WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Stránka: 7 / 8
12345678
Klebetromán

Klebetromán

Peter MacsovszkyRok vydania: 2004Klebetromán je provokujúcim literárnym zobrazením subkultúry, ktorá sa po roku 1989 mohla rozvinúť v ktoromkoľvek meste postkomunistickej strednej Európy, a tak ako väčšina komunikácie po postmoderne aj on vznikal v duchu diskurzu talkshow. Autorská dvojica vie, že na paktovanie s dnešným čitateľom je nutný rétoricky poddimenzovaný jazyk každodennosti, ktorý predpokladá lacné logické zvraty a naivné psychologické pozície.
Prózy

Prózy

Pavel VilikovskýRok vydania: 2005Zostavil a štúdiu o autorovi napísal Peter Zajac Výber z literárnej tvorby Pavla Vilikovského zahŕňa vybrané poviedky a prózy. Výber zobrazuje autorov vývin zhruba do začiatku deväťdesiatych rokov: prvý cyklus poviedok reflektuje o. i. problém cesty za šťastím, a to dosť zreteľne v intenciách dobového generačného pocitu mladých ľudí šesťdesiatych rokov, ďalšie dva cykly poviedok sú zo začiatku sedemdesiatych rokov (Vilikovského tu zaujíma problém tela a telesna vo vzťahu k duši, duševnu a duchovnu), cyklus Krutý strojvodca zhŕňa tvorbu z konca osemdesiatych a začiatku deväťdesiatych rokov. Pre celú Vilikovského tvorbu je charakteristický skeptický postoj k literatúre a jej poznávacím možnostiam, a preto svoje rozprávanie často posúva do polohy grotesky a absurdného humoru – v prítomnom výbere je táto poloha ešte výraznejšia. "Stredná Európa je územie, ktoré nemá presné hranice, a aj hranice štátov vnútri tohto územia sa často menia. Aby som nezachádzal priďaleko do minulosti, poviem iba, že za posledných dvesto rokov väčšina obyvateľov tejto oblasti zažila, čo je to byť či už etnickou, sociálnou, alebo politickou menšinou. Dalo by sa povedať, že stredná Európa nie je ani tak geografický pojem, ako skôr stav mysle. Tento stav mysle nachádza svoj odraz aj v literatúre, ba práve v nej sa asi prejavuje najvýraznejšie. Po formálnej stránke sú literárne diela vznikajúce v strednej Európe, pravdaže, rovnako pestré a rozmanité ako kdekoľvek inde na svete, ale spája ich istá príbuznosť postojov, častejší výskyt alebo návratnosť istých tém, isté, jungovsky povedané, archetypálne príbehy a osudy, ako aj charakteristický, prevažne melancholický tón rozprávania, občas vystriedaný bláznivou, nepríčetnou veselosťou, takzvaným šibeničným humorom. Tesné susedstvo, ba aj prelínanie kultúr spôsobilo, že stredoeurópski spisovatelia citlivejšie vnímajú vonkajšiu rozmanitosť i základnú vnútornú podobnosť ľudí, majú vyvinutý zmysel pre podtóny a farebné odtiene a intenzívne, takmer posadnuto sa zaoberajú otázkami vlastnej identity. S tým súvisí aj sklon k hĺbavosti a introspekcii – nie náhodou je stredná Európa rodiskom psychoanalýzy. V príbehoch, ktoré opisuje stredoeurópska literatúra, je veľmi málo oslnivých úspechov a oveľa viac trpkých porážok. Azda preto je jednou z jej najdôležitejších hodnôt ľudská dôstojnosť a jej zachovanie aj za tých najťažších okolností." (Úryvok z prejavu Pavla Vilikovského pri preberaní literárnej ceny Vilenica ΄97)
Návod na použitie zvyšnej časti života

Návod na použitie zvyšnej časti života

Peter JuščákRok vydania: 2005Zbierka poviedok s trpkou iróniou využívajúca poetiku rozmanitých návodov na použitie je zamyslením sa nad každodenne používanými prístrojmi a vynálezmi. Texty sú zároveň hľadaním úsmevných súvislostí medzi životom ľudí a predmetov, ktoré ich obklopujú.
Kráľ Matej v New Honte

Kráľ Matej v New Honte

Lajos Grendel Rok vydania: 2005Nový román Lajos Grendela je záverečným dielom tzv. Newhontskej trilógie, ktorú tvoria romány Masový hrob, U nás New Honte a Kráľ Matej v New Honte. Prostredie je známe už aj z predošlých diel: južné Slovensko po roku 1990, po páde komunistického režimu. Všetko je chaotické, nejasné, bizarné až groteskné. Román má viacero zaujímavých, dobre vykreslených postáv, typických pre toto prechodné obdobie, ktoré hľadajú svoje miesto v pozmenenom svete. Grendel tak ako v predchádzajúcich románoch majstrovsky pracuje so satirickými tónmi pri charakterizovaní doby i svojich hrdinov.
Zapísané na manžetu

Zapísané na manžetu

Alexander BröstlRok vydania: 2005Aforizmy Alexandra Bröstla sa už dávno presadili u rozhlasových poslucháčov (napr. košického Maratónu), no majú čo povedať i čitateľom, zostávajú trvalým svedectvom o tom, že humor prichytáva klamstvo in flagranti. Glosátor okolitého sveta s postrannými úmyslami, ako sa sám označuje, cibrí náladu, podáva návod, ako pristupovať k starostiam i radostiam vlastného života.
Cesta životom a iné prózy

Cesta životom a iné prózy

Ladislav Nádaši-JégéRok vydania: 2006Prozaik Ladislav Nádaši-Jégé (1866 – 1940) má v generácii slovenského literárneho realizmu výnimočné postavenie. Prívrženec naturalizmu nemilosrdne zobrazuje ľudské nedostatky a slabosti, o ktorých je presvedčený, že vyplývajú z našej povahy, pretože je v nej ešte veľa zvieracieho a málo ľudského. Jégé, voľakedy čítankový autor, je v skutočnosti tvorcom diel, v ktorých sa brutálne otvorene a presvedčivo črtá ľudská „príroda“, teda my sami, v polohách, o ktorých sa jeho generační druhovia zdráhali vypovedať.
Hromadný hrob pri New Honte

Hromadný hrob pri New Honte

Lajos Grendel Rok vydania: 2006Grendelov román, ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1999, je ukážkovým príkladom toho, ako je možné manipulovať vedomie človeka, ktorý síce nie je „zlý”, ale má slabý charakter, je akýmsi novodobým Oblomovom. Dej sa odvíja od tej chvíle, keď v jednej zastrčenej dedine, kdesi na strednom Slovensku, objavia masový hrob. Príbeh sa čoskoro dostane do absurdnej roviny, keď „notability” dediny - starosta, notár, policajný kapitán - sa chopia iniciatívy a z tragickej skutočnosti sa pokúsia vyťažiť maximum, vraj v prospech chudobnej dediny.   "Dej románu s retrospektívnymi odbočeniami sa odvíja v konkrétnom čase (na konci 20. storočia) a na konkrétnom mieste (Bratislava, bližšie neurčená dedinka T. blízko New Hontu a Nemecko). Autor s láskavým, mikszáthovským humorom a iróniou sprevádza rozprávača v súkromnom aj verejnom živote. Rozprávač je vynaliezavý skôr pri milovaní, inak sa správa nevýbojne, stereotypne. Zvrat do života mu prinesie dedičstvo. Nečakane sa stáva majiteľom pozemku s domom v údolnej dedinke T. niekde pri pomyselnom New Honte. Kopáči novej studne objavia tajuplné ľudské kostry. Tajomstvo hrobov razom zrúti staré stereotypy, oživí minulosť, dáva rozlet fantázii, podnecuje uvažovať a konať rozumne aj nezmyselne, vážne aj veselo, až smiešne, pokým rozprávač z vôle tretej ženy opäť nezapadne do stereotypu života, tentoraz úchvatnej vidieckej idyly. Čas sa nezastavil, ani nevybočil zo svojho ustáleného toku. Život však uplýva, ale navonok akoby sa nič nestalo, „lebo bolo bezvetrie. Veľké penetračné bezvetrie v celom šírom svete.“ V tomto svete sa Grendelov rozprávač sám stáva „hromadným hrobom na dvoch nohách“ so všetkým, čo zdedil po predkoch a čo si vedel osvojiť a uchmatnúť zo života." (Karol Wlachovský)
Nevesta hôľ a iné prózy

Nevesta hôľ a iné prózy

František ŠvantnerRok vydania: 2007Výber z tvorby najvýznamnejšieho spisovateľa zo skupiny tzv. naturistov zahŕňa väčšinu próz z prvej knihy Malka (1942), román Nevesta hôľ (1946) a zbierku noviel Dáma (1966). Medzi autorovými prvými prácami nájdete aj dve doposiaľ nepublikované poviedky Rozprávajú každému a Suky. Po prvý raz sú tiež zverejnené Švantnerove čitateľské poznámky, výber z listov, úvah a denníkových záznamov. Publikáciu uzatvára štúdia editorky o autorovi a jeho literárnej tvorbe. Švantnerov príklon k iracionalite mu umožnil literárny zostup k pudovému či dokonca archetypálnemu základu človeka. Touto cestou autor invenčným spôsobom prispel k dobovému skúmaniu ľudského vedomia i nevedomia.   Ohlasy: "Metafory nevšedne vášnivej, divokej, ale aj krehkej erotiky v hojdajúcom rytme viet sú skvostné." Mária Fekar Jenčíková, Pravda, 31.5.2008"Osudy Švantnera a jeho diela boli rovnako kruté.", Gabriela Rakúsová, SME/29.5.2008 Úryvok z knihy (z poviedky "Suky"): "Valasi sa istotne štverali už ku skalnému rohu, kade mienili prejsť na túto stranu. Nemohli byť ďaleko od hrebeňa. Ak by bol niekto hádal podľa hlasu, bol by zaiste čakal, že sa ich hlavy majú hneď vynoriť nad hrebeňom, lenže na holiach sa podľa hlasu neodporúča odhadovať, lebo kým hlas prejde od úst k uchu, desaťkrát sa tĺkne o bralá a každé bralo mu pridá sily. Rozhovor nebol veru priateľský: – Opatrnejšie poď! – – Idem tak, ako sám chcem – – Zaškrtím ťa, sopliak! – – Sprobujte, už máte jednu pamiatku odo mňa, nuž bude aj druhá – – Nefrflal by si, ty žobrák, keby sa mi valaška nebola zachytila o konár. – He! – – Mohla si ťa potom tvoja mať zasoliť alebo zaudiť! – – Aj vám sa to mohlo spolachky stať! – – No veď ešte príde na psa mráz, i keď si ma pošpintal – – Neujdem vám – Slová sa rúcali ani skaly a nikde sa nevedeli pristaviť ani na oblohe ani na zemi: ta hore bolo vysoko a ta dolu hlboko. Mohli ľahko opáliť priam po čele. Tí dvaja, čo sa zhovárali, museli mať čelá tvrdé. – Oj, príde, a nie zadlho, ak ťa ešte raz uvidím poňuchávať za mojou ženou – – He! – Zahluším vás oboch ako psov! – – He! – Choď si ešte mater cicať, otca ti! – Nepoznali ste môjho otca, nuž mu dajte pokoj! – – Alebo hoň svoju Kornutu – Lepšia by bola ako vaša žena! – – Baran! – – Nezadierajte už, lebo vás otrepem o tie skaly a nech vás pre mňa potom čerti berú! – Chladné vlny vetra prevalili sa cez ktorési sdelo a otreli sa o hrebeň ani chlpaté chvosty. To boli poslovia brieždenia. – Už som vám povedal, že by som sa s vašou ženou nechcel mazať – – Keby sa ti neprášilo z úst! – – Povedal som a je! – – Tak som ju ja poslal! – – Viete dobre, že som tam z nej neodhryzol – – Nebolo to prvý raz – – Ech, prestaňte už, radšej sa podlapte lepšie, nechcem si ešte pre vás dolámať kosti – Vietor sa ešte divšie oprel o skalisko a zašuchotal ani had medzi suchým lístím. Vtedy sa vynorili hlavy. Boli blízko seba, ako zrastené. Jedna sa vypínala a prehliadala spokojne chrbty hôľ, ktoré sa pred jej oči náhle museli postaviť, druhá bola neprirodzene previsnutá, ako by sa chcela kotúľať po ostrom hrebeni. Toto zoskupenie hláv muselo od ďalej vyzerať divne. Azda v stredoveku zapichovali tak hlavy sťatých zločincov po strechách na výstrahu. Azda za tatarského plienenia trčali tak hlavy do zeme zakopaných úbožiakov. No takáto pripomienka dávnych čias mohla pozorovateľa zaujať len malú chvíľu, lebo hneď potom objavili sa i valasi, ktorým tie hlavy patrili. Boli dvaja. Dve hlavy, štyri ruky. Mali by byť aj štyri nohy a dve postavy, ale boli len dve nohy a jedna postava. Tak sa to aspoň zdalo od koliby. Kto by v tú chvíľu bol sedel ďalej, povedzme na temeni Králičky, bol by videl len jedného človeka, ozrutného, čo vystúpil zo skaly ani z mohyly, čo zodvihol oblohu na svojich pleciach ani vrchnák truhly a chce prekročiť dolinu ani obor. No, kto by sedel blízko, povedzme v neďalekej úžľabinke, bol by rozoznal zreteľne, že na skalný roh vystúpil valach, ktorý niesol na chrbte iného valacha ako mater päťročného chlapca. Ten na chrbte bol starší. Mal previsnutú hlavu a zakrvavené koleno."

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy