy v rozpätí piatich desaťročí ukazuje postupný presun hodnotových ťažísk v oblasti témy a postupné posilňovanie subjektivity v umeleckej výpovedi.    Žáner prózy bol od polovice 19. storočia významným priestorom pre realizáciu vývinových a poetologických zmien, ktoré sa diali v línii na prechode od romantizmu k realizmu a neskôr od realizmu k moderne. Nové žánrové vyhraňovanie sa súviselo s premenou vzťahu medzi objektom a subjektom, ako ho nastolila ideológia romantizmu a realizovala romantická poetika. Postupne sa zosilňovali pozícia a význam subjektu. Od päťdesiatych rokov 19. storočia stúpa tendencia k spoločenskej próze, ktorá stvárňuje prítomnú realitu a aktuálne fakty zo spoločenského života. Hoci stále bol záujem o historické žánre, autori už v takej šírke nereagovali na potrebu národného agitovania prostredníctvom historických tém. Novo sa formujúci žáner spoločenskej poviedky, so zvýraznenou funkciou fragmentu a detailu, rezignoval na monumentálnosť histórie a sústredil sa na prítomnosť. Jej príťažlivosť spočívala v tom, že naproti historickej nekonkrétnosti sa zamerala na výsek aktuálnej prítomnosti, ktorý zobrazila s jeho konkrétnymi faktami, živo a dynamicky. Keďže hlavným publikačným priestorom boli v tých časoch noviny a časopisy, krátke žánre prvotne vychádzali z prostredia žurnalistiky. Súčasne však presahovali do beletrie a posúvali ju do nových polôh. Povedané spolu s Oskárom Čepanom, "krátke formy prózy, najmä besednica, naznačili v tomto období jednu zo schodných ciest jej ďalšieho vývinu".
Sondy do slovenskej literatúry 19. storočia

Sondy do slovenskej literatúry 19. storočia

autorov KolektívRok vydania: 2011Čítanie textov kľúčových autorov slovenskej literatúry 19. storočia ukazuje, že ich možno vidieť novou, živou a otvorenou čitateľskou optikou. Zároveň poukazuje na to, že slovenská literatúra 19. storočia je vnútorne oveľa diferencovanejšia a vrstevnatejšia, než sa traduje. Texty slovenskej literatúry 19. storočia možno chápať aj ako proces, smerujúci od synkretizmu rozličných funkcií k literárnej, estetickej funkcii. Možno ju opísať ako cestu od obrodeneckého k modernému chápaniu kultúry a literatúry, od legitimizačnej a reprezentatívnej funkcie literatúry v procese tvorby moderného slovenského politického národa k nastoleniu jej estetickej a poetologickej svojbytnosti. V tomto zmysle možno hovoriť aj o premene normatívneho kánonu slovenskej literatúry 19. storočia na kánon otvorených, živých estetických hodnôt. Slovo sonda pritom zdôrazňuje povahu čítania ako dotyku s textom, neinvazívneho prieniku do jeho tematického, topologického a tropologického tkaniva a pokusu o nenormatívny pohľad na vybraných autorov a diela slovenskej literatúry 19. storočia.

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy