WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Stránka: 1 / 3
123
Vlastný životopis zla

Vlastný životopis zla

Pavel VilikovskýRok vydania: 2009
Polčlovek a iné prózy

Polčlovek a iné prózy

Gejza VámošRok vydania: 2016Výber Polčlovek a iné prózy prináša prierez knižne i časopisecky vydaných prác slovenského autora medzivojnového obdobia Gejzu Vámoša. Vo svojich poviedkach priniesol do slovenskej literatúry nové témy a postavy, ktoré narúšali predstavu o ideálnosti stvoreného sveta. V románe Atómy Boha (1928) rozvíjal tému spoločenskej a kozmickej revolty. Odkazovanie na antickú filozofiu i monoteistické náboženstvo (judaizmus) súvisí so sporom náboženstva a vedy, v ktorom sa autor – vzdelaním lekár a filozof postavil na pozíciu vedy. Azda najznámejší Vámošov román Odlomená haluz (1934) sa zaoberá židovskou asimiláciou v stredoeurópskom priestore a témou dospievania. Viažu sa naň mimoliterárne súvislosti: okrem súdnej žaloby na autora aj následné diskusie o autonómnosti literatúry a umeleckej slobode (otázka vzťahu medzi realitou a fikciou a právo spisovateľa na vyjadrenie názoru). V románe i v novele Jazdecká legenda (1932) Vámoš využíval karikatúru a realitu groteskne deformoval. Okrem ukážok z týchto knižne publikovaných diel výber obsahuje aj menej známe Vámošove práce z tridsiatych rokov, napríklad úryvky z románu Hrušovianski hriešnici a viaceré časopisecky vydané prózy so sociálnou témou.   Vydaním výberu z diela Gejzu Vámoša chce vydavateľstvo Kalligram upozorniť na výraznú „pozabudnutú“ osobnosť medzivojnovej slovenskej literatúry a apelovať za návrat k tvorivým osobnostiam, ktoré presahovali teritoriálne či dobové obmedzenia…
Mramor a granit

Mramor a granit

Dušan ŠimkoRok vydania: 2015Obsahom nového románového projektu slovenského exilového autora je zachytiť deformujúci tlak dobových politických a spoločenských okolností na osobnosť umelca; v knihe porovnáva postoje a správanie známych sochárov v období baroka a v ére vrcholiaceho stalinizmu, pričom zdôrazňuje nadčasovú hodnotu mravných princípov a ideálov. Mladá reštaurátorka Barbora žije v Prahe v čase vrcholiaceho stalinizmu. Cestou do práce míňa stavbu pomníka J.V. Stalinovi na Letnej, ktorého autorom je sochár Otakar Švec (1892-1955). Pamiatkový ústav ju poverí výskumom barokových sôch v Kukse pri Dvore Králové. Geniálny sochár Matyáš Bernard Braun (1684-1738) je autorom celej plejády sôch v sídle čudáckeho grófa Františka Antona Šporka (1662-1738). Sochár dostal za úlohu vytesať monumentálne plastiky do pieskovcových skalísk v Novom lese na Šporkovom panstve. Torzá Braunovych plastík, ničené po viac ako dve storočia vetrom, dažďom a nezáujmom ľudí sú pre Barboru príležitosťou presunúť sa z tiesnivej reality diktatúry do snového sureálneho sveta vrcholiaceho baroka.   Recenziu Petra Zajaca o knihe Mramor a granit uverejnenej na stránke http://www.medziknihami.sk/ si môžete prečítať tu.
Sondy

Sondy Interpretácie kľúčových diel slovenskej literatúry 20. storočia

autorov KolektívRok vydania: 2007V sondách do slovenskej literatúry dvadsiateho storočia čítajú Vladimír Barborík, René Bílik, Ján Gavura, Eva Jenčíková, Dana Kršáková, Jana Kuzmíková, Pavel Matejovič, Marcela Mikulová, Zora Prušková, Zoltán Rédey, Ľubica Somolayová, Milan Šútovec, Ivana Taranenková, Peter Zajac a Adela Žilková texty slovenskej literatúry dvadsiateho storočia od Pavla Országha-Hviezdoslava po Petra Pišťanka. Jednotlivé čítania majú povahu sond, a to v troch významoch tohto slova. Jednak ide o sondy do jednotlivých textov a ich tematického, topologického a tropologického tkaniva. Okrem toho však ide aj o sondy do toho, v čom z doterajšieho výskumu možno pokračovať, na čo možno nadviazať, čo treba zrevidovať a čo treba založiť do literárnovedného archívu ako doklad dnes už neplatného dobového vnímania a nazerania na literatúru. V neposlednom rade ide však aj o sondy v zmysle archeológie literárnej a kultúrnej pamäti dvadsiateho storočia, ktorá pomáha určovať, čo sa v nej vrství, prevrstvuje, presúva, alebo celkom prevracia. Autorom šlo o živý vzťah k čítaným textom, preto volili individuálnu interpretačnú optiku. Spoločným momentom všetkých čítaní je presvedčenie, že literárnovedným cieľom je spoľahlivé, argumentované poznanie, založené na znalosti materiálu, predchádzajúceho výskumu a explicitnom používaní poznávacích nástrojov. V tomto zmysle chce byť toto čítanie textov kľúčových autorov slovenskej literatúry dvadsiateho storočia príspevkom k jej lepšiemu a primeranejšiemu poznaniu.
Lyrika

Lyrika

Ján KostraRok vydania: 2014Ján Kostra sa javí ako básnik dvoch zásadne odlišných, fakticky protichodných tvorivých tendencií – dvoch rozdielnych autorských postojov, takpovediac dvoch „lyrických tvárí“ – dvoch kvalitatívnych polôh vlastnej tvorby: jednak tej „majstrovskej“ a autentickej, ako aj onej politicky angažovanej, dobovému režimu poplatnej.
Nedostatky

Nedostatky

Marcela VeselkováRok vydania: 2015Vo svojom prozaickom debute autorka inovatívne spája prozaické pasáže s esejisticky ladenými úvahami, ktorých spoločným menovateľom sú aktuálne dopady globálnej ekonomickej krízy. Ako jedna z nosných tém románu sa vynára problematika identity, jej hľadania – s ňou spojené pocity vykorenenosti a dvojdomosti.    
Citara svätých

Citara svätých Antológia zo slovenských prameňov cirkevných a duchovných piesní 16. - 18. storočia

autorov KolektívRok vydania: 2014Po prvýkrát má náš čitateľ možnosť zoznámiť sa s výberom cirkevnej a duchovnej poézie 16. – 18. storočia z protestantského okruhu v takej rozsiahlej podobe, ako ho predstavuje antológia. Editorka zozbierala známy i menej známy materiál z rukopisných i tlačených prameňov i starších edícií. Predstavuje čitateľovi pestrú paletu autorov i žánrov. Výber ponúka čitateľovi nevšedný zážitok. Veď aj s odstupom času sú otázky ľudského vnútra v dramatickom oblúku od momentu k večnosti rovnako pálčivé a aktuálne.
Prózy a články

Prózy a články

Jozef Miloslav HurbanRok vydania: 2014Zámerom zostavovateľa Reného Bílika je ukázať J. M. Hurbana ako kľúčového príslušníka pragmatického krídla generácie slovenských romantikov. S týmto cieľom prezentuje výber najmä prozaické práce napísané v historickom žánri, zakladajúce jeho mýticko-pragmatickú líniu v slovenskej literatúre a Hurbanove prózy – „obrazy“ zo „súčasnosti“ ako potvrdenie autorovho pragmatického gesta a autorovej koncepcie dejín. Články sú volené tak, aby sa v nich odkryli autorove názory na romantickú estetiku, na jeho pragmatické (osvetové) chápanie funkcií literatúry, ale aj na povstanie v r. 1848/49 a na osobnosť Ľ. Štúra. Reakcie na Hurbanovo dielo sú komplementom k (auto)portrétu vytvorenému vlastnými textami.
Expresionizmus

Expresionizmus

autorov KolektívRok vydania: 2014Expresionizmus v slovenskej literatúre medzivojnového obdobia je kapitolou, ktorá dlhodobo čaká na svoje adekvátne prečítanie a zhodnotenie. Staršie i novšie pokusy o uchopenie tohto fenoménu nepriniesli také výsledky, ktoré by dali jednoznačnú a komplexnú odpoveď na prítomnosť, povahu a podobu expresionizmu v kontexte našej literatúry. Antológia, ktorú edične pripravila Dagmar Kročanová, ide na to z opačnej strany: vracia sa späť k literárnym textom, ktoré, koniec koncov, musia byť na začiatku akéhokoľvek výskumu v tejto oblasti. Predkladaná antológia teda neponúka závery a rozhrešenia, ale naopak, uvádza nás do širokého korpusu textov, ktoré zastrešuje pojmom expresionizmu. Textová časť antológie je rozčlenená na deväť tematických celkov, ktoré svojím výberom a špecifikáciou dobre reprezentujú problémové a hodnotové okruhy expresionizmu. Texty v jednotlivých blokoch sú radené chronologicky, vďaka čomu vidieť akými modifikáciami a vývinom prechádzali témy aj ich spracovanie a výraz od dvadsiatych cez tridsiate až k štyridsiatym rokom 20. storočia. Editorka tak vytvára akýsi model expresionistického „tridsaťročia“ (1918 – 1939 – 1945), v ktorom, na rozdiel od nemeckého literárneho expresionizmu, nie je dominantou poézia (tá je vyslovene okrajová), ale próza a dráma. S ohľadom na heterogénnu a extrémne diferencovanú podobu dobovej literatúry predstavuje expresionizmus jednu z viacerých tendencií, ktoré v rôznej intenzite, v rôznom pomere a rôznym spôsobom prispeli k inovácii, dynamizácii a modernizácii slovenskej literatúry po roku 1918.
Plameň sviečky slnku jasu nepridá

Plameň sviečky slnku jasu nepridá

Milan ČorbaRok vydania: 201446 dialógov Pesimistu s Optimistom, ktoré obsahuje táto kniha, napísal Milan Čorba zrejme v záverečnom období svojho života. Odzrkadľuje sa v nich jemu vlastný odľahčený pohľad na život, na svet a na seba samého. Formou dialógov vystihuje otázky každodenného života človeka v stredoeurópskom priestore modernej a postmodernej doby. Neprikláňa sa však k jednoznačným riešeniam,  ponúka skôr orientáciu v rôznododých postojoch v širších súvislostiach, na základe ktorej si možno vytvoriť vlastný názor.
Narcis a iné

Narcis a iné

Rudolf SlobodaRok vydania: 2014Rudolf Sloboda (1938 – 1995) nebol jeden z mnohých. A možno bol dokonca jediný z málopočetných. Debutoval prózami, ktoré určili jeho spisovateľskú dráhu ako málo tradičný, názorovo, eticky a následne tiež remeselne solitérny výkon. Na literárnej periférii, i keď sa chvíľami mohla javiť ako centrum, sa pohyboval počas celého svojho pisateľského obdobia, ktoré sa kryje s občianskym životom sociálneho outsidera. Aj preto Sloboda nie je autorom vhodným do učebnicových schém a typologických tabuliek. Určite je však partnerom pre empatického čitateľa, ktorý dokáže rovnako ako on nielen neúnavne glosovať žité, ale aj naplno prežívať marginálne. Slobodova literárna výpoveď je natoľko kontaminovaná najprirodzenejšími ingredienciami života, že jej môžeme bez váhania prisúdiť osviežujúcu príchuť všetkého, čo nás na dobrom písaní zaujíma.   Silne subjektívny, nespochybniteľne životne autentický ráz Slobodovej tvorby, jeho až neznesiteľne intenzívne a sebatrýznivé sebaskúmanie zo všetkých mysliteľných strán, ktoré samozrejme presahovalo aj do skúmania a komentovania fragmentov okolitej reality, a ďalej jeho neviazaný, esteticky nenormovaný, netradičný mix rozprávačských a sujetovo-kompozičných postupov so zameraním sa na mikroúrovne textovej výstavby, na pointilistickú prácu so slovami a jednotlivými vetami a s využitím aj parodizujúcich, persiflážnych, apokryfných a iných podobných postupov, metodík a techník, predstavoval od samých publikačných začiatkov na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia šokujúce nóvum v slovenskej literárnej situácii. Spolu so signálnou Johanidesovou knihou Súkromie (1963) sa Slobodov knižný debut Narcis (1965) stal dôležitým potvrdením nástupu novej prozaickej generácie a jasným symptómom konca ideovoestetického monopolu literatúry tzv. socialistického realizmu na Slovensku. Takéto vývinové situovanie Slobodovho vpádu do slovenskej literatúry pred polstoročím je už medzičasom aj literárnohistoricky objektivizované a poskytuje základné odôvodnenie pre vydanie aspoň časti autorovho diela aj v Knižnici slovenskej literatúry. Úlohy pripraviť takýto edičný počin sa ujala Zora Prušková, autorka prvej slobodovskej monografie z r. 2001 a spolueditorka časti posmrtne vydaných denníkov Rudolfa Slobodu. K veci pristúpila s autorským gestom kurátorky.  Milan Šútovec
Temporálne poznámky a iné prózy

Temporálne poznámky a iné prózy

Stanislav RakúsRok vydania: 2014Kniha Temporálne poznámky a iné prózy je reprezentatívnym výberom z prozaických prác  Stanislava Rakúsa (1940). Sú v ňom zastúpené všetky etapy doterajšej autorovej tvorby: prozaické prvotiny z prelomu 60. a 70. rokov (knižne vychádzajú prvýkrát), debut Žobráci a výber zo spisovateľovej druhej knihy Pieseň o studničnej vode, ako aj Temporálne poznámky, jedno z najprenikavejších diel domácej ponovembrovej prózy; výber uzatvára aktuálna bilančná novela Fáza uvoľnenia. Publikácia prináša aj prierez autorovými nefikčnými, esejisticko-publicistickými prácami, rozhovormi, obrazovú prílohu a doslov editora. Rakús je autor  náročný predovšetkým na seba. Začal publikovať neskôr než jeho vrstovníci z generácie 60. rokov a hoci mu prvé knihy vyšli v dobe, ktorá neveľmi priala tvorivej slobode, nenájdeme v nich nijaké ideologické ani tvarové kompromisy. Jeho diela z obdobia po roku 1989 patria k najlepším prácam našej prozaickej súčasnosti.
Matky

Matky

Pavol RankovRok vydania: 2014Vo svojom v poradí druhom románe nastoľuje Pavol Rankov znova raz tému silného prepojenia individuálnych ľudských osudov s dobou, v ktorej sú žité a ktorá ich stavia pred často absurdné rozhodnutia. V románe sa odvíja príbeh materstva vo viacerých líniách. V príbehu tehotnej Slovenky Zuzany, ktorá bola  osloboditeľskou armádou odvlečená do sovietskeho koncentračného tábora Artek, kde porodila syna. Jej príbeh sleduje dcéra dobre situovanej a predčasne ovdovenej matky, ktorej diplomová práca má cez autentické rozprávanie (oral history) „odvlečenkyne“ zaznamenať „špecifiká realizácie materstva v hraničnej situácii“. Autor tak sleduje príbehy materstva odohrávajúce sa v  štyroch generačných subjektoch zasadené vo svojej dobe.
Príbeh ozajského človeka

Príbeh ozajského človeka

Pavel VilikovskýRok vydania: 2014Príbehom ozajského človeka  pokračuje Pavel Vilikovský v skicovaní ďalšieho typu Slováka, no kým v Psovi na ceste ide o "kultúrneho pracovníka - redaktora", tu sa hrdina profesionálne vyvíja, ironicky povedané, "stúpa po socialistickom zamestnaneckom rebríčku". Začína ako dozorca na stavbe budovy akéhosi podniku, stáva sa správcom postavenej budovy, neskôr podnikovým kontrolórom až nakoniec sa presunie na tretie poschodie budovy k "vedeniu", pretože ho vymenujú za referenta pre zvláštne úlohy. Sám podnik sa v tom období stáva generálnym riaditeľstvom. To je moment, keď sa v konformnom, jednoduchom myslení bezvýznamného človiečika prebúdza ambícia stať sa konečne niekým.     Kniha vychádza jako prvý zväzok stredoeurópskej edície K4(cb logo). Každý rok vychádza jedna kniha jedného autora z Česka, Maďarska, Poľska alebo Slovenska vo všetkých štyroch krajinách, a to v rovnaký deň. Zmyslom je snaha sprostredkovať čitateľom paralelne prežívať zážitok súčasnej literatúry svojej krajiny i krajín blízkych, susedných či dokonca bratských.   Príbeh ozajského člověka vychádza v slovenskom origináli, v maďarskom, poľskom a českom preklade 18. 10. 2014.    
Krátka próza druhej polovice 19. storočia

Krátka próza druhej polovice 19. storočia

autorov KolektívRok vydania: 2012Antológia Krátka próza druhej polovice 19. storočia predstavuje žáner krátkej prózy (poviedka, besednica, fejtón, kresba, črta, žánrový obrázok, humoreska), ako sa rozvíjal v slovenskej literatúre druhej polovice 19. storočia. Autori zaradených próz poväčšine (s výnimkou G. K. Zechentera-Laskomerského a M. Kuzkučína) za sebou nezanechali rozsiahlejšie dielo, mnohokrát sa dostali na okraj literárnohistorického záujmu, ich tvorba však v dobovom kontexte znamenala tematické a výrazové inovácie žánru, ktorý aktuálne prechádzal fázou prehodnocovania. Z hľadiska témy sa ako určujúci javí protiklad dediny a mesta, riešenie otázky nacionálnej identity (odrodilstvo verzus národovectvo), modernizácia života, vyhraňovanie sa tzv. malomestskej témy. Sledovanie žánru krátkej prózy v rozpätí piatich desaťročí ukazuje postupný presun hodnotových ťažísk v oblasti témy a postupné posilňovanie subjektivity v umeleckej výpovedi.    Žáner prózy bol od polovice 19. storočia významným priestorom pre realizáciu vývinových a poetologických zmien, ktoré sa diali v línii na prechode od romantizmu k realizmu a neskôr od realizmu k moderne. Nové žánrové vyhraňovanie sa súviselo s premenou vzťahu medzi objektom a subjektom, ako ho nastolila ideológia romantizmu a realizovala romantická poetika. Postupne sa zosilňovali pozícia a význam subjektu. Od päťdesiatych rokov 19. storočia stúpa tendencia k spoločenskej próze, ktorá stvárňuje prítomnú realitu a aktuálne fakty zo spoločenského života. Hoci stále bol záujem o historické žánre, autori už v takej šírke nereagovali na potrebu národného agitovania prostredníctvom historických tém. Novo sa formujúci žáner spoločenskej poviedky, so zvýraznenou funkciou fragmentu a detailu, rezignoval na monumentálnosť histórie a sústredil sa na prítomnosť. Jej príťažlivosť spočívala v tom, že naproti historickej nekonkrétnosti sa zamerala na výsek aktuálnej prítomnosti, ktorý zobrazila s jeho konkrétnymi faktami, živo a dynamicky. Keďže hlavným publikačným priestorom boli v tých časoch noviny a časopisy, krátke žánre prvotne vychádzali z prostredia žurnalistiky. Súčasne však presahovali do beletrie a posúvali ju do nových polôh. Povedané spolu s Oskárom Čepanom, "krátke formy prózy, najmä besednica, naznačili v tomto období jednu zo schodných ciest jej ďalšieho vývinu".
Sondy do slovenskej literatúry 19. storočia

Sondy do slovenskej literatúry 19. storočia

autorov KolektívRok vydania: 2011Čítanie textov kľúčových autorov slovenskej literatúry 19. storočia ukazuje, že ich možno vidieť novou, živou a otvorenou čitateľskou optikou. Zároveň poukazuje na to, že slovenská literatúra 19. storočia je vnútorne oveľa diferencovanejšia a vrstevnatejšia, než sa traduje. Texty slovenskej literatúry 19. storočia možno chápať aj ako proces, smerujúci od synkretizmu rozličných funkcií k literárnej, estetickej funkcii. Možno ju opísať ako cestu od obrodeneckého k modernému chápaniu kultúry a literatúry, od legitimizačnej a reprezentatívnej funkcie literatúry v procese tvorby moderného slovenského politického národa k nastoleniu jej estetickej a poetologickej svojbytnosti. V tomto zmysle možno hovoriť aj o premene normatívneho kánonu slovenskej literatúry 19. storočia na kánon otvorených, živých estetických hodnôt. Slovo sonda pritom zdôrazňuje povahu čítania ako dotyku s textom, neinvazívneho prieniku do jeho tematického, topologického a tropologického tkaniva a pokusu o nenormatívny pohľad na vybraných autorov a diela slovenskej literatúry 19. storočia.
Podoby autobiografickej literatúry 19. storočia

Podoby autobiografickej literatúry 19. storočia

autorov KolektívRok vydania: 2012Slovenská literárna historiografia v súvislosti s bohatým korpusom autobiografickej literatúry 19. storočia dlhodobo zdôrazňovala jej dokumentárny a historický rozmer, pričom literárne vlastnosti jednotlivých textov reflektovala len okrajovo. Táto antológia má zámer pripomenúť vybrané autobiografické texty predovšetkým ako literárne diela. Okrem toho chce ukázať, ako sa v nich kryštalizujú a prezentujú kolektívna a individuálna identita a pamäť. Texty v predkladanom  výbere reprezentujú rôzne polohy autobiografického písania a typy využitia autobiografickosti v 19. storočí. Od tých, ktoré prostredníctvom autobiografickej skúsenosti potvrdzujú svoju príslušnosť k národnému kolektívu, resp. reflektujú svoje postavenie v ňom, až po tie, ktoré opatrne vypovedajú o rozporuplnosti jednotlivca a jeho existencie na prahu modernej doby. Zámerom editorky je tiež poukázať na premeny a funkcie autobiografickej literatúry 19. storočia. Okrem memoárov, ktoré majú oporu v historických udalostiach rokov meruôsmych a v kryštalizovaní kolektívnej identity, prináša výber z autorov, ktorí vychádzali z individuálnej skúsenosti a postavili ju do centra svojich prozaických prác (napr. E. M. Šoltésová, M. Kukučín, A. Škarvan). V antológii sa nachádzajú prózy publikované posledný raz v polovici 20. storočia (Rozpomienky J. M. Hurbana, Vlastný životopis J. Francisciho), resp. vychádzali zriedka (Vlastný životopis J. Záborského, Zápisky vojenského lekára A. Škarvana) alebo neboli publikované od svojho prvého vydania vôbec (Umierajúce dieťa E. M. Šoltésovej).
Naivné modlitby

Naivné modlitby

Silvester LavríkRok vydania: 2013Povedať o protagonistoch románu v poviedkach Naivné modlitby, že sú hrdinami, by bolo nespravodlivé. Voči hrdinom predovšetkým.Napriek tomu v nich heroizmus je. Dobre schovaný. Pre pozorného čitateľa môže byť zážitkom hľadať ho. Skepsu príbehov v tomto kalendári našich historických aj každodenných zlyhaní vyvažuje svižné tempo rozprávania, prekvapivo nasvietené súvislostia razantný humor.
Prozaické dielo

Prozaické dielo

Dobroslav ChrobákRok vydania: 2011Dobroslav Chrobák (1907 – 1951) patrí k tým medzivojnovým slovenským autorom a umelcom, ktorí – podobne ako Ľudovít Fulla vo výtvarnom umení – dokázali v umeleckom dotyku so svetom autentickým spôsobom vyjadriť kultúrnu špecifickosť vlastného národa. Ako „moderný tradicionalista“ (J. Bob) v protiklade k svojej dobe, nemajúcej „záujmu estetického“, sa vyznačuje „smädom po kráse“, poézii, a zároveň i po čistých ľudských hodnotách, ako ich azda poznáme iba zo sveta ľudových rozprávok či povestí. Obraz hornoliptovskej prírody so scenériou Tatier i majestátom Kriváňa na jednej strane a moderné mesto s jeho civilizačným nepokojom na strane druhej tvoria pozadie dramatických ľudských príbehov, ktoré sugestívnym spôsobom vypovedajú o traumách, no i túžbach moderného človeka západnej civilizácie. Hoci sa Chrobákovo dielo – i prítomný výber z neho – z rozličných príčin nenaplnilo tak, ako by si bol prial autor, a my s ním, ostáva aj vo svojej torzovitosti „uzavretým umeleckým celkom, ktorý vyváži celé desiatky kníh menej talentovaných, menej kritických a menej úspešných autorov“ (R. Brtáň).
Cestopisná a memoárová literatúra 16. - 18. storočia

Cestopisná a memoárová literatúra 16. - 18. storočia

autorov KolektívRok vydania: 2010Cestovanie v 16. a 18. storočí malo pre súvekého človeka viacero významov. Niekedy bolo poznávaním a dobrodružstvom spojeným so stretávaním sa s cudzími kultúrami. Tiež symbolicky znázorňovalo putovanie dočasným pozemským životom. Memoáre a cestopisy slovenských protestantov obsahujú obidve formy. Zápisky humanistického vzdelanca Jána Dernschwama, člena diplomatického sprievodu vyslaného panovníkom Ferdinandom I. k tureckému sultánovi Sulimanovi, približujú cudzie kraje a kultúru očami cestovateľa. Skúsenosti Štefana Pilárika st. zasa vychádzajú z vynúteného putovania, spojeného s útekom v období tureckých nájazdov. Tristný a primerane dobrodružný charakter majú aj cesty slovenských protestantov Štefana Fabrícia, Juraja Lániho, Jána Simonidesa, Tobiáša Masníka a Mateja Bahila. Ich cesta na galeje je dôsledkom prenasledovania protestantov v 17. – 18. storočí. Ich rozprávania obsiahli nielen ten vonkajší, ale aj vlastný vnútorný svet. Silnú výpovednú hodnotu majú aj memoárové zápisky Joachima Kalinku z Diária. Zachytávajú zložitý vnútorný proces, v ktorom sa človek vyrovnáva s psychickým nátlakom a týraním, a odhodlane sa usiluje voči nemu stáť.

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy